Dieťa sa potrebuje cítiť bezpečne. Na toto potrebuje vedľa seba cítiť rodiča, ktorý vie, čo sa deje a vie na rôzne situácie adekvátne a správne zareagovať. Ak je dieťa na rovnakej kamarátskej úrovni s rodičom, alebo nebodaj vyššie ako rodič, tým viac sú mu zverené oprate rozhodovania, komandovania a keďže jeho psychika ešte nemá ukončený vývin, mnoho situácií v ňom vyvolá vnútorný stres. Aj psychológovia a iní odborníci potvrdili vylučovanie stresového hormónu kortizol v rodinách, kde si výchovu zmýlili s kamarátstvom. Kamarátov bude mať vaše dieťa veľa, ale ono potrebuje rodiča. Psychologička Robin Berman vo svojej knihe Povolenie k rodičovstvu zastáva názor, že kde sa rodič situuje do role kamaráta s dieťaťom, dieťa sa stáva sirotou, lebo rodiča niet.
Ak ste sa oklamali, že ak budete dieťaťu stále pritakávať a takto bude dobre a ono získa sebavedomie, chystáte mu neľahký život. Dieťa by sa malo naučiť vnímať hierarchiu rodinu, lebo tak bude aj lepšie zvládať neskôr hierarchiu v škole, či práci. Alebo si myslíte, že niekto chce zamestnávať kohosi, kto stále oponuje a trvá stále na svojom ako „decko“, prípadne si dakto zoberie vašu dcéru za manželku, keď nebude vedieť robiť kompromisy a za všetko sa bude zdúvať? Myslíte si, že ak dieťa nebude mať úctu k rodičovi, bude ju mať k učiteľovi, policajtovi, či zamestnávateľovi?
Buďte rešpektujúcimi rodičmi, nie kamarátmi
Som za láskavý, hlboký a vzájomne sa rešpektujúci vzťah rodič – dieťa, kde obaja vedia, aké je ich miesto. Tak to vysvetľujem aj v Šlabikári šťastia: Dospelí deťom, deti svetu zameranom na výchovu, ako aj na to, čo sa nám v detstve stalo a teda aké chybné programy sme od našich sploditeľov a vychovávateľ na seba nalepili. Rodič nech je prirodzená a vnímajúca láskavá autorita, ktorá určuje aj hranice a s neutíchajúcou disciplínou trvá na ich dodržiavaní. Nech je dieťa chválené, no nie prechvaľované, nie je v ňom násobená hanba, ani strach. Nie je v ňom popieraná jeho božská podstata. Píšem o rodine, kde sa dieťa neučí bartrovať lásku, ani si ju umelo odpracovávať nadmerným vykonávaním domácich, školských a iných povinností, ale láska k nemu prúdi tým najprirodzenejším kanálom láskavého, spravodlivého a vnímavého rodiča.
Na toto sa rodič musí naučiť prestať vo všetkom ustupovať dieťaťu, lebo inak sa dočká vydierania na verejnosti, možno aj facku schytá. Dospelý by sa mal naučiť ovládať, lebo len tak môže dieťaťu ukázať v praxi, že aj vypäté situácie sa dajú zvládať. Osvojiť si umenie dobre si premyslieť všetko, kým otvorí ústa. Až potom hovoriť to, čo si myslí a robiť to, čo povedal. Dôsledne dodržiavať určené hranice, lebo len tak jeho slová začnú mať váhu a dieťa sa začne cítiť bezpečne.
Vaše nie „nie“, nech je nie a nie „možno“
Premyslite si riešenie, vyslovte ho a stojte si za ním. Pevný rodič, pevné dieťa. Vaše „nie“ nech neznamená pre dieťa začiatok vyjednávania, ani „možno“. Nech je vaše „nie“ posledné slovo. Nebuďte rodič, ktorý breše, ale nehryzie. Keď stanovíte hranice, dodržte dopad vašich vyslovených slov. Preberte zodpovednosť vo výchove, nenechajte rodinu šoférovať dieťa. Ani auto mu nedovolíte viesť, tak ako to, že dieťa vám rozkazuje?
Len spravodlivé a rozumné určovaním hraníc dieťa naučíte empatickému vnímaniu a vysvetlíte mu, že nie je stredobodom vesmíru. Alebo chcete do sveta vyslať človeka, ktorý bude iba rozkazovať a ak sa mu čohosi nedostane, začne vydierať plačom, odúvaním sa alebo krikom? Vašimi večnými ústupkami dieťa učíte: „Plač hlasnejšie a ja sa podvolím“.
Potvrdzujte pocity dieťaťa, ale učte ho prijímať kompromisy. Naštepte ho vakcínou vedieť sa vyrovnať s tým, že život prináša aj záporné odpovede. Úlohou rodiča je naučiť dieťa ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi a ako sa upokojiť. Najprv ale toto umenie musíte ovládať vy. Ak sa vy neviete vyrovnať sami so sebou, alebo s negatívnymi pocitmi vášho potomka, ako to majú zvládať potom ony?
Nebuďte kamarátom svojim deťom, lebo týmto spôsobom na nich prehadzujete zodpovednosť, na ktorú ešte nie sú pripravené. Navonok to nebude vidieť, ale vo vnútri sa dieťa bude cítiť neisto. Áno, dovoľujte mu rozhodovať v tých veciach, na ktoré už dorástlo. Áno, počúvajte jeho postoje, ba dokonca pýtajte sa na ne, ale len vo veciach, v ktorých sa vyzná. Nezaťažujte potomka svojimi dospeláckymi problémami, napríklad, že „váš vzťah s ocinom sa pokazil“, alebo „nech vám poradí, či sa máte rozhodnúť pre vašu novú prácu a starú zanechať“. Týmto budete iba zahrievať výparník detského rozumu a dočkáte sa primeranej odpovede: „Je to vo hviezdach.“ Kritické myslenie sa nachádza v čelových lalokoch, ktorých vývin sa ukončuje až v dvaciatych rokoch človeka.
Vysvetľujte vecne, jasne a krátko
Rovnako tak veci priveľmi nevysvetľujte. Malému dieťaťu stačí pár viet: „Nechoď tak blízko k tej ceste, autá ťa môžu zraniť.“ Slovným balastovým vodopádom: „Prosím ťa, nechoď tam. Mám o teba strach. Strhne ťa auto, poraní a pôjdeme do nemocnice. Fakt sa bojím, aby sa ti niečo nestalo, veď ťa ľúbim, čo nevieš? Nepamätáš sa, ako dopadla Peťka, keď ju zrazil Jožko na bicykli? Toto sa môže stať aj tebe, tak nebalansuj po tom obrubníku, čo necítiš moje obavy?!?“. Zasypávajte deti množstvom vysvetlení a prestanú vás počuť. Chŕlte na potomka vlečky vašich strachov a tým do nich budete sadiť strachy a presvedčenie, že svet je nebezpečný a vždy sa môže stať to najhoršie. Zahlcovaná vašimi strachmi sa dieťa necíti bezpečne a nebude sa potom cítiť bezpečne ani ako dospelý.
Vaše „kamarátstvo“ dovolí dieťaťu pomyslieť si, že môže všetko, nemáte právo sa mu vzoprieť a potom sa nečudujte, keď vám bude pri rozhovore s dospelými skákať do reči, zdúvať sa, plakať, kričať na vás, alebo vás aj fyzicky napadne, keď mu nedovolíte „ako kamarát“ ďalší kopček zmrzliny. Viete koľko som sa už nastretal drzých a arogantných detí, aj dospelých, ku ktorým rodičia pristupovali ako kamaráti a vychovali z nich agresívnych egoistov? Viete koľko som sa už nastretal zakríknutých a bojazlivých detí, aj dospelých, ku ktorým rodičia pristupovali ako kamaráti a vychovali z nich psychických kriplov? Buďte rozvážny, milujúci a pevný rodič. Nevynucujte si dodržiavanie mantinelov krikom, násilím, či nebodaj bitkou. Snažte sa o hlboký vzťah s dieťaťom, ktoré bude vedľa seba vnímať sebavedomého, rozhodného a spravodlivého rodiča, ktorý dieťa učí sebou. Tak sa bude dieťa cítiť vedľa vás bezpečne a vyrastie z neho sebavedomý človek, ktorý bude vedieť čo cíti, aké sú jeho sny a bude mať aj vnútornú silu ich aj pre svoje dobro, a teda aj pre dobro celku naplniť. A to bez toho, aby musel niekým manipulovať, alebo si lásku kupovať. Preto buďte dieťaťu rodičom a nie kamarátom.
Pavel
Audiokniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – 2 x CD MP3, neskrátená verzia knihy
Audiokniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – zdarma na počúvanie
Kniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – mäkká väzba – slovenská verzia
Kniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – tvrdá väzba – slovenská verzia
Kniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – mäkká väzba – česká verzia
Kniha Šlabikár šťastia: Dospelí deťom, deti svetu – mäkká väzba – anglická verzia
Prednášky 2019. Začiatky vždy o 18 hod, ak nie je uvedené inak:
28. 09., Trenčín, Festival One and Only
17. 10., Praha, Divadlo Lávka
23. 10., Rožňava, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského (11 hod, 16 hod a 19 hod)
24. 10., Prešov, Kino Scala
30. 10., Bratislava, DK Kramáre
31. 10., Bratislava, DK Kramáre – takmer vypredané
06. 11., Komárno, Podunajske múzeum
07. 11., Nitra, Agroinštitút
09. 11., Martin, Holistický festival
11. 11., Košice, Stará historická radnica (Hlavná)
13. 11., Nové Zámky, budova Matice Slovenskej
15. 11., Ivanka pri Dunaji, Park oddychu Inspiro
19. 11., Malacky, Kultúrní domeček
21. 11., Martin, Barmuseum – KRST ŠLABIKÁRA ŠŤASTIA 5.: Psychický obor
04. 12., Piešťany, Elektrárňa
11. 12., Handlová, Dom Kultúry
Predpredajové vstupenky na prednášky
