Chodím po svete a pozerám sa. Veľa sa pýtam, vyzvedám, rozprávam sa. A žasnem…
Áno, ľudia prišli o prácu, tok peňazí sa z časti zastavil, ale podľa mňa sa ľudia viac boja a vyčkávajú akoby nemali peniaze. Majú. Preto som premenoval túto hospodársku krízu na psychologickú a ak to bude takto ďalej pokračovať, mám v zálohe ešte jedno slovné spojenie: duševná kríza. Alebo skôr duševná očista.
Nie je veselé sledovať psa, ktorý sám seba hryzie chvost. Mám dojem, že najviac terajšiu hospodársko-ekonomickú situáciu využili firmy zamestnávajúce väčšie množstvo ľudí. Prišla kríza, rýchlo, treba to využiť. Je tu recesia a tak predsa každý pochopí, že prepúšťať musíme! Zbavíme sa pracovníkov či prevádzok, ktoré nesypú, alebo nie sú momentálne potrebné. Nikto nám to nebude mať za zlé, veď je kríza. Ľudia nevidia konkrétne grafy a čísla, prečo ich teda neoklamať. Média im oslepili zrak pesničkou o krívajúcom ekonomickom kapitalistickom monštre a tak trináste a štrnáste platy, odmeny a koncoročné honosné rozlúčkové večierky nahradili obyčajné čokolády, stisky rúk, papierové ocenenia. Zrazu niekde prišla o prácu aj tretina zamestnancov, ale roboty neubudlo. Naopak, nelogicky sa zosypala na plecia zostatku. Šéf so psím pohľadom hodil nejaké slová o prezamestnanosti, všetci vystrašene schovali krídla o krajšej budúcnosti pod ošúchaný kabát a zostali sa skromne tešiť, že práve oni sú tými vyvolenými, ktorí neprišli o prácu.
Manželky prestali šomrať, že už tak často nechodia na večeru do nablýskaných podnikov, kúpilo sa o vrecko zemiakov viac, miesto do Karibiku sa pôjde do Turecka, iní pôjdu miesto do Chorvátska pozrieť na dedinu starých rodičov, ktorých už roky nevideli. Vyjde to predsa lacnejšie. Deti postretli skrátené vreckové, škrtia sa mobilné kredity, mestá sú o víkendoch chudobnejšie o heslá mladšej generácie opitých hrdinov. Majitelia reštaurácií, diskoték a iných zábavných podnikoch zalapali po dychu, nasledovali majitelia obchodíkov so sortimentom, ktorí nie je k životu až tak prepotrebný, až sa to postupne zosypalo na každé jedno odvetvie podnikania, obchodu či služieb. Média nešetria masážou ako sa stále menej nakupuje a stále viac prepúšťa. Politici populisticky šermujú číslami a ani sami neveria tomu čo hovoria. A pes kňučí, besne sa točí, ale v hryzení neprestáva.
A niekde sa skutočne systém, réžia, náklady či vozový park firmy či rodinnej bunky zmenil z megalománsko-prepychovo-prehnane-daňovo odpísatelného na šetrný a ekonomický. Prestali sme vyhadzovať, zbytočne míňať, zaradili sme šetrný mód. Každá akcia prináša svoju reakciu a tak prichádza na rad úvaha, že nám možno táto hospodárska recesia aj prospieva a že sme si ju vďaka vlastnej záchrane sami podvedome vypýtali. Nastáva očistenie, prestáva sa mrhať, tí múdrejší prekopávajú svoje hodnotové rebríčky, množstvo ľudí si možno uvedomilo pravý zmysel života. A možno sa po čase psík unaví, ľahne si bezstarostne do trávy a uvedomí si, že ešte stále mu nad hlavou svieti slnko, okolo neho bzučia veselé včielky, ten chvost už ani tak veľmi nesvrbí a že miesto strachovania treba začať iba ŽIŤ.
Buďte šťastní, Hirax
Blog v skratke:
Si múdry, ak uveríš len polovici toho čo počuješ. Si geniálny, ak vieš ktorej.
Veci sa menia. Nemôžeme rigidne trvať na svojich predstavách, ktoré nám zabezpečujú istotu. Je skutočne lepšie prijať dynamickú skutočnosť.
Netlač jebák, kým nie je dozretý.
Tento materiálny svet sa snaží uspať nesmrteľného ľudského ducha. V honbe za hmotnými statkami a pohodlím človek zabúda na svoje pravé poslanie.
Ciele sa plnia cez predstavivosť.
