Robíme veci, ktoré sme nikdy robiť nechceli. Robíme veci, o ktorých vieme, že ich budeme ľutovať. Dokonca robíme veci, ktoré sme sa rozhodli už nikdy nerobiť. Často si vravíme: robil som to, ale neviem, ako sa to stalo, udialo sa to proti moje vôli! Ako sa môže niečo stať proti našej vôli? Jedine vtedy, keď spíme. A majiteľom potravinových reťazcov ozdobených ligotajúcimi logami nejde o nič iné, len aby sme pri nakupovaní spali.
Nebudem strácať čas, idem rovno na psychologické triky aplikované na zákazníka:
1, Čím väčší vozík, tým silnejšia potreba zaplniť ho. Keď budete v rukách niesť preplnený malý „socialistický“ košíček podobajúci sa tomu od Červenej čiapočky, myseľ bude varovať, že už máte slušne nakúpené, stačilo. Naopak, do veľkého vozíka budete tovar hádzať až do bezvedomia.
2, Menej známy, alebo drahý tovar, nájdete v regáloch vo výške očí, aby upútal vašu pozornosť, zatiaľ čo známejší a lacnejší bude pravdepodobne na úrovni podlahy. K tomu sa zohnete, veď ho poznáte, chcete ho. No napriek tomu sa budete nelogicky načahovať i po drahom a neznámom.
3, Pečivo, mlieko a ďalšie potraviny, ktoré nakupujeme najčastejšie, sú umiestnené v zadnej časti predajne tak, aby ste pri ceste za rožkami prešli okolo drahšieho sortimentu.
4, Mäso, ovocie a zákusky bývajú veľmi často osvetlené farebnými svetlami, aby vyzerali stále čerstvo a lákavo.
5, Sladkosti bývajú umiestnené v blízkosti dlhých radov pri pokladniach a ponúkajú tak deťom dostatok času, aby prinútili rodičov kúpiť ich.
6, Hudbu, ktorá pri púti hypermarketom sprevádza vaše kroky, najskôr vôbec nevnímame. Napriek tomu sme pod jej vplyvom. Výskumníci tvrdia, že spomalenie zo 108 na 60 taktov za minútu spôsobí, že upokojíme chôdzu, zostaneme v obchode dlhšie a tržba sa tak zvýši o jednu tretinu.
7, Osvedčeným lákadlom sú najrôznejšie ochutnávkové akcie. Niektoré štatistiky uvádzajú, že vďaka nim stúpne predaj až o dvadsať percent.
8, Obchodné reťazce čas od času sprehádžu regály, aby ste tak museli opäť hľadať a blúdiť obchodom, čím strávite more času, v priebehu ktorého podľahnete ďalším reklamným trikom a pustíte tak väčší groš.
9, Viete k čomu mieria všetky tie akcie „stačí 6 nákupov a padne vám 10 Eur, 2 + 1 zadarmo, zľava 0,5 Eur na všetky výrobky od firmy Masaker atď“, klubkarty, zbieranie bodov, samolepiek, vrchnákov, etikiet, lepenie hviezd na obloky? Ide len o jednu jedinú vec. Je to boj o zákazníka: PRÍĎTE K NÁM! Do náboženskej modly terajšej doby, do nášho chrámu boha konzumu. My totiž vieme, že napriek tomu, že ste si v hlave povedali, že idete len na „lajt“ nákupík do desať Eur, nakoniec miniete päťkrát viac. Len stúpte k nám. Preto schránky plné lákajúcich letákov, cesty lemované billbordami, média plné reklám.
Verte mi, sme pod paľbou trikov vymakaných psychológov. Desaťročia dolaďujú staré fígle, sedia nad štatistikami a grafmi. Vymýšľajú. Sledujú ako sa správa bežný konzumný jedinec pachtiaci sa za zlatým teľaťom. Otupujú nám zmysly, šijú na nás šikovné pasce. Neprajú si, aby sme prešli túto misiu bez straty bodov. Vy neviete, čo sú body? No peniaze predsa! Pomaličky nám z nich berú a odvážajú si ich cez účty za naše hranice.
Neberte tieto slová ako výplod anarchistu, ktorý ignoruje nadnárodné spoločnosti. Už dávno som pochopil, že drvivá väčšina zisku odpláva nakoniec k pár najbohatším subjektom sveta. Aj keby som nakupoval za rohom v najmenších potravinách sveta (ktoré už aj tak skrachovali). Čím viac mi je jedno, aké logo pri prekračovaní prahu žiari nad mojou hlavou, tým viacej zapínam rozum. Nevšímam si akcie, odmietam body, kupujem viacej zeleniny a miesto sladkostí si plním košík ovocím. Prečo mám dávať telu jedy, keď môže dostávať lieky? Nevložím zlacnený tovar do vozíka, aj keby stál jeden cent, keď viem, že danú surovinu mám doma ešte v hojnom množstve. Nechcem, aby moja špajza vyzerala ako preplnené rodinné skladisko potravín za socializmu, z ktorého sa nakoniec aj tak tretina vyhodí. Fantazmagória príchodu vojny či sloganu „Nebude, BER!“ fungovala skvele.
Chcel som ešte niečo napísať o tých stromoch, ktoré sme vyrúbali (áno, my všetci), aby tu stáli neestetické hebedá s obrovskými parkoviskami. Niečo o tých paradajkách, ktoré nikdy nevideli slnko. Banánoch, ktoré čarovne dozrú za pol dňa – kúpite ich zelené, ale na stôl ich položíte žlté. Veď je to vlastne normálne, však? Čo budeme jesť o 50 rokov? Prášky? V týchto plechových nákupných maxibúdach budú len nádoby so syntetikou a nápismi čokoláda, kečup či sleď morský a lopatky na naberanie týchto chemikálií? Doma si to rozkechlíme s vodou, v bruchu sa nám to premení na rybu a zo zadku nám vypadne bezfarebný a nezapáchajúci šúľok? Ale to by bolo asi na ďalší blog. Stačilo.
Žijeme v dobe demokracie. Každý si môže robiť čo chce, naša voľba je na našom rozhodnutí. Ja len šepkám do sveta: rozmýšľajme. Želám racionálne nakupovanie a samozrejme Šťastné a veselé!!!
Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák
