Moje narodky, sex počas menštruácie a iné strety svetov

Svoje 39 narodeniny som oslavoval ako bezdomovec s jedným batohom na fídžanskom opustenom ostrove Mana. Šlapky sa mi váľali pri mori, krém na opaľovanie sa rozlieval na posteli v spoločnej izbe pre osem podobných stroskotancov a tulákov sveta, laptot sa mi nabíjal položený na mrazáku v šope „recepcie“, kde bola jediná voľná zásuvka. Počúval som rozhovory mladých cestovateľov, ktorí boli na cestách aj trištvrte roka, spoveď Japonca Djú, ktorý dal výpoveď, zbalil si pár vecí a odletel ochytať si svet. Odmietol sa stať robotom a vraj veľa japonských mladých ignoruje sen rodičov „byť zabezpečeným“, ale naopak, život a zážitky sa predrali na prvé miesto. Bol nesmierne šťastný, keď som mu povedal, že som videl filmy od ich známeho režiséra Akiru Kurosawu a že sa mi veľmi páčili.

Pookrial som nad usmiatým pädesiatročným Zélanďanom, ktorého vraj opustila žena a všetko mu zobrala. Pred našim backpackers mu stál stan a vraj so starým autom je to jediné čo mu zostalo. Bol tu už mesiac a gumoval minulosť. Dokonca som v tom plážovom hostelíku stretol aj „susedku“ z Rakúska, ktorú pre zmenu nechal muž a tak sa s malým synom potácala svetom a míňala peniaze, ktoré zarobila ako bývala modelka.

Množstvo týchto osudov mi večer pripravili nemalé prekvapenia. Dohodla sa hra, že všetky baby sa po večeri prezliekli za chlapov a muži za ženy. Prechádzku po móle som vyhral ja a už to sa mi nezdalo, lebo ladne kráčajúcim černochom som nemal šancu konkurovať. A potom zrazu torta pre mňa, spievanie „happy birsday to you“, gratulácia od samotného majiteľa „rezortu“, otvorený bar, zadarmo alkohol, pretože celý svet sa vyzbieral, aby sa pilo na môj sviatok. Dokonca o desiatej večer táborák na pláži z dreva, ktoré počas dňa tajne kvôli mne nazbierali.

Domorodec, ktorý mi vysvetľoval, že pred veľa rokmi patril ostrov jeho starému otcovi.

Hral som kalčeto s černochmi, spieval Oasis s opitými Angličanmi, po ktorých som čistil ich podpisy pláži (zbieral po nich odhodené pivové fľaše). Uveril som, že mierne halucinogénny domáci nápoj kava je vraj dobrý na ľadviny a rituálne ho pil originálne kechlený v lavóre špinavou čiernou rukou jedného zo staff. O jednej v noci som sa vyskytol medzi domorodcami, ktorí na brehu mora zatvárali list dňa. Kúpil som im za desať dolárov ďalšiu fľašu rumu zmixovaného s kolou, smial sa s nimi, fotil si narastajúci mesiac, snažil si zapamätať sykot pahreby šteklenej narastajúcimi jazykmi mora. Odmietal som ponuky na rýchly sex so štrbavými Fídžankami, posúval ruku homosexuála Lola, ktorý ma neustále počas fotenia chytal za penis. A ďakoval vesmíru, že to na mňa tak krásne nachystal.

More postupne zahasilo pahrebu z môjho osláveneckého táboráka…

David, milý, usmievavý a skromný 19-ročný domorodec, ktorý ušiel z mesta Suva plného alkoholu a chudoby radšej brigádovať do ostrovnej a lacnej ubytovne. Akurát mieša miestny halucinogenný nápoj kava z ktorého mi nič nebolo, len ma bralo spať. Čo ľadviny, to neviem 🙂

Už som si myslel, že ma v tú noc nič neprekvapí, ale to by si ma nemohli odchytiť dvaja fídžanskí Indovia, ktorí pracovali pre firmu Vodafone a niečo na spomínanom ostrove už tri dni merali. Mali svoj prenajatý dom krajší ako moja spoločná spáľňa a v ňom spiaceho tretieho kamaráta, vraj domotaného z kavy a plnú fľašu skoro šesťdesiatpercentnej litrovky rumu.

– Daj si pozor, je to silné. Z tohto sa opijú desiati Fídžania, – varoval ma zobudený mladík, ktorého starí rodičia prišli na Fidži z indickej Kalkaty.

– Toto vypijú za hodinu dvaja Slováci a odkáčajú domov po svojich, – prezradil som mu naše štátne tajomstvo a poprosil ho, nech mi to neriedi s vodou, že to budem zapíjať, že je to tak pre mňa lepšie. Prevrátil očami a ja pohárik, nech pochopí, že to myslím vážne.

Postupne sme sa dostali pre mňa k fascinujúcej Indii. Predchodci dvasaťosemročného Šivu sa narodili v Bombeji, kde raz bol aj na návšteve a keďže som sa týmto kusom Zeme motal jeden mesiac, bolo o čom hovoriť. Celkovo to bola noc milých rozporov:

– Si prvý cudzinec, ktorý prijal naše pozvanie a pije s nami. Ostatní sa báli, že im niečo spravíme, – smiali sa.

– Ste prví Indovia, s ktorými pijem alkohol. V Indii nik nepil, – odvetil som.

– Pridáme si ťa ako priateľa na fecebook, dobre?

– Budem rád, – pritakal som a Šiva nečakal, hneď si ma cez mobil našiel a poslal mi pozvanie.

– V Indii sú najkrajšie ženy sveta, – povedal tretí muž, tridsaťšesť ročný chlap, ktorý bol z trojice jediný ženatý. Žiaľ, jeho meno si rum odmietol zapamätať.

– Najkrajšie ženy sú Slovenky, o tomto sa nebudeme prieť, – povedal som pevne a povedal, nech si pozrú napríklad moju priateľku na spomínanej socialnej sieti či iné fotky hociktorej Slovenky v mojich „priateľoch“.

– Nie, to sa nerobí, nemôžeme si pozerať fotky ženy, ktorá patrí tebe, – úctivo sa mi ospravedlnili.

– Nik mi nepatrí… a veď si budete iba pozerať iba fotky, nejdete s ňou spať. Pre mňa za mňa, môžete nad ňou aj masturbovať, – vyslovil som humorne. Zasmiali sa a povedali, že som crazya nakoniec ukázali na Šiva, že on v nedeľu pravidelne masturbuje. Že od pondelka do piatka pracuje pre Vodafone, v sobotu predáva v nejakom obchodíku, aby mal na bytovú rentu a v nedeľu onanuje. Táto téma však pre nich nebola úplne otvorená, cítil som to z nich. Nie, oni nesrandovali, vraveli to vážne, až keď vycítili moju otvorenosť, začali spomínanú činnosť znázorňovať aj rukou a učili ma jej indický preklad.

Spélovať indicky mi po pol litri nerobilo problém, ale oni mali vážne problémy vysloviť „Na zdravie“ a ani sa im to nepodarilo. Ani jednému. Neboli opití, proste im to jazyk nepustil. Pýtali sa ma, či ich dám do nejakého môjho románu. Odvetil som, že asi nie, že by sa mi to asi nepodarili dobre zapasovať do slovenského prostredia, ale sľúbil som im, že blog ich neminie.

Nakoniec prišlo na vzťahy, v tejto oblasti sa bahním, tak som vyzvedal a rekapituloval:

– Vy dvaja, mladí, ste slobodní, spokojne masturbujete, toto ešte chápem. Ale ty si ženatý a máš štyri ženy. Veď hinduisti v Indii majú dovolené mať len jednu ženu, nie?

– Lenže tu na Fídži je to dovolené, – usmial sa najstarší muž. – Ja pracujem len na alkohol, ony na životbytie. Každá má svoju prácu, – zasmiali sme sa nad tým, ako to má vymyslené.

– Ľúbiš ich? – šiel som priamo k jadru.

– Yes, very good fuck, – odvetil veselo pofídžený Ind a búchal pri tom otvorenou dlaňou do druhej zavretej ruky znázorňujúc tak sex.

– Pýtam sa ťa, či ich miluješ, niečo k nim cítiš, nie ako ich fuck, – nedal som sa odbiť a vrátil som sa k otázke, nech si potvrdím, že sa obaja rozprávame o tom istom.

– Iba dobrý sex. Dve sú Indky, dve Fídžanky, – povedal.

– Spíš aj s dvomi či viacerými naraz? Normálne grupáč? – vyzvedal som to, čo mi Arabi nikdy neprezradili.

– Nie, každý týždeň s jednou. Systém… jedna-druhá-tretia-švrtá… a zasa ide prvá. S každou sexujem presne týždeň.

– A keď má niektorá meštruáciu? – nezapadalo mi tam niečo.

– Sex cez menštruáciu je najbezpečnejší a najhygienickejší. Vtedy ide zo ženy všetko von, sex je vítaný, – povedal mi bez okolkov. Vypil som panáka, nech to strávim.

– Vtedy môžeš žene spôsobiť nejakú infekciu, baktérie a tak, – habkal som nejaké tie svoje naučené európske frázy.

– Keď má žena krámy, najviac jej chutí sex. Sama príroda to tak chce. Veď to vyskúšaj, – rozprával o tom akoby ma učil hrať domino. Akosi sa mi nechcelo hovoriť o mojich krvavých sexuálnych skúsenostiach, aj keď jeho by som nimi asi veľmi neprekvapil.

– To je zvláštne, hanbíte sa hovoriť o masturbácii, ale akonáhle príde na sex počas krvi, všetko je ok.

Dopil som s posledným Indom, ktorého nezlomilo do spánku, tú litrovku, vďačne poďakoval za ponúkanú posteľ „že sa o mňa budú strachovať, keby som sa nevrátil“ a odkráčal o piatej nadránom po svojich za svojou posteľou. Ten večer a noc, moje posledné narodeniny, boli zvláštne a občerstvujúce. Tak ako každý iný prežitý ľudský deň. Aj ja som musel byť pre nich zvláštny, iný, čarovný. Tak ako oni pre mňa. Že čo platí na jednej polovičke planéty, to je na druhej zvrátené, ale pritom majú všetci pravdu…

PS: Milí, indickí priatelia, ja viem, že tieto riadky vám asi nebude nikdy dopriaté čítať, ale som človek, ktorý drží sľub. Tu sú riadky o vás. Ďakujem vám, ako aj tebe vesmír, že si taký rôznorodý, farebný, úžasný, prekrásny. A už aby som bol na Slovensku, pri milovanej dušičke, lebo tie nedele ma už nebavia…