Opičia láska

Veľakrát je zbytočné chodiť s dieťaťom k lekárovi, lebo na vine je matka. Energetický upírizmus je oficiálne popísaný fenomén. Duša každého človeka túži po pohode a pokoji. Ak je energeticky nenasýtená, siaha po energii iných ľudí. Príkladom je matka, ktorá príde domov uťahaná, cucne si detskej energie a ono ochorie. Alebo matka, ktorá svojou prehnanou láskou a pozornosťou spútava, izoluje vlastné dieťa. Patologická materinská alebo otcovská láska však dieťa dusí a vedie k pasivite a apatii.

Jeden známy filozof povedal, že deti prichádzajú skrze rodičov, ale nie od nich. Napriek tomu, že sú rodičmi, nepatria im. Môžu im dať iba svoju lásku a počas výchovy krídla na prekonávanie problémov, ale tam by mala ich úloha skončiť. Keď sa stanú dospelými, nemali by sa ich už snažiť vychovávať. Ak príde na predávanie myšlienok, tak by sa to malo diať na úrovni rovný s rovným, kedy má dieťa právo na základe svojej mysle vysloviť svoj názor.

Trápenia s deťmi začínajú väčšinou už o generaciu-dve skôr, kedy sa na deti lepia patologické programy rovnako deformovane vychovaných rodičov. Jedným s problémov rodičov napríklad je, že sa neučia od svojich detí. Pár archaických príkladov, ktoré prežili stredovek: „Ja som rodič, ja som múdrejší, ja mám pravdu a keď už nič, tak len z princípu úcty ma musíš počúvať.“ Alebo: „Keby som sa ja takto staval otcovi, zreže ma ako koňa.“ Áno, to sa ale písal rok 1953.

Život však nekráča späť a nikdy sa nezastaví u včerajška. Život je zajtrajšok. Rodičia môžu dať domov telám detí, nie však ich dušiam, pretože ich duše bývajú v dome zajtrajška, ktorý žiaľ nemôžu ich rodičia navštíviť dokonca ani vo svojich snoch (Chalil Dzibran, Prorok, Deti).

Ako sa správa „opičí“ rodič

Svoje deti nemiluje čistou láskou, ale majetníckou pseudoláskou. Svoju diagnózu si vôbec neuvedomuje a nepripúšťa, až do smrti si totiž vyhradil právo rozhodovať za potomka. Ak sa dieťa sprieči, má množstvo psychologických trikov, ako ho vydierať: plač, súcit či intrigy. Je schopný vykonštruovať dokonalé klamstvá, ktorým skutočne verí a týmto emočným jedom nakazí aj okolie (krajné prípady sú uštvanie vlastnej choroby, alebo tajné podávanie liekov deťom). Môže byť však aj zlostný, keď napríklad dieťaťu vyčíta, že je nevďačné. Často sa vyčerpá, lebo iba dáva. Klame sa, že jeho odmenou je šťastie potomka.

Diagnóza väčšinou postihuje matky, ktoré majú návyk obetovať sa, rozdávať a robiť extraslužby nielen deťom, ale aj iným blízkym so škodlivou výhovorkou „dobrá mama sa vždy postará“. Otcovia chcú zo svojich nasledovníkov väčšinou tvrdých jedincov. Ak však vládne medzi ženou a mužom nevyrovnaný vzťah podľa rovnice „matka-syn“, či „učiteľ-žiak“, víťazný matriarchát vytrhne samcovi výchovné oprate z rúk.

Samaritánsky syndróm v kombinácii s chorobnou naviazanosťou sa veľmi často prejavuje vstupovaním a zasahovaním do osobného života svojho potomka. Zákaz alebo triedenie kamarátov, partnerov a spoločné trávenie času s dospelými deťmi, je ďalším typickým znakom rodičov, ktorí imaginárnu pupočnú šnúru jednoducho neodstrihli.

Ako sa správa „opičie“ dieťa

Je rozmaznané, nesamostatné a často trpí narcistickou poruchou osobnosti a ďalšími defektmi, ktoré majú v konečnom dôsledku negatívny vplyv aj na partnerské a sexuálne vzťahy. Takýto človek má neustálu potrebu umelo vynikať nad ostatnými (i keby len v diskusných fórach na internete). Vo veľa prípadoch ide o nespoľahlivého človeka – veď je zvyknutý, že mu takmer všetko prepečie ako za čias, keď ešte strkal hlavu medzi plyšáky. Zbavovanie potomka zodpovednosti za svoje konanie ho robí nesamostatným. Vyrastá v klamnej predstave, že svet je tu preto, aby mu slúžil. Je málo aktívny, neverí si a skryto kalkuluje s tým, že druhí preň budú pracovať. Rodičia obletovanému dieťaťu vo viere, že pre neho činia to najlepšie, spôsobujú do budúcnosti veľké problémy. V podstate ho deaktivujú.

Rozmaznaný jedinec si zvyčajne hľadá partnera podobného rodičom (alebo podľa princípu zrkadlenia pravý opak). Po vzoru rodiča disponuje slušným manipulatívnym správaním. Napriek tomu, že v kolektíve sa bude cítiť ako outsider, v pritiahnutí si partnera, ktorý z väčšej mieri splní jeho potreby, je umelec. Rozmaznávané dieťa má sklony k neurotickému správaniu. Stále pozoruje, či ho druhí dostatočne oceňujú. Príliš mu záleží na mienke okolia. Má nedostatok sebaúcty, čo je dôsledkom toho, že zaň niekto suploval činnosti a neverí si, keď má niečo urobiť samo.

Záver

Dávať deťom lásku, neznamená dávať všetko. Mať dieťa rád, to je dať mu čo najlepšie podmienky do života, múdre rady, varovať ho pred nástrahami „modernej džungle“ – tak aby sa uplatnil a aby si dokázal vážiť sám seba. Keď je tej lásky veľa (nemyslím samotný cit, lebo skutočná láska nikdy nespôsobuje bolesť), ale skôr zahŕňanie detí nadbytočnou priazňou, službami, tak je to už nadpráca, ktorá si svoju daň určite zoberie.

Pavel

Prednášky Baričák 2019

31. 08., Zvolen, Lunterov ranč, Festival Rodiny spolu
28. 09., Trenčín, One & Only Festival
17. 10., Praha, Divadlo Lávka
31. 10., Bratislava, SK Vajnorská
05. 11., Nitra, Agroinštitút
06. 11., Komárno, Podunajske múzeum
07. 11., Nitra, Agroinštitút
09. 11., Martin, Holistický festival
11. 11., Košice, Stará historická radnica (Hlavná)

Vstupenky nájdete na stránke Predpredaj.sk

Viac informácii k prednáškam (a nové mestá) zasa nájdete na mojej oficiálnej blog stránke, v sekcii Prednášky