Starí Toltékovia sa zdravili „Ahoj moje druhé ja“. V každom pozdrave si ako prvé pripomenuli, že zdravený je skutočne ich brat či sestra. Ublížili by ste niekedy sebe samému? Nám z úst vychádzajú vety ako: Dobrý deň, Šťastné a veselé, Na zdravie či S Pánom Bohom, ale mám dojem, že sú to len slová bez obsahu. Že vyslovujúci si ani neuvedomuje čo vlastne vyslovil a nieto ešte, že by bol celým srdcom stotožnený s tým čo povedal. Asi by bolo lepšie, keby sme sa len usmievali. Nie ironicky. Od srdca.
Veľa som tento týždeň cestoval a všímal si politické bilboardy. Veľakrát som sa musel usmiať. Áno, aj politici a celebrity sú zrkadlom národa, ale žeby sme boli ako Slováci až takí naivní? Tie slogany sú síce vymyslené šikovne, ale mne pripadajú prázdne. Akoby som čítal len pospájané slová. Neverím tým sľubom, prepáčte mi. Sú servírované tak, akoby sme mali čakať od kravy maslo. Neberte to, že útočím na nejakú politickú stranu, nie, božechráň! Veď práve preto ani neuvádzam tie mocibažné skratky… Ale veď posúďte sami.
Test číslo 1:
Skúste sa odosobniť od svojich vyvolených, prečítajte si slogan, zažmúrte oči a spýtajte sa svojho vnútra, či mu veríte, že to tak konkrétni vlajkonosiči skutočne čestne myslia a že je to v terajšej hospodársko-ekonomickej situácii Slovenska a sveta aj uskutočniteľné:
Chránime vás.
Nové pracovné miesta.
Pre ľudí, za Slovensko!
Nájomné byty pre mladých.
Dôstojnosť v živote, slušnosť v politike.
Sme cesta pre Slovensko.
Aby naše deti mali istotu.
Slovensko si nedáme.
Nová demokracia, sila regiónov.
Je čas na zmenu.
Poďte so mnou meniť veci k lepšiemu.
Príspevok na dovolenku 200 Eur.
Životné istoty a úctu občanom.
Z lásky k našim otcom, z lásky k našim mamám.
Slovensko, lepšie miesto pre život.
Pravdu, prácu, poriadok.
Stabilita a istota v ťažkých časoch!
15 tisíc pracovných miest do každého regiónu.
Aby naše ženy nemuseli plakať.
Vymeníme opotrebovaných politikov.
Očista súdov.
Pomôžeme mladým rodinám.
Za skutočné hodnoty. Za rodinu. Za Vás.
Tak čo? Aký máte pocit? Ste apatickí? Dvihol sa vám žalúdok, zaťali ste päste, orosilo vám čelo? Alebo vás zalialo v oblasti srdca príjemné teplo a bez obáv dáte ruku do ohňa, že sľub vašich vyvolených dozrie skutkov?
Test číslo 2:
Je paradoxné, že maďarské heslá, ktorým samozrejme ako Stredoslovák vonkoncom nerozumiem, mi znejú uveriteľnejšie. Niekde v kútiku duše sa vo mne totiž ozýva nádej, že za tými neznámymi chrobáčikmi chce byť niečo pekne, úprimné a čestné:
Beszólsz vagy beleszólsz.
Ön dönt, miéknk a felelösség!
Tesszük, amit kell.
Však si za tým vaša myseľ predstavuje niečo čistejšie ako len populistické kydy našich zákonodarcov? Nie, nechcem touto úvahou podráždiť odporcov maďarčiny, paprikášu či Balaton sea, ktorým sa pri tomto jazyku vyhadzuje opar na hrubom čreve. Ani neagitujem za old Uhry. Pokúsim sa nájsť pre mňa to najmenšie slovensky hovoriace zlo a dvanásteho júna mu zožmochlím papierik, ktorým nakŕmim besnú urnu. Skutočne sa len zamýšľam nad pochodom ľudskej psychiky a možno aj nad tým, čo vo mne skutky našej politickej špičky v spojitosti s vyslovenými sľubmi za tie roky dorobili.
To má byť vtip?
Najviac ma rozosmial slogan: Aby bol národ múdry. Toto heslo totiž tlačí práve politická strana, ktorej predseda sa správa ako najväčší inteligenčný barbar, priam ako vodca tých nenávidených Húnov, odgrgujúci si v súčasnom politickom válove. Ale vďaka ti zaň, Janko! Smial som sa za volantom prinajmenej sedem a pol kilometra…
Záver
Občas zvyknem za blog dať pár múdrych viet, v ktorých je všetko. Kým k ním prídete, lúčim sa s vami. Tentoraz nie mojou milovanou vetou Buďte šťastní, ale po toltécky a myslím to z celého môjho srdca: Ahojte, všetky moje druhé ja. Snáď sa ako národ budeme v budúcnosti zrkadliť cez osobnosti, ktorým sa bude dať naozaj dôverovať a raz si vyberiem svoju stranu priamo z hesla na reklamnom pútači. Hirax
