Ľudia tejto doby nevedia prijímať pochvalu a ani ďakovať. Neprosia vesmír o bohatstvo a preto sú chudobní. Proces potykania si samého so sebou nie je záležitosť na jeden deň. Už dávno prosím svojich anjelov a vesmír o pomoc. No uvedomil som si, že ďakujem málo.
Príklad? Začiatkom leta som organizoval šiesty ročník festivalu Underground Fest. Na štvrtok hlásili pekne, na piatok a sobotu trvalý dážď. Mesiac pred zaspávaním som začal prosiť vesmír, nech pre všetkých zúčastnených prinesie čo najlepšie počasie (áno, dobre čítate – prosil som vesmír o počasie. Vravím vám – som načisto strelený). Prosil som, nech sa nikto vážne nezraní, či nebodaj nezomrie. Štvrtok bolo krásne, v piatok pod mrakom, ale nespadla ani kvapka. Celú sobotu pršalo. Ľudia za mnou chodili a vyslovovali v rôznych prevlekoch vety typu: „Počasie nevyšlo, škoda.“ A ja som im odpovedal: „Vyšlo! Čo si to neuvedomujete? Malo pršať už včera! Dva dni bolo krásne, pršalo len jeden deň z troch. Super, nie?“
Všetci v zdraví prežili. Pred zaspávaním som jednorázovo poďakoval vesmíru. No až na druhý deň mi to došlo: „Prosil som viac ako tridsať dní, no poďakoval len raz!“ A tak je to aj v živote väčšiny z nás. Žiadame, padáme na kolená, zalamujeme rukami, prosíme bohov, sľubujeme obete a po vyvrcholení udalosti nepodáme dotyčnému spasiteľovi ani len ruku. Tak ako včera, tak aj dnes a ďalšie dni budem ďakovať viac a viac. Za všetko.
Na jar tohto roka som napísal blog o našej martinskej pošte. Hanil som vedenie Slovenskej pošty, kritizoval nevyhovujúce priestory, málo žien za okienkami, negatívnu energiu nazhromaždenú vo vestibule… Celé leto sa hlavná martinská pošta prerábala a už viac ako dva mesiace je celá vynovená aj otvorená. Tak ako som špinil, chcem teraz poďakovať. Za to, že sa pohli ľady, máme opravenú budovu ako aj bulvár pred ňou a že sa udiala pozitívna zmena. Všimol som si totiž, že drvivá väčšina blogov na smečku je silno kritizujúca.
Je to v nás, v Slovákoch – frflať, haniť, nadávať, šomrať, kritizovať, byť najmúdrejšími. No keď sa niečo dá na poriadok, ja chcem chváliť a ďakovať. Takže: Slovenská pošta, ďakujem ti!
Buďte šťastní, Hirax
