Už ako mladému chalanovi mi logickou analýzou došlo, že najväčšia vesmírna autorita by sa unudila k smrti, keby každej figúrke dopredu predpísala životný príbeh a potom by so založenými rukami pozorovala, ako to jednotlivá bytosť mechanicky vykoná – vyliahne sa, prejde šachovnicu a potom cez meč anjela smrti odíde. Ufff, nie, neuberajme najväčšej kozmickej Láske šarm, filipa, radosť z hry a potešenie z poznávania samého seba (samozrejme cez nás). Dostali sme do vienka predsa rozum a ten nám dáva možnosť rozhodovať. Napriek tomu som tak trochu polovičný fatalista…
Životná cesta hocijakej duše je náhrdelník prežitých životov. Každý z nás sa pred narodením (tam DOMA) pripravuje na novú misiu. Pred vstúpením do novej hry si každá bytosť vyberie planétu, krajinu, rodičov, telo, stav poškodenia tela, ale aj veci v ktorých sa má zdokonaliť. Niekto sa tu učí odbúrať žiarlivosť, iný sa má zdokonaliť aby bol sebavedomejší a veril si. Ďalší má nájsť stred vo vzťahu k peniazom a materiálnemu, naopak, druhý smeruje k umiernenosti a potlačeniu egocentrizmu. Proste každý z nás sa tu má naučiť to svoje. A práve preto každého z nás stretáva práve to, čo má. Motivuje nás to k zdokonaľovaniu presne tých vecí, v ktorých sme nedokonalí. Áno, sú to presne tie veci, kvôli ktorým strácame sever, život sa nám mení na jednu veľkú depku a naša uplakaná duša dvíha pästičku k nebi.
Preto sa teda každému z nás dejú veci, ktoré nás „zraňujú“. Učíme sa cez vzťahy, ohovárania, osočovania, príkoria, neveru, chudobu, slávu, bohatstvo, choroby (nás i milovaných), smrť blízkych (ale aj prijatie vlastného odchodu), biedu, vojny. Niekedy je okolie zmätené, keď nemá čo poradiť (daný problém ešte neprežilo, ste duša na výši, tešte sa, pretože riešite stav veci, ktorá nie je bežná). Inokedy všetci vehementne a s prehľadom kartára radia, čo máte učiniť. No vám sa napriek tomu javí riešená životná križovatka či momentálny problém ako najtvrdší orech sveta. Tu môžu mať radcovia danú vec skutočne odžitú, alebo len teoretizujú a vystatujú sa, že je to predsa ľahko stráviteľné sústo. Ale aj na nich dôjde, nebojte sa, pretože vesmír si všetko pamätá a v príhodnej chvíľke každého preverí.
Kam s tým smerujem? K tomu, že ak danú vec dokonalo prežijete (z obidvoch strán, teda raz ste tyranom, inokedy týraným), pochopíte, čo sa máte z danej situácie naučiť, prijmete a poďakujete za ňu, druhýkrát vás už v živote nezraní. Príklad? V lese vás opľuje opica. Prvýkrát sa rozzúrite, šmaríte po nej šušku, škodoradostne ošúpete banán a ako na just ho pred ňou lakomo zjete s nádejou, že ste sa jej dokonalo pomstili, lebo hlavu má teraz celú zalepenú od slín. Druhýkrát pochopíte, že je to len zviera a hrá sa. Utrete jej čerstvý zásah z klopy, zasmejete sa a necháte jej na pni čerstvé ovocie. Prípadne nabudúce zmeníte trasu, aby ste sa opici pľuvavej, nezbednici radostnej, vyhli. Táto skutočnosť vás už nepripraví o energiu, v danej veci ste podrástli. A duša si to bude pamätať aj v nasledovnom živote, pretože to budete mať „nevysvetliteľne“ pod kožou. Niektoré nižšie postavené duše vám to budú samozrejme závidieť a dajú vám to možno aj patrične pocítiť. Našťastie, vy ste už princíp pochopili a tak im s láskou ponúknete čerstvo olúpaný banán.
Takto môžeme pracovať so svojim osudom. Nehádzať vinu na okolie, náhodu, osud. Neplakať blízkym neustále na pleciach, nehľadať vinníkov, ale miesto toho zaklopať na svoje vnútro, pokecať si sám so sebou o sebe samom a iných veciach divne sa dejúcich. „Bolestivé“ udalosti prijímať, ďakovať za ne, rásť, zdokonaľovať sa, postupne kráčať a pretvárať sa vo svetelnejšiu bytosť. Meniť tento svet vďaka obrovskej revolúcii vo vlastnej mysli na raj na Zemi. Tak sa stanete tvorcom svojho života, pretože kto nepracuje na svojom vývine, postará sa o neho okolie. Nezabúdajte, že život nás nikdy svojou oceľovou bagančou neusmrtí. Po tajfúne toho „najhoršieho“ sa vždy ocitneme v božskej dlani. Keď sa nadýchnete a duša opäť zahlási, že je smädná a chce rásť, pritiahne si novú udalosť. O tom je život. O učení. O pádoch a vstávaní. Niekto za jednu pozemskú jazdu vyrieši množstvo vecí, iný patlá danú okolnosť aj tri životy. Žiadny nárek, času je dosť.
Nakoniec pár múdrych myšlienok, ktoré snáď nemusím vysvetľovať. Amen. Tma. Dark. Drak. Anjel. Svetlo 🙂
Neúspechy neexistujú. Neúspech je len negatívne hodnotenie výsledku.
Náhody sú len podvedome zákonitosti.
Mýlime sa, lebo súdime.
Hlavným poslaním človeka je tvoriť a učiť sa.
Vaše podvedomie je sila, ktorá je spojená s Bohom a napĺňa náš osud. Dôverujte jej.
Všetko, čo nám treba vedieť, sa dozvieme v pravý čas a to tým najlepším spôsobom.
Vymodelujte v hlave prvú myšlienku a začnú sa diať veľké veci.
Človek je vyššie ako anjeli. Môže si totiž sám vyberať medzi dobrom a zlom.
Narodením sme podstúpili nekonečný proces sebazdokonaľovania.
Môže vám byť ublížené len raz. Druhýkrát to už múdry nedovolí.
Je tisícka vecí, ktoré nás vyvedú z harmónie a naštrbia zdravie, ale je aj tisícka liekov, ktoré nám pomôžu. Avšak čo je pre niekoho liek, to je pre druhého jed.
Správna stolica rieši všetky problémy. Preto neberte lieky, ale radšej pite veľa čistej vody 🙂
Buďte šťastní, Hirax
