Ja som si vychutnával balajkové sólo Alexandrovcov v žilinskej hale a vzdialená spriaznená duša zo Záhoria (volajme ju Anjel) pozerala boľavými očami do hviezd a pýtala sa ich, prečo sa niekto narodí do bohatej rodiny a niekto iný rodičom, ktorí mu namiesto nehy, pozornosti a lásky dajú každý deň poriadnu bitku. A jeden takýto chlapec, ktorý so svojimi súrodencami osemnásť rokov znášal zverské utrpenie práve od matky a otca, ktorých pobalamutené mysle si obliekli šat šakalov, spal jednu októbrovú ulici vonku. V zime. Aby neskôr od hladu kradol a strávil dve noci v klietke na policajnej stanici ako vlk. A celé Slovensko spalo v teplých a čistých posteliach. My všetci sme svojim spôsobom kati týchto nevinných čistých duší, ktoré sa sem rodia čisté. Asi tu niečo v našom štáte nefunguje, keď sa z anjelov nakoniec vďaka deravým zákonom spoločnosti stanú zlodeji a násilníci.
Zámerne som mail od Anjela nekorigoval.
„Včera poobede mi zavolala učiteľka z jednej miestnej školy, že ich žiaka rodičia vyhodili z domu a nemá kde bývať, tak mi ho pošle, aby sme mu pomohli. Prišiel 18-ročný chalan – Matej, ktorý má trvalý pobyt mimo náš region (keďže je už plnoletý, nemôžeme ho riešiť umiestnením v detskom domove). Vyrozprával mi, že žil spolu s piatimi súrodencami a rodičmi. Najstarší brat už nežije. Či spáchal samovraždu, alebo bol utopený sa už nik nedozvie. Rodičia (hlavne otec) jeho a súrodencov neprimerane trestali. Bitky s kladivom na mäso po zlomenom kolene, tresty ako kľačanie na polienku s rukami vystretými pred sebou niekedy aj 5 hodín atď. Sociálka z Piešťan ich rodinu často riešila, ale nikto – lekári, susedia a učitelia detí sa však ku ich situácii v rodine nechceli otvorene vyjadriť.
Matej sa však rozhodol povedať pravdu. Sociálka z Piešťan spísala návrh na umiestnenie detí do detského domova (ďalej DeD) a súd vyhovel. Minulý týždeň v piatok prišli aj s policajtmi pre maloleté deti. „Rodičia“ šaleli, museli byť spútaní putami. Matej bol doma, ale „bohužiaľ“ už bol plnoletý. Otec mu dal najavo, že je to všetko jeho vina. Matej nakoniec sám poprosil policajtov, aby ho radšej zobrali z domu. Odišiel len s pár € vo vrecku. Nemá žiadnych príbuzných, ku ktorým by mohol odísť. Zostal na ulici, noc strávil vonku.
V sobotu sa vybral za súrodencami, ktorí boli umiestnení v DeD v Trnave. Peniaze na cestu ešte mal. Potom sa vrátil do susedného mesta. Bol hladný, smädný. Išiel ku kamarátovi a tam ukradol peňaženku, aby si kúpil niečo na jedenie. Chytili ho policajti a 2 dni strávil na OO PZ. V utorok prišiel do školy a priznal sa učiteľke.
Včera som sa pýtala sociálnej z Piešťan na bližšie info o rodine. Povedala mi: „Ani to nechcite vedieť!“ Matej bol vraj skutočne veľmi neprimerane trestaný. Za každú maličkosť dostal bitku. Mama je vraj psychicky chorá a veci často rieši alkoholom. Na manželovi je závislá psychicky, fyzicky i finančne. Urobí vraj všetko, čo povie manžel. Často jej dal do rúk palicu a prikázal jej, aby deti bila. On jej ukazoval: „ešte udri sem… ešte tam…“.
Matej má ešte staršieho brata. Ten zostal v rodine. Má už 20 rokov. Jedna sestra bola z rodiny vyňatá cez leto. Matej mi sám povedal, že sa stýkala (intímne) so staršími chlapmi. Zobrali ju preto do krízového strediska. O Matejovi mi povedali, že má syndróm CAN (týraného dieťaťa). Je uzavretý. Občas niečo ukradol, ale zväčša len to, čo nevyhnutne potreboval, napr. zošity do školy. Vie byť vďačný za každú pozornosť a pomoc.
A teraz babo raď! Na jednej strane ho rodičia, ak ešte študuje a nemá 25 rokov, nemôžu vyhodiť z domu – teda zrušiť mu trvalý pobyt. Na druhej strane sa tam vrátiť nemôže. Tak sme mu dali najesť, napiť a rozbehli sme vybavovanie. To ti nebudem celé opisovať, telefón som na koniec nevedela odtrhnúť od ucha. Ale podarilo sa vybaviť pre neho internát, mohol už včera spinkať v teple. Ale internát funguje len cez týždeň. Čo s ním cez víkend? Toto ešte riešim…
Spravili sme pre neho zbierku. Kto mohol doniesol nejaké oblečenie. Našťastie mám veľmi ľudskú vedúcu a rozhodla sa do neho aj sama investovať – kúpi mu zimné topánky a spodné prádlo. Keď som sa ho dnes ešte pýtala, čo by ešte také potreboval, povedal mi, že „hrebeň!“ Krásne! Žiadneho lotra by hrebeň nenapadol.
Je to taký sympatický chalan, ale vystrašený zo života, niet sa čo čudovať. Jeho učiteľka mi povedala, že sa pred nedávnom pokúsil o samovraždu. Vraj je ale veľmi šikovný, študuje na vyznamenanie a píše pekné básničky. Jednu mi dal dnes prečítať. Bola písaná jednej dievčine. Paľko, pri jej čítaní mi fakt vyhŕkli slzy do očí. Toľko v nej bolo nežnosti a lásky…
Čo s ním bude ďalej, neviem. Našťastie starostka jeho obce mu chce pomôcť. Zaplatí mu internát. Zatiaľ som mu napísala návrh na súd o určenie výživného od rodičov. Môže dostávať dávku v hmotnej núdzi – čo je niečo cez 60 € mesačne. No len intrák ho stojí okolo 90 € mesačne.
Tak teraz už vieš, čo ma včera tak rozcítilo a rozhodilo… že tyran (otec) sedí doma, nič sa mu nestane a vyhráža sa ďalej. Pýtala som sa, či dali podnet na políciu za týranie. Vraj áno, ale nič z toho nebude, lebo nie sú dôkazy – žiadne lekárske potvrdenie. Takýchto podobných príbehov je viac. Ale už viem, že robíme čo môžeme, aj keď cez systém neprejdeme. Dôležitý je dobrý pocit a ten dnes mám :-).“
Toľko Anjel. A ja sa pýtam, koľko ešte táto duša vydrží, kým ju nepokazí ulica? Kým nezačne piť alebo podľahne iným nerestiam „zla“? Neskončí s putami na lavici obžalovaných, prípadne ako zarastený uzavretý muž nezačne spávať na lavičke v parku. A všetci sa na ňu budeme pozerať s opovrhovaním, odsudzovaním miesto toho, aby sme nazreli do seba…
Áno, ja viem, že takýchto prípadov je na Slovensku množstvo. Tak ich začnime riešiť MY všetci, keď to naši zákonodarci nedokážu. Nemlčte, susedia bitých detí, konajte pracovníci sociálnych úradov, otvárajme naše plné komory tým, ktorí sú s čistým srdcom donútení kradnúť, ustieľajme hosťovské izby pre tých, ktorí ešte nezhrešili a napriek tomu sa trasú s ubolenou dušou aj telom niekde v špinavom uzimenom kúte. Nepýtajme sa Boha „prečo“, nehľadajme „hiraxovské“ riešenie, že sme si všetci navzájom učitelia a zrkadlá. Tu niet priestor na rozprávanie. Naučme sa občas prerušiť modlenie a začnime konať, keď je čas na fyzickú pomoc. Nie toto nie je pokus o Modré z neba, toto je každodenná realita množstva utrápených duší, ktorým môžeme pomôcť.
Keď nefunguje armáda, nech vznikne domobrana. Zabalil som tričká a mikiny, ktoré nenosím, pribalil pár peniažkov a poslal ich Anjelovi, ktorí ich dá Matejovi. Ak budete tiež cítiť potrebu pomôcť, učinte tak. Ak nie, pokojne bez výčitiek prekliknite na iný blog. Ja tiež väčšinu podobných „verejných“ zbierok ignorujem, lebo cestovanie po Etiópii mi otvorilo oči. No teraz viem, že sa nič nestratí, lebo Anjela poznám už veľa životov. Prípadne raz za čas sem dopíšem, koľko čoho prišlo, aby bola „transparentnosť“. Nikdy som podobne navádzajúci blog nenapísal, nikdy som neprosil o zdieľanie, ale teraz cítim, že musím, pretože ináč by sa ku mne Matejov príbeh nedostal. Ak pošlete peniaze, prídu na účet Anjela, ktorý ich bude Matejovi dávkovať, pretože predsa len nikdy s peniazmi nepracoval a naša pomoc by mohla vyznieť kontraproduktívne.
Finančná pomoc: 1375205656 / 0200. Dajte variabilný symbol 19102010, teda dátum, kedy sa Matej dostal k Anjelovi.
Materiálna pomoc: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, úsek sociálnych vecí a rodiny, „MATEJ“, Námestie M. R. Štefánika 561/6, 907 01 Myjava. Matej je vychudnutej postavy, vysoký do 180 cm, nosí tričká veľkosť L, nohu má devinu.
Buďte šťastní. Všetci. Hirax
