Tento príbeh je o našom synovi Leovi. Pochopia ho všetci rodičia, čo bezradne chodia s jedným a tým istým problémom po doktoroch, ktorí nevedia nájsť odpoveď, akurát dieťa posielajú na jedno vyšetrenie za druhým.
Leo začal kašľať niekedy v januári a skončil v polovičke mája. Počas tohto obdobia vystriedal asi päť antibiotík. Kým ich užíval, jeho stav sa mierne zlepšoval, ale len čo sa „kúra“ skončila, kašeľ opätovne nabral na obrátkach. Prosil som Sofiu, nech sa na neho pozrie, ale smutne mi vysvetlila, že ju do toho „nepúšťa“, takže musíme hľadať riešenie sami, nevynímajúc cestu cez doktorov. Tí Samkovi opakovane brali krv, robili vyšetrenia, počúvali ho, röntgenovali mu priedušky i pľúca, či nejde o zápal, hľadali pľúcne chlamýdie, baktérie a iných cudzincov. K ničomu sa však nedopátrali.
Jeho záhadná choroba, pre ktorú už pomaličky nemohol spať, tak ho napínalo z kašľania na vracanie, vyvrcholila po veľkonočných sviatkoch. Bola nedeľa večer, dali sme synčeka spať a bezradne sme načúvali jeho chrapteniu, čakajúc na hodinu, keď sa začne budiť. Naša detská Doktorka mala akurát nočnú na pohotovosti. Nakázala nám, nech Lea nebudíme, nahráme jeho dýchanie na mobil a jeden z nás s nahrávkou príde za ňou. V najhoršom nám vypíše odporúčanie a pôjdeme so synom do nemocnice.
Ivka vyrazila do noci za konvenčnou niťou riešenia problému, kým mne zazvonila Sofia, ktorá konečne zareagovala na asi päť mojich neprijatých hovorov, ktorými som ju počas dňa bombardoval.
– Paľko, Samko má na sebe šestnásť cudzích dušičiek.
– Uff, – vzdychol som, lebo to bol pre mňa „rekord“. Žiaľ, zlomil ho môj syn.
– Nečudujte sa, že ledva dýcha. Ťažia ho… Niektoré má aj na najjemnejšom astrálnom tele.
– Ako sa tam dostali? – pýtal som sa, lebo moje srdce mi signalizovalo, že sme na správnej stope. Vedel som, že sa Sofia postará, aby sa všetko vyčistilo. Mal som však obavy, aby sa situácia raz nezopakovala, preto ma zaujímala príčina.
– Z tvojich prednášok.
– Ale veď si robím energetickú ochranu… – nechápal som.
– Ty áno. Lenže ako sa ľudia pri tvojom rozprávaní uvoľnia a začnú zo seba púšťať všetky programy bezmocnosti, obete, samodeštrukcie a podobne, uvoľňujú sa z nich aj duše, ktoré neodišli regulárne na druhý breh. Nalepia sa na teba, ty ich donesieš domov a Leo, keďže ťa nesmierne miluje a chce ti pomôcť, ich od teba prevezme. Robí to automaticky. Stretneme sa zajtra, všetko ti vysvetlím. Teraz sprav meditáciu, privolaj si k sebe archanjela Michaela a popros všetky tie duše, nech odídu do jeho svetla.
Sofia mi ešte podrobne vysvetlila, čo mám urobiť. Len čo som zložil, zapálil som voňavú tyčinku, sviečky, pričom jednu veľkú som postavil na stôl pred seba. Upokojil som sa a po chvíli meditácie som nadviazal kontakt s dušičkami, ako aj s archanjelom Michaelom. Spravil som všetko podľa Sofiinho návodu, vrátane toho, že som poďakoval Leovi a poprosil ho o odpustenie. Ako som končil očisťovací rituál a ďakoval, Samko sa začal mrviť a niečo hovoriť zo sna. Bol neskorý večer, v celom dome tma ako v rohu, jedine sviečky kreslili po stenách v obývačke tajomné mapy. Strhol som sa. Nikdy som sa necítil väčším čarodejníkom ako v tú chvíľu. Leove slová prichádzajúce zo spálne preložilo moje srdce ako „uvoľňovanie“ tlaku. Hlavou mi preblesli nasledovné myšlienky: „Všetko je na dobrej ceste. Synčekovi sa uľavilo. Cítim to. Všetko bude dobré.“
Niet vo vesmíre väčšej sily, ako keď celou bytosťou uveríte…
Ivka prišla o štvrťhodinu celá vyplašená.
– Paľko, doktorka povedala, že podľa toho dýchania je to nábeh na astmu! Musíme ísť okamžite do nemocnice!!!
Vyrozprával som jej, čo sa medzitým u nás doma udialo a že som z Lea akoby zložil nákovu. Dôkazom bolo jeho pokojnejšie dýchanie a tvrdý spánok. Navrhol som žene, že do nemocnice pôjdeme, ale až ráno, nech Lea nestresujeme budením, nočným presúvaním a hospitalizáciou. Ivka už predtým na vlastnej koži zažila, aké to je, keď na tele cudzopasí iná duša, ktorej ju Sofia pred vyše rokom zbavila, takže súhlasila.
Zavolal som aj Doktorke a všetko jej vyrozprával. Mali sme naozaj šťastie, že sme narazili na lekárku, ktorá verí v sily pre ľudské oči a pozemské prístroje neviditeľné, takže jej nerobilo problém môj návrh podporiť. Šli sme spať. Samko sa síce ešte budil, ale ja som vedel, že sme našli chodník z hustého lesa.
Na druhý deň doobeda odišla Ivka s malým do nemocnice. Na izbu sa dostali až poobede. Matrix miluje papiere, pečiatky, ľudské egá, infúzie, chemikálie… Nechal som šelmu tak, iba som si všímal jej pohyb.
O tretej popoludní som sedel u Sofie.
– Zostalo šesť duší, dve tretiny si očistil, – oznámila mi nevlastná se-
strička. Je to múdra bytosť, samotná láska vtelená do ľudskej podoby.
Klbko sa začalo rozmotávať. K chorobe vraj výrazne „dopomohla“ moja prednáška v Komárne, kde sa uvoľnilo veľa bolesti a časť z nej som priniesol domov. Svoju rolu však zohrali aj minulé životy, v ktorých sme sa s Leom už stretli, napríklad aj počas lokálnych nepokojov v spomínanom Komárne. Odtiaľ sme sa dostali k Napoleonovmu dobyvačnému tiahnutiu do Ruska, ale hlavne k ústupu do Paríža. V tom živote mali moje a Leovo srdce k sebe naozaj blízko. Prežité utrpenie, zima a hlad nás veľmi zblížili, preto som odmietal prijať fakt, keď sa Leova duša rozhodla vojsť do ľadovej rieky a stavať tam most pre vracajúci sa zbiedený zvyšok francúzskej armády. Zakúsil som pocit nesmiernej bezradnosti, zúfalstva, zimy, fyzickej bolesti a po „Leovom“ skone som trpel aj psychicky. Do Francúzska som sa síce vrátil živý, ale zostal zo mňa iba tieň.
Odtiaľ sme sa so Sofiou prehupli do druhej svetovej vojny, počas ktorej som bojoval ako vysokopostavený nemecký oficier opäť na ruskom fronte. Bol som zajatý a Leo mi robil pobočníka prideleného ruskou stranou. Veril komunizmu tak, ako som ja bol oddaný Hitlerovi. Nebol som nadšený fašista, ale skôr zanietený a verný vojnový veliteľ. Sofia počas celého rituálu odgrgávala, často sa ospravedlňovala a vravela mi, že teraz sa očisťuje niečo „veľké“, niečo, čo pomôže množstvu ľudí. Nepýtal som sa na podrobnosti, šlo mi o uzatvorenie kapitoly synčekovej choroby…
Odišiel som od Sofie naplnený pocitom víťazstva. Dostal som rady, ako mám na svojich prednáškach očisťovať uvoľnené energie, ako aj predpoveď, že v nemocnici nič nezistia, Leo tam neostane ani týždeň, pokašliavať bude ešte tri týždne, no všetko speje k tomu najlepšiemu koncu.
Do nemocnice som priam letel. Lea som našiel veselo sa hrať s dreveným vláčikom, akoby ho žiadna choroba ani nekvárila. Ivka potvrdila, že mu je lepšie. A môj syn už ani chorý nebol, začal nad chorobou vyhrávať potvrdzujúc, aký je ohromne mocný, lebo slabá duša by si na takúto úlohu netrúfla.
Všetko, čo Sofia predpovedala, sa do písmenka vyplnilo. Synov stav sa začal zázračne zlepšovať. V nemocnici dostal ďalšie antibiotiká, okrem toho inhaloval dve podporné látky. Medikamenty iba dopomohli k dorazeniu a vyhnaniu nevítaných hostí z tela. Ak by neboli narušené jeho astrálne vrstvy, Leova ochrana by nikdy nepustila nepozvané duše cez svoje brány. Synčeka prepustili z nemocnice hneď v piatok, do troch týždňov nebolo po chorobe ani zmienky. Doktori žiadnu konkrétnu diagnózu nestanovili. A na tom nám s manželkou vlastne ani nezáležalo…
Leovi odvtedy akoby narástli krídla. Nestačili sme sa s Ivkou diviť, ako náš junák silnie, zvyšuje sa jeho vitalita, výkonnosť. V dome i okolo neho behal ako atlét v najlepšej forme. Oči sa mu rozsvietili, telo ožilo, duša začala spievať, nákova z jeho hrude bola, skrátka, nadobro preč. Milujem ho a aj touto cestou ho prosím o odpustenie za to, že musel prevziať zodpovednosť za moju nevedomosť.
Chcem poprosiť všetkých rodičov, ktorí riešia chorobu dieťaťa, aby sa držali zlatej strednej cesty. Nie všetko sa deje na úrovni jemnohmotných tiel. Veľakrát ide naozaj o záležitosť fyzického tela a vtedy treba počúvať doktorov, ktorí nájdu riešenie a všetko ustane. Hlbšie súvislosti hľadajte iba v prípade, že by bola situácia aj po dlhých mesiacoch patová.
Touto skúsenosťou som získal ďalšie ponaučenie a chcem zaň poďakovať jednej zo svojich viac než spriatelených duší, svojmu úžasnému synovi Samovi Leovi. Samozrejme, aj žene Ivke, ktorá bojovala na svojom fronte ako drak, našej vnímavej pani Doktorke za podporu a v neposlednom rade Sofii. Táto moja múdra sestrička je mocná koťuha a ja ďakujem svetelným bytostiam, že som mal česť vyliahnuť sa na svet blízko nej. Ale o tom hádam niekedy nabudúce…
Nikolka sa hrala s kuchynkou, ktorá vydávala zvuky. Povedala jej: „Zavri oči, buď ticho a snívaj si to!“
„Zlatko, počkaj chvíľočku. Musíme zavolať výťah.“ – „Hajooooooooóóó!“
V autobuse cestovalo dievčatko s mamou a dievčatko sa pýta mamky dosť hlasne: „Mamííí, pôjdeme aj k babke?“ Mamka: „Uvidíme, babka ešte nie je doma z práce. A nekrič tak.“ Dievčatko: „Ja nekričím, ja mám len silný hlas.“
Dcéra na mňa ukázala prstom, že „poď sem“. Podišla som k nej bližšie a ona mi pošepkala do ucha: „Ľúbim ťa, maminka!“
Paľko von Šlabikárko trojko
MARTINUS
HIRAX Shop (s možnosťou podpisu či venovania)
