Bežná vec – ste na dovolenke v Egypte (či na iných dovolenkových súradniciach) a kúpite si fakultatívny zájazd. Napríklad sme si my s priateľkou v egyptskej Tabe zaumienili pozrieť sa izraelského Jeruzalemu. Cena bola 140 eur na osobu. Večer boli črevá mojej priateľky ešte v poriadku, no ráno to v nich bolo úplne naopak.
Srací pretek začína
Priateľka nespala. Silné vetry, ťažké bolesti v bruchu, kŕče, hnačka, vracanie, horúčky, zimnica. Poznáte tie egyptské vírusy – cikáte zadkom, farbíte sanitu na hnedo, oblievajú vás studené poty, neviete či máte strčiť do misy najprv zadok alebo hlavu. A v brušnej dutine peklo. Čerti sa ženia a nič im nebolo pre svadobnú miestnosť sympatickejšie než vaša dutina brušná. Pár minút do odchodu (je pol tretej ráno) vybieham na chodbu, kde stretávam milých Moravákov, ktorí sa ochotne vracajú do izby a prinášajú mi egyptský zázrak na túto pliagu, liek Antinal. „Ham dve tabletky a potom každé štyri hodiny ďalšie dve,“ ordinujem milej všeliek a pýtam sa jej, či nemám radšej zostať s ňou a nikam neisť. Keďže moja priateľka je do koča aj do voza a vie, ako som sa na ten výlet tešil už na Slovensku, odpovedá mi, že nie, že to zvládne a ak by tabletky nezabrali, pôjde k hotelovému doktorovi.
Pred autobusom našej delegátke oznamujem, že idem len sám. Dostáva sa mi slušného opýtania, či je to až také zlé a ako dodatok dostávam záverečnú smutne vyslovenú informáciu, že peniaze za výlet asi nebudú vrátené. Vraj storno sa dá uskutočniť len dvadsaťštyri hodín predtým. Nezamýšľam sa nad tým. Na srdci mi leží jediný otáznik – či medikament zaberie.
Po návrate z výletu v nočných hodinách sa teším z úsmevu priateľky, ktorá mi opisuje, že po dvanástich hodinách liek konečne zabral. Dovtedy ležala spotená na posteli, päťkrát vracala, ostatné činnosti ku ktorým ledva dobehla do záchodu radšej nepočítala. Bola dokonca nakoniec aj na večeri, kde si rada vyskúšala čaro čínskej pomsty. Dobre ale viem, že to mohlo skončiť i odvozom do nemocnice a infúziami.
Čo s peniazmi? Budú, alebo sa ich mám začať učiť maľovať?
Až na druhý deň prichádza na rad otázka peňazí. Nemám tlačiarničku na bankovky a 4200 bývalých slovenský korún nie je bagateľ. Nik nám o storne poplatkoch nič nevravel, žiadnu zmluvu sme nepodpísali. Kto rozhoduje o tom, že žiadne peniaze za výlet sa tesne pred zrušením vracať nebudú? Egyptská cestovka, ktorá fakultatívne zájazdy pre Slovákov zabezpečuje? Mala sa tam s nami moja priateľka trmácať, aby ako „správna“ Slováčka pani Vydržím neprišla o predplatený zážitok? Aby náš autobus stál každých dvadsať minút a vodič vedel podľa pachovej stope nájsť aj cestu späť? Mala priateľa skúsiť už aj tak vyhrotenú trpezlivosť nekompromisných izraelských pohraničníkov strážiacich egyptsko-izraelský prechod, či ju nezavrú za chemický útok? Či nebodaj mala celému autobusu zájazdu ukázať dvanásť Kristových zastavení v praxi? Deň predtým sme sa neopili, nezaspali sme, nepristúpili sme k výletu nezodpovedne, nerozhodne, vypočítavo alebo rozšafne. Proste zaúradovala choroba a rozhodla sa, že človek bude mimo hry…
Som človek anarchista. V prvom rade vnímam ľudskosť, až potom človekom stanovené zákony. Asi preto som čakal niečo v tomto zmysle: „Z tých peňazí sme už museli zaplatiť raňajkový balíček, obed, izraelské víza a iné poplatky. Ostatok peňazí – napríklad 70 eur – vám vrátime. Sme predsa ľudia a keby sa to stalo mne, tiež by ma potešilo takéto jednanie.“ A že egyptská cestovka nechce vrátiť ani cent? „Ste náš klient. Naša cestovka to zaplatí za nich. Ceníme si, že ste sem šli cez nás a veríme, že si s nami pôjdete odpočinúť aj o rok.“
V nedeľu kráčame za delegátkou dozvedieť sa podrobnosti nášho odletu. S peniazmi sme sa nadobro rozčúlili – pardon, rozlúčili. Pri bazéne sme si totiž vypočuli pár príhod o tom, že toto sa stalo aj niekomu v Hurghade či Sharm El Sheikhu a dotyčným nič nevrátili. Uzavrel som to žartom, že moja priateľka sa na výlet do Jeruzalemu doslovne a do písmena vysrala. O to väčšie je naše prekvapenie, keď nám slovenská vyslankyňa našej cestovky vracia celú sumu. Do centu.
A tak sa teda cez blog pýtam: Ako to vlastne je? Je zákon skutočne postavený tak nefér, že na celej čiare bráni záujmy cestovky? Ako by to skončilo, keby vo mne milá a vnímavá delegátka nespoznala spisovateľa od ktorého čítala jeden román? Bál sa niekto sily môjho blogu, ktorého hrozbu som nechal položartovne ako aj polovážne visieť v egyptskej spare? Vrátili by sa mojej priateľke peniaze, keby som bol len obyčajný neznámy turista, ktorý nepozná svoje práva, pretože si ide v prvom rade oddýchnuť a odmieta na lehátku čítať občiansky zákonník? Ako by to skončilo, keby som reagoval typicky po slovensky (veď to máme ako národ, ktorý stáročia zohýbal chrbát pod vôľou iných, silných, v krvi), teda tak, že by som pred delegátkou mlčal, potom by som sa doma na Slovensku opil v šenku, tam by som to prikyvujúcim spoluštamgastom s použitím hrubých vulgarizmov opisujúcich prevažne primárne pohlavné orgány všetko dôkladne „vysvetlil“, vrátil sa domov ožratý, rozbil kredenc, zbil ženu a zaspal na zemi oblečený v gumákoch. Ráno by bolo po probléme a tak by som s ľahkou dušou opäť vykročil na pole nastaviť plecia k ďalším úderom neúprosného životného biča?
Dal som prednosť písaniu…
Vyrozumenie môjho kamaráta, ktorý tri roky robil delegáta v Egypte:
Keď som sa vrátil domov, zavolal som mu, ako to vlastne je. Vďaka tomu, že si takto privyrábal ako študent a teraz sa živí niečím iným, povedal mi na to svoju skúsenosť: „Palino, veľakrát sa mi stalo niečo podobné a pripadal som si pred tými smutnými turistami ako debil. Nikdy sme nikomu nič nevrátili, to bolo rozhodnutie slovenskej strany. Žiaľ, všetko to skutočne stojí a padá na egyptskej cestovke, ktorá pre nás jednotlivé zájazdy organizovala. Ich štát si totiž drží turizmus pevne v rukách a bez egyptského sprievodcu ti zoberú licenciu, takže musíš ísť cez nich. A oni keď zacítia dolár, už ho nepustia. Povedia ti: Ak chceš by ľudomil, nech sa páči, vráť si to zo svojho. A zálohy? Nič sa neplatí predom. Všetko na mieste a aj to s veľkým chaosom. Na obede som prišiel za vedúcim hotela, ten sa ma spýtal koľko som mal ľudí a toľko som mu vyplatil. Keby som ho oklamal o desať osôb, nezistil by to, lebo to nikdy nerátal. Takisto je to aj so vstupenkami do múzeí. Arabi sú leniví a neporiadni. Aj víza sa platia na mieste, takže ak ideš na výlet a vstupuješ do autobusu , ver mi, že ešte neprebehla ani jedna platba, takže by ti bez problémov mohli vrátiť celú sumu. Lenže ja som bol len obyčajný delegát, ktorý musí počúvať príkazy zo Slovenska. Žiadna cestovka to za svojich „verných“ klientov nepreplatí, lebo ona nevie, čo sa v samotnom Egypte skutočne deje. Nemusí tomu-či onému delegátovi dôverovať, že si nevymyslí svoj vlastný biznis. To je ale zasa pesnička o nás, Slovákoch. Salama leikum.“
Aby ste sa nevrátili z dovolenky rozčarovaný, odkazujem vám, aby ste počítali aj s najhorším variantom: vaša milovaná bytosť bude v horúčkach trpieť a ako bonus prídete ešte aj o peniaze. Budete čakať ľudskú podporu, ale paradoxne sa vám dostane dýky do chrbta. Napriek tomu vám prajem vám peknú dovolenku.
Buďte šťastní, Hirax
