Anjel a diabol

Viedol tak raz anjel debatu s čertom.

– Ľudia raz uveria sami sebe a všetko sa dobrou cestou vydá, – povedal anjel.

– Na to zabudni. Dám svetu moderné technológie, elektroniku a média, tie ich tak dopletú, že na seba im nezostane čas… – zaškeril sa čertisko a srkol si vodky.

– Nie, raz nadíde chvíľa, kedy sa prestanú báť, odhodia všetky strachy a prestanú byť manipulovaní, – napil sa anjel kamilkového čaju s medom.

– Haha, si taký naivný… – rehotal sa čierny. – Zaslal som im chorobu a vidíš ako sa jej politici lapili a všetko ešte viac zamotali. Rodiny i národy k smrti vystrašili, rozoštvali… Ego, strach a zisk stále udáva ráz!

– Ľudia to odhalia, pochopia, začnú sa spájať a pomáhať si. Veď sú stvorení Bohom a to božské sa nedá zahaliť.

– Empirické ako syfilis u kňaza! – smial sa čert. – Nenávidieť sa začnú!!! – zrúkol znenazdajky diablik. – Boj začne na všetkých frontoch! Mnohí sa budú báť skutočnej vojny, no budú takí zmätení a slepí, že ani len nepostrehnú, že ozajstná vojna už dávno začala – v ich mysliach, v každodenných rozhovoroch so susedmi, kolegami, známymi i neznámymi. Začnú sa nenávidieť, odpisovať, rušiť priateľstvá, ba aj rodiny sa na večnosť rozkmotria… Tentoraz nebudú hučať tanky, delá, stíhačky a bomby, teraz sa budú trhať slovom! Nevidia to, a tak rýchlo to ani nezistia. Kto vrhá oštep, nemá už čas dumať nad svojim konaním. Tak sa deje a tak sa to aj dokoná!

– Žiadna ťažoba nemôže trvať večne. Dôjde im to. V určitej miere pochopia, že si budú musieť podať ruky, opustiť ostré slová, začať sa učiť precítiť postoj iného a nezačať ho hneď haniť a napádať len kvôli tomu, že myslí inak, – povedal pokojne anjel.

– Na to zabudni, ty večne pozitívna naivka! – zaškeril sa čert a dolial si do pohára vodky. – Nikdy ich nenapadne skúmať pôvod ich zloby. Priznať vlastný strach sa v ošiali hnevu nedá! Neprestanú lynčovať, lebo ľudstvo je médiami už tak pospájané, že podvedome dobre vie, že ľudia sú ako spojené nádoby. Ak bude jeden presadzovať odlišný názor, to akoby druhému prsty do očí pchal! Strach z vlastného zdravia a straty na majetku ich bude večne besniť! Čo si vari zabudol na závisť?!?

– Mnohí precitnú, odhalia svoje božské vlastnosti, závisť zo svojich duší už dávno pustili, pochopili, že im iba škodila, – vyslovil sa anjel.

– No tých nízkych, bezradných a kruto konajúcich bude drvivá väčšina a zoberú úsmev z pier aj tým, ktorí uvidia pravdu, – exol diabol pálenku.

– Stačí, aby prežil jeden láskavý. No ich bude na tisíce, milióny, – neopúšťal anjela pokoj.

– No ukáž mi aspoň jedného! Ukáž mi ho, ty atrapa mocnosti, ktorá sa o chvíľu rozpadne a zanikne, aby empírium mocného zla zaplavilo aj túto planétu! Ukáž mi aspoň jedného, ktorý sa usmieva, verí v dobro, ľudskosť a aj v poslednej bunke dôveruje tej tvojej láske a tomu, že ľudstvo ustojí aj túto, podľa mňa už konečne poslednú lekciu vášho dopredu prehratého boja. Ukáž mi aspoň jedného! – ziapal diabol jemu tak príznačne už nadobro posledných zmyslov zbavený.

Anjel zdvihol zrak priezračný ani poľná riečka za leta k čertovi a uprene sa mu zahľadel do jeho černotánskych očí. Ticho, rozvaha a kľud, ktorý sálal, sa dal krájať, čertovi z toho začínalo byť zle, ale to on mal rád, všetko sa bez ustania dialo v harmónii.

– Ukáž mi aspoň jedného!!! – zasipel čert, schmatol fľašu a glgal chľast už priamo z nej.

– Číta tieto riadky, – vyšlo láskavo z anjela.

3 thoughts on “Anjel a diabol

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *