Socializmus systematicky zbavoval ľudí duchovna. Napriek tomu, že pre oddávna kresťansky založených Slovákov omše stále prebiehali, komunisti za kňazov vysväcovali len tých, ktorí s nimi ideologicky súhlasili.
A tak martinskí komunisti chodili na omše na Oravu. Pre istotu. Komunizmus za nástroj šľachtil výhradne rozum, „po smrti všetko končí, uži si to tu“. Len keby bolo cez čo, lebo v obchodoch často chýbali základné veci potrebné k slušnému žitiu.
S príchodom kapitalizmu prevzal žezlo kapitál. Ten dnes diktuje všetko. Politici sú bábky, otroci nadnárodných organizácií a iných mafií. Vedia to aj oni sami, ale tešia sa zo svojej pozície, veď tak hasia svoj vnútorný smäd ega po moci, ovládaní, dôležitosti a nekalému zbohatnutiu. Prichádzajú o život, starnú nám pred očami dvakrát rýchlejšie a to v priamom prenose, „nevadí, radšej byť otrokom, no na oko pánom“. Pomyselným…
Vedecký pokrok začal zlaxnievať práve ten rozum, ktorý komunisti ako-tak šľachtili. Bez navigačky netrafíme už ani do kurína multimarketov (za socíku sme stiahli okienko a zdokonaľovali tak svoje komunikačné schopnosti), bez ovládača odmietame dokráčať k televízoru (za socíku sme sa pretiahli, alebo bola na to dobrá metla), bez mobilu nie sme schopní sa už ani stretnúť v meste pri hlavnej veži (za socíku sme sa desiati chalani stretli pre nás v cudzej dedine presne na čas a to bez použitia čo i len pevnej linky), bez internetu sa už nevieme ani „rozprávať“ (mladí nevedia, koľko rokov má ich sestra a kde pracuje otec, vedy sme vedeli aj o starej Mrázovej všetko), kôš sme schopní ísť vyniesť na aute (za socíku nebolo bicyklov, áut, občas ani benzínu – nepriamou formou sa tak starali o naše zdravie, chodili sme peši skutočne veľmi veľa).
Kto si hlbšie všimne následky dnešného „blahobytu“ a konzumu, bude so mnou musieť súhlasiť, že otupievame. Začíname kĺzať po povrchu, čítame iba nadpisy na nete, hlbšie súvislosti nás míňajú a niet v nás sily po niečom pátrať a dozvedieť sa pravdu. Stávajú sa z nás nepremýšľajúce a spiace ovce, ktorých mláďatá sú naplnené apatiou a neúctou k svojim mestám, národu, vlastným rodičom a tým pádom sú učitelia z nich v školách na prášky. Otcovia a mamy svojim večne nespokojným potomkom zaslepene a na zlatých táckach nonstop nosia všetko, o čo si zažiadajú, aj keď deň predtým na ne nervózne bliakali, že „s novým mobilom sa môžeš rozlúčiť!“. Paradoxne im tak škodia, svojou nadprácou ich vo svojej naivite oslabujú.
Jediný spôsob, ako sa národne prebudiť, je prebudiť sa sami v sebe ako jedinci. Začať si všímať, ako vlastne premýšľame, čo hovoríme, konáme, po čom túžime a prečo vlastne. Čo nám vlastne ako ľuďom zostane, ak v sebe neprebudíme duchovno a necháme ešte aj sedliacky rozum uškrtiť pohodlím materiálna?
Komunisti sa nikdy neospravedlnili, nik z nich nebol za špinavosti, ktoré napáchali, potrestaní. Tých pár súdnych procesov, ktoré boli začaté, odišlo do zabudnutia. Zaliezli vystrašene pod lístie ako uzimená chrobač, odišli nikam, lebo po smrti v nič neverili – ani na Leninovo nebo, nieto ešte na valhalu. No zanechali nám tu svojich potomkov, ktorým ticho a šikovne odovzdali pozície, prostriedky, know-how, ale hlavne charakter.
A my slepo blúdime labyrintom, vrážame do seba a pýtame sa, prečo sme bez prestania v priamom prenose nonstop verejne okrádaní. Každé štyri roky nám politici predvedú predstavenie o pokľaknutí a lišiackom prosení o naše hlasy, aby neubehlo ani pár týždňov a boli sme opäť bezcitne oklamaní. Viete čo nám hovoria? Ako silno je v nás zakorenená psychológia otroka. Kým nebude slobodný každý z nás vnútorne, budú nás zrkadliť zlí králi, ktorí nás budú večne klamať, okrádať, sťahovať nám opasky, zmenšovať dvor, po ktorom budeme vystrašene pobehovať za plieskania biča, kým budeme počúvať lakovanie, že sa jedná o „blýskanie“ sa na lepšie časy.
Prajem vám, aby ste našli odvahu žiť vlastný život, registrovali pohyb chápadiel šelmy Matrixu a boli v prítomnom okamžiku pri každom vašom rozhodnutí. Demokracia na to ponúka dobré podmienky. Máme slobodnú voľbu, za politický vtip nás nik neudá a nebudeme priviazaný v policajnej pivnici o rúru, kopec „moderna“ nám šetrí čas a energiu. No od spiaceho si berie slušnú daň, ktorá vysoko prekračuje ľudský desiatok starého sveta s prehľadnými a logickými pravidlami. Preto pozor na mystifikáciu hodnôt, nie je všetko zlato, čo sa vyští. Chcelo by to prienik a zobrať si z doby, ktorá končí, to dobré. lebo len hlúpy búra aj dobré základy.
Kto čítal pozorne, dôjde mu, že sa nenaplní klad žiadneho spoločenského zriadenia, ak sa nestaneme ľuďmi. Všetko je totiž o konkrétnom človeku…
Paľko von Sociologicky sa zamýšľajko
