Ľudia musia disponovať silou, to je definícia zdravia. Ak teda chcete čarovať, musíte byť v prvom rade nabití energiou. Už som písal, že tento život je práve o nej. Buď ju máte, alebo nie. Zabudnite na to, že budete sedieť o jednej v noci unavení v kresle, na niečo vyčerpane myslieť a čakať, že sa vám to splní. Hocijako môžete fantáziou mazať plátna, aj tak z toho vyjde iba čiernobiela machuľa, pretože vám chýbajú farebné tuby. Niekto vám ich ukradol, zabudli ste ich kúpiť, ale podľa pokročilej hodiny usudzujem, že ste ich počas dňa minuli.
Choďte si ľahnúť, zdravoveda s tou správnou životosprávou neklame. Neuveríte, ale človek skutočne potrebuje spánok. Keď sa zajtra zobudíte, všetko bude ináč. Na stole vás bude čakať várka nových úžasných a farebných paliet, veľdielo stvoríte zajtra, všetko má svoj čas.
Ako je to teda s tou energiou? Dá sa byť stále ňou nabitý? Nie, na našej úrovni bytia sa to nedá. Nesnažte sa byť teda silou-mocou neustále veselí. Nejde to, neklamte iných, ale hlavne zbytočne nemíňajte palivo, pretože motor pretvárky žerie veľa nafty. Poviem vám jeden príbeh o veselom mníchovi. Tento muž nikdy nestrácal úsmev z tváre. Neustále chodil od mesta k mestu, rozdával smiech, rozosmieval obecenstvo, vtipy sypal z rukáva. Raz ho našli dedinčania ležať v tieni pod figovníkom. Keď ich zbadal, neusmial sa, ostal pokojne ležať, nevyskočil na nohy, nezačal tancovať. Domáci boli sklamaní. Vytvorili si cez neho predstavu, že existujú na svete blázni, ktorým nepreplo a napriek tomu dokážu byť stále dobre naladení. Zrazu bol iný, vážny, takého ho nepoznali.
– Prečo nie si veselý? Ty si sa pred nami pretvaroval? – pýtali sa ho sklamane.
– Keď žartujem, tak žartujem naplno. Musím však odniekiaľ nabrať energiu, a tak teraz oddychujem. Meditoval som, čerpal som silu, za chvíľku budem opäť veselý. Znova budem tancovať, spievať, rozosmievať vás, – odvetil pokojne.
Raz som išiel zo svojej prednášky taxíkom. Vždy som po takýchto „seansách“ nesmierne unavený. Neraz som mával počas dňa aj dve čítačky, takže sa bežne stávalo, že som v polovičke cesty zastavil auto, odparkoval ho na krajnici a dal si za 36 minút jednu hladinu alfa. V začiatkoch som si vravieval, že niečo robím zle. Cítil som, že ľudia odchádzali z prednášok nabití, usmiati, myslel som si, že sa navzájom dobíjame, že to funguje ako na koncerte, teda koľko ľuďom pod pódiom dám, o to viac mi vrátia.
Taxikár bol i masérom, zaujímal sa aj o duchovnú rovinu bytia, viedli sme obojstranne občerstvujúci rozhovor. Spýtal som sa ho, či býva po masáži unavený. Úprimne odvetil, že áno, že po každej masáži si chvíľku pomedituje, zharmonizuje sa, dobije. Vtedy som to pochopil: „Je to len dôkaz, že nepodvádzame, preto sme unavení! Dávame zo seba všetko, chceme ľuďom pomôcť, jasné, že príde úbytok vnútornej sily!“
Neskôr som šiel o úroveň vyššie a začal som sa viac sústreďovať na to, aby energia cezo mňa prúdila, aby nešlo len o môj jednostranný výdaj. Energia totiž nie je naša, je od Stvoriteľa. Keď pošlete svoju energiu ďalej, samozrejme že budete ustatí. Ale keď poprosíte hore o prísun jej ďalšej dávky, dostanete ju. Nemôžete ju stratiť, nikdy totiž nebola vaša. Odvtedy som si prestal „zamykať energiu“, vedel som, že ju neskôr rýchlo dočerpám. Naopak, začal som ľuďom ďakovať za ich problémy, ktoré na prednáškach vyťahujú z tašiek, lebo vďaka nim rastiem, učím sa cez ne, zdokonaľujem, a tak môžem pomáhať čoraz väčšiemu okruhu duší.
Odbočili sme, ale všetko má so všetkým súvis, to už vieme. Vysnívaná idea je ako karta, ktorú vyložíte v kasíne na filc. Musíte na ňu položiť kôpku žetónov, ináč ju krupier nezahrnie do hry. Podľa výšky kreditu dávate svojim snom priority. Ak žiadne žetóny nemáte, môžete akurát tak obsmŕdať v bare a hrať sa na pracháča, ktorý „akosi“ nemá chuť na whisky, a tak pije sódu. Už som vám vravel, choďte si ľahnúť, keď budete mať aspoň jeden žetón, vráťte sa. Keď skutočne otvoríte oči, povieme si, čo si môžete priať a ako.
Buďte šťastní, Hirax
