Môj brat má kolegu, ktorého syn sa stal prváčikom. Po týždni školy si ho učiteľka zavolala na „odborné“ pedagogické posedenie učiteľ versus rodič žiaka a povedala mu v krátkosti toto: „Vaše dieťa je nezvládnuteľné. Je priveľa energické, ruší vyučovaciu hodinu, púta pozornosť ostatku triedy. Choďte s ním k psychiatrovi, nech mu dá lieky na stíšenie.“ Dal som bratovi kontrolné otázky, o akú rodinu sa jedná, teda či spomínaný chlapec nenesie následky „zlej“ výchovy (žiadna „zlá“ síce neexistuje, všetko sa deje, ako sa má, ale musím ešte chvíľu písať starým jazykom). V pár vetách boli potvrdené moje predtuchy – jednalo sa o bystrého, hravého a vnímavého chlapca pochádzajúceho zo slušnej rodiny. Nejdem komentovať nevzdelanosť pani učiteľky, chcem sa dnešnými vetami zamerať skôr na rodičov.
Každé dieťa je jedinečné, preto nie je ani možné uplatňovať na všetky deti jednu všeobecne známu výchovnú metódu, ktorá je práve populárna. A už vôbec nie v dobe, keď sa sem rodia indigové, krištáľové a dúhové deti, na ktoré už vonkoncom neplatia staré učebné metódy. Reagujú totiž výsadne iba na lásku. Namiesto toho ich učiteľky posielajú ako nezvládnuteľné k psychológom, „liečia“ ich sedatívami, chemickými liekmi, ktoré v nich zabíjajú všetko Stvoriteľovo nadanie, s ktorým sa sem narodili (ak ste uverili týmto konvenčným zbraniam a utlmili vaše pokolenie farmaceutikami, nemajte z tohto článku výčitky. Všetko sa deje, ako sa má, nikto z nás nemôže urobiť mylne rozhodnutie).
Milí rodičia a školskí pedagógovia, tieto deti nerozmýšľajú lineárne ako my, duše starej éry, a teda sa nerozvíjajú v priamke skúsenosť – pravda – oprava a takto ťažkopádne a krvopotne ďalej. Ony sú schopné pracovať s viacerými kanálmi vnímania súčasne, akoby naraz otvorili šesť buniek včelieho plastu a z každej v jednom časovom úseku prijali aj spracovali informáciu. Všetkých šesť naraz! Nerozumejú súťaživosti, konkurencii, materializmu, nechápu školské testy – veď si môžu otvoriť kanál a všetko sa hneď dozvedia. Nerozmýšľajú analyticky, konajú pocitovo, prirodzene, hravo, sú plné nespútanej energie, nie sú to novodobí terminátori, ako ich nazývajú rodičia. Len čo však začneme k takýmto deťom pristupovať s tým, že sú „odlišné“, docielime iba to, že si prestanú vážiť samy seba, ich vlohy sa nerozvinú, naopak, zakrpatejú, začnú inklinovať k sebadeštrukčným sklonom. A to nehovorím o ich reakcii na chemické lieky či očkovania.
Boli sme zvedení mýtom pokroku, ktorý tvrdí, že sme na spoločenskej úrovni inteligentnejší a rozumnejší ako naši predkovia a na osobnej úrovni sa domnievame, že dospelí sú inteligentnejší ako deti. Prednosti detí nového tisícročia sme očíslovali diagnózami ako dyslexia, dysgrafia či hyperaktivita. Na celej čiare sa mýlime. Nič sa nedeje nadarmo, tieto deti s neobyčajným leskom a hĺbkou v očiach sem prišli „rozbiť to staré“ a jednoznačne posunuli misku váh na stranu lásky. Sú to „anarchisti“ (hlavne prvá vlna – indigové deti), ktorí už len svojou prítomnosťou vyplavia na povrch všetko nefungujúce či už medzi rodičmi alebo v spoločnosti.
Deti vedia so svojimi malými rúčkami objať vďaka láske, ktorú si čerstvo nesú od svojho Otca, celú planétu. My dospelí máme oveľa väčšie paže, ale nedokážeme s nimi objať ani suseda. Všetci si v sebe nesieme chybné programy. Prebrali sme ich ako dedičstvo, štafetový kolík od našich rodičov, ktorí nevedeli, čo je to láska a nenaučili to ani svoje deti. Mali by sme však pochopiť, že deti prichádzajú skrze rodičov, ale nie od nich. Napriek tomu, že sú s vami, nepatria vám. Dospelí by sa nemali skláňať na úroveň detí a deti by sa nemali pokúšať prispôsobovať tomu, čo dospelí považujú za to najlepšie pre ne a čo im v podstate bráni vlastnej iniciatíve. Rodičia tlačia svoje deti určitým smerom, pretože si myslia, že je to ten pravý smer, ale je vhodný iba pre nich. Pritom by im stačilo iba hlboko načúvať. Pretože deti novej éry sú tie duše, ktoré založili tento svet, a sú múdrejšie než my.
Nesmejte sa deťom, keď vám budú rozprávať o tom, že vidia anjelov, ľudskú auru, či iné bytosti, ktoré sa s nimi rozprávajú, že dokážu opustiť svoje telo a vidia sa z veľkej výšky. Lieky, ktorými ich začnete kŕmiť na „vyriešenie“ tohto stavu, patria vám, pretože ste zatiaľ nepochopili, čo ste dostali za dar. Nepíšem vám to preto, aby som pošteklil vaše ego. Je to veľká zodpovednosť. Vybrali si vás. Harmónia, pokoj a láska, to je to, čo majú v sebe už od narodenia, začnite sa cez ne zrkadliť a všetko pôjde hravo.
Mnohé z týchto duší ešte nikdy na Zemi neboli (hlavne najnovšia generácia dúhových detí), preto ich bude všetko nesmierne zaujímať. Nemajú karmu, aby naprávaním starých restov nestrácali čas. Sú to nesmierne citlivé, empatické a prirodzene duchovné bytosti, ktoré komunikujú so zvieratami, rastlinami aj anjelmi a často majú telepatické, liečiteľské alebo iné parapsychické schopnosti. Sú čistou láskou, veľké svetlo, sú oveľa múdrejšie ako vy. Iba ich pozorujte, všetko vám ukážu, všetko vás naučia, dôverujte im. Sú to bytosti, ktoré spoja starý a nový svet. Bez slov, iba svojou prítomnosťou, pohľadom, existenciou. Cudzích i známych. Budú otvárať staré rany len tým, že sa zjavia a aby ich vyčistili. Vzťahy, rodiny, rody, spoločnosť.
Staviame čoraz viac väzení, do ulíc nasadzujeme stále viac policajtov namiesto toho, aby sme „zlo“ odstránili aj s koreňmi tou najľudskejšou cestou – láskou cez naše deti. Zabudnite na psychológov, psychiatrov, v tejto oblasti nevzdelaných učiteľov, lieky, chce to len otvoriť srdcia, začať sa zaujímať a všetko si pritiahnete. Dbajte o potreby vašich detí, jedine tak zmizne smútok z ľudských duší. Milujte svoje deti, koľko len dokážete milovať. Deťom môžete dať iba svoju lásku, cez ktorú získajú korene a počas výchovy krídla na prekonávanie problémov. Keď sa stanú dospelými, nedávajme im už svoje myšlienky, majú totiž svoje vlastné. Môžeme dať domov ich telám, nie však ich dušiam, pretože ich duše bývajú v dome zajtrajška, ktorý my nemôžeme navštíviť dokonca ani vo svojich snoch.
PS 1.: Ak nachádzate súvislosti medzi svojimi deťmi a týmito vetami a nie je vám ich osud ľahostajný, rozhliadnite sa po odbornej literatúre. Odporúčam americkú autorku Doreen Virtue a jej titul Krištáľové deti alebo Indigové deti a anjelská terapia.
PS 2.: Ak neviete o akých deťoch píšem, prekliknite sem a pozrite sa na krištáľové dieťa v akcii. Hra, úsmev, prirodzenosť, láska, LÁSKA! A vedzte, že to dievča spieva o skutočnej láske, nie o tej, ktorá sa najprv zdá byť nadpozemská a potom umrie jednou esemeskou.
Buďte šťastní, Hirax
