Závisť je jeden zo smrteľných hriechov. Slováci sa vo veľkej miere hlásia k desatoru, napriek tomu je závisť našou národnou vlastnosťou. Neverím, že ste ešte neboli ohovorení, očiernení, že vám ešte nikto nezávidel a nedal vám to dokonalo pocítiť na vlastnej koži. Na Slovensku totiž stačí niečo dokázať, mať úspech, zbohatnúť alebo sa narodiť „pekným“ a okolie so svojou reakciou nedá na seba dlho čakať. Hodí sa mi sem úryvok od Miška Kaščáka z Bez ladu a skladu: „Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu.“
V každej závisťou posadnutej osoby je slušná dávka sebaľútosti. Takýto človek sa domnieva, že je obeťou zlého osudu a svojou smolou si priam priťahuje ľudí, ktorí ho zneužívajú a ako na just mu ukazujú, že sa dá žiť šťastný a úspešný život – susedia majú peniaze, nové auto, dobrý sex, sú šťastní, majú úspech, deti – prečo to nemám ja? Moji známi majú dobrú prácu, vyzerajú k svetu, sú veselí – kde je chyba na mojej strane?
Závistlivý človek sa cíti ochudobnený a podvedený a pripomína náboženského misionára, ktorý sa rečami snaží získať konvertitov. Za každou jeho historkou sa skrýva posolstvo, aby jemnými sieťami utkal svoju víziu „pravdy“. Ľudí, ktorým závidí, nemilosrdne súdi, ale do očí im svätosväte tvrdí, že im nezávidí. Netuší, že čím viac človek niečo zvýrazňuje, tým viac odhaľuje skutočný obsah svojej vnútornej ťažoby. Ak vám teda nejaký človek bude tvrdiť, že už má „niečo vyriešené“, vedzte, že zďaleka nemá.
Pri závisti sa fantázia postihnutého stáva mocnou zbraňou, ktorá oddiaľuje postihnutú bytosť od skutočného života. Dokáže vytvárať do seba dobre zapadajúce obrazy, ktoré presvedčia hocijakého poslucháča. Akonáhle vyhasne jeden zdroj útoku, časom si nájde iný.
Táto vlastnosť je zhubná a zaťažuje hlavne srdce. Je preto prospešné, keď si dotyčný uvedomí škodlivosť svojej nákazy, za ktorú žiaľ nemôže. Dostal ju do vienka výchovou, prostredím a súhrou iných okolností vo svojom detstve a dospievaní. Ak tak neučiní, bude svojim jedom otravovať okolie až do svojho skonu, hocijako sa mu začne dariť. Najviac však bude škodiť sebe, lebo mrhá cennosťou, ktorá sa nazýva život.
Cesta očistenia sa od vlastnej závisti je dokonalo precítiť prázdnotu a smútok minulosti a poznať hranice zlýhania zo strany rodičov. Rovnako ako prísna náboženská výchova zanecháva množstvo sexuálnych zábran a neharmonicky rodičovský citový model vytvára utkvelú predstavu, že človek sa musí obetovať pre druhých, tak aj rodina, kde bolo málo peňazí a deťom nebolo možné poskytnúť dokonalé pohodlie, no tento materiálny nedostatok nebol kompenzovaný väčšou dávkou pozornosti a láskou, podporuje aj rast závidenia.
Prianie spoznať sa a zmeniť sú jemnými nástrojmi nápravy, uvolnenia represie, aby sa otvorila cesta prevziať zodpovednosť za svoju situáciu, prestať za ňu viniť okolie a nakoniec ju postupne zlepšovať. Upozorňujem, že túžba zbaviť sa závisti dokonale odoláva ľudskému rozumu. Je to jednoznačne vecou vnútra. Vyžaduje úsilie obete, aby sa dokonalo ponorila do svojej duše. Zložité emócie ale vždy ponúkajú cestu k životu prežívaného s väčšou hĺbkou a zrelosťou, takže odmena je sladká.
Už prvotné naliatie si čistého vína je dobrý začiatok, pretože žijeme v dobe, kedy sa všetko zrýchľuje a myšlienky naberajú na sile. Teda ak je samotný postihnutý jedinec natoľko silný, že si prizná diagnózu. Akonáhle totiž zviera v ňom zistí, že sa zastavil prísun potravy, začne vytrvalo a besne skučať a trhať sa. Chce to odvahu, no oplatí sa. Ak ju obeť nenájde, zostane žiť v sebaklame a postupne zabije najmilovanejších. Ale hlavne seba.
Buďte šťastní, Hirax
