Pozeral na STV 2 (máj 2020) film Palina Barabáša – Tieň jaguára o Indiánoch z kmeňa Hodi. Stále mi ide v hlave…
Títo pralesní ľudia žijúci vo venezuelskom pralese žili v totálnej harmónii so zemou. Brali si len to, čo potrebovali, žili bezodpadovo. 3-4 hodiny denne pracovali a chystali jedlo, ostatný čas sa hrali a zabávali. Vytvárali jednu komunitu, všetci ťahali za jeden povraz, najväčším trestom bolo dočasné vylúčenie (vo filme nespomínali, či to niekedy praktizovali). Nik nič nehromadil, považovali to za nezmyselné a deštrukčné.
Ohľadne výchovy – nik žiadne dieťa nepripomienkoval, nezahriakaval, nič mu nezakazoval – akoby vďaka perfektne natiahnutému chodu komunity každý vedel, čo má robiť (a robil to bez povelov), čo si môže dovoliť a čo nie. Presne toto som aj ja videl pri pobyte medzi Indiánmi z kmeňa Emberá v panamskej džungli (viac v mojom vypredanom cestopise Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života, už iba ak e-pub) – žiadne násilie, agresivita, príkazy…
Nazývame tieto kmene primitívnymi, ale pritom opak je pravdou: Oni sú šťastní, žijú v úcte s prírodou. Ja viem, nedokázali by sme sa zbaviť komfortu a vymožeností, ktoré nám poskytuje „moderný dnešok“. No akosi sme ako „moderní civilizovaní ľudia“ zišli z cesty… Zanechávame za sebou spúšť, v bezradnosti kričíme na deti, žijeme v strachoch a stresu…
Včera som kopal prívod z rýny, nech zachytím dažďovú vodu. Ráchelka išla s kamarátom a čosi posmešne povedala Samkovi, len tak, „medzi rečou“, ktorý mi pomáhal. Neraz sa medzi sebou hádajú… aj som raz písal status, že je to pre súrodencov dobré – tá „zdravá rivalita, dokázať sa prejaviť“, veď mi to potvrdili aj moderní psychológovia. No je to dobré akurát tak pre našu dravú spoločnosť založenú na egu…
Vždy keď vidím film o „primitívnych národoch (neraz som písal status aj o lovcov a zberačoch v Afrike či Austrálii (aj kniha Posolstvo od protinožcov) – rovnaký záver – nepotrebujú školy, všetko čo robia je v súlade s prírodou), zostávam premýšľajúcim. Že hocikoľko sa človek v rodine bude snažiť meniť sa a čo najláskavejšie vychovávať deti, ale ak raz žijeme v nakazenej spoločnosti, nákaza zalieza do všetkých pórov. Takže ak napríklad štýlom komunikácie kamaráta vášho potomka zo školy bude provokovanie a postoj odporu, donesie to domov aj váš syn i keď vy ho budete vychovávať pekne. Ja viem, oprava sa musí udiať od jednotlivých buniek k celku a rovnako tak zo strany hlavy ryby k chvostu, ale je to vyčerpávajúce. Rovnako tak viem, že som dobre vedel, do čoho sa narodím a všetci sme tu na to, aby sme sa zobudili a začali to čistiť. Prepáčte teda smutný podtón tohto blogu…
Tí Indiáni nemusia čistiť nič. Nemusia čítať ani knihy o výchove. Nemusia čítať žiadne knihy o zdravom stravovaní. Nemusia sa hádať ako športovať, cvičiť a koľko. To oni niesli expedícii dlhé dni 30 kilogramové člny cez džungľu na pleciach a vládali, nie vzrastovo dvakrát väčší dychčiaci belosi – keď som kráčal v Indonézii na sopku Rinjani, ledva som tým vlhkým pralesom šiel, ja, čo som vyšiel Elbrus – a vedľa mňa hopkali ťažko naložení nosiči v plážových šlapkách a rozprávali si vtipy. Tí „primitívni“ ľudia nemusia dumať nad ekológiou, ekonomikou, prácou, vzdelaním, školstvom, vzťahmi… Majú kde spať (na ich úrovni spia v hoteloch), jedia totálne zdravé jedlo, neustále vďaka práci a hrám sa hýbu. Ak príde choroba, umrie ten, ktorý má, je to súčasť života, množia sa i bez vrcholného zdravotného systému. K čomu sa v našej spoločnosti dožiť osemdesiatych rokov, keď na vás deti zanevrú alebo žijete v depke? Nežiada sa im ani dumať o duchovne, lebo žijú v totálnej prítomnosti, tu a teraz. Žijú v pokore a úcte k všetkému – keď chceli zoťať strom, šaman prosil o povolenie. Vo filme dva stromy odmietli, tretí súhlasil, že im poslúži. To je vrchol duchovna – byť napojený.
Záver? Veď vy ho viete.
A ďakujem za niektoré odpovede typu: „Veď sa zober, a choď tam žiť, čo tu plačeš?!“. Ďakujem aj za tie. Ale hlavne Ďakujem Palinovi Barabášovi a Petrovi Beckovi Ondrejovičovi za nádherný vnem.
Pavel
