Keďže mi vyšiel ďalší román s názvom Nauč ma umierať, je tu po roku aj ďalšia várka heftov od mojej korektorky Janky, ktorá mi pri redigovaní textu kde-tu dopíše nejaký svoj skvostný koment o ktorý by podľa mňa ľudstvo nemalo prísť. Väčšinou sa to deje vtedy, keď už krváca, šedivie, rozbila tretiu klávesnicu a pridusila štvrtú myš. Oproti hláškam z románu Sekundu pred zbláznením ubrala trošku pary, ale je to skôr tým, že Paľko Sraľko von Hiraxovie neopisoval sex s pomocou dráčikov. Na druhej strane ju vcelku značne iritovalo moje obľúbené slovíčko „kamka“ (pre neznalým – kamarátka), ktoré akosi nevedela stráviť a v spojitosti s ním použila na moju nápravu aj množstvo vulgarizmov. Nechal som ich nemenné, buď mi redakciou blog.sme odpustené, bez nich by celý tento blog stratil autenticitu. Napriek tomu si myslím, že pár perličiek sa nájde. Príjemné umieranie…
– „Kamarát“ bol aj o dva riadky vyššie. Problémy s periférnym videním sú závažná vec, ale ty si asi selektívne slepý!
– Priniesol si si z Egypta nejaký fajný tabak a mužík v ňom ti pošepkal, že „zákony bytia bez niečoho“ je úplne korektná formulácia? Poradím ti, never mužíkom z tabaku!
– Načo, povedz mi načo si to takto hlúpo opakoval? Zasa skĺzaš do mostíkov a la konferenciér z osemdesiatych rokov platený z príspevkov ROH na výročnej večeri národného podniku. Preč s tým, preč!
– Ježiši nie, fakt nie! Prosííím! Daj do toho trochu drajvu, vekom kurevsky mäkneš!
– A keď sme pri tom, to rozvitie o klincoch tam skutočne nedávaj. Čo ak pri tom niekto masturbuje a ty mu do tej peknej predstavy narveš klince? Však mysli na svojich čitateľov… nejedna mladá obdivovateľka pri tom pomyslení zvlhne a to by si si predsa nevzal na zodpovednosť, aby sa jej vzrušenie podvedome spojilo so zatĺkaním klincov. Však to môže aj bolieť. Potom aby o desať rokov chodila po liečiteľoch, že prečo nemôže dosiahnuť orgazmus ani s trénovaným športovcom.
– No toto si fakt viem predstaviť, ako chlap pchá žene do pi.e kladivo a pritom majú takúto debatu. To ako keby rozoberali nárast cien kuchynských liniek a vstavaných spotrebičov a pritom zistili naviazanosť na vývin rastu HDP.
– Tebe muselo inak prepínať, keď si to písal. Že „tretia svetelná“. Keby som nesedela, tak padnem 🙂
– Čo ti šibéééé?!?!?! Ja z teba umriem. Teraz sa takmer váľam od smiechu a zúfalstva po posteli. Avatar, liečiteľ rodiny, rodové karmy… Ach, môžem ťa raz v noci nechať niekomu pridusiť a staneš sa legendou. Na 15 minút…
– Posledná kvapka semena, z ktorej má byť to dieťa, niečo plnohodnotné a úplné, len sa to vždy niekde poserie a aj tak sú z nás nakoniec neschopné prasce, ktoré musia čítať (písať) tieto… hm, veci. Kašli na tieto bláboly a nabudúce si choď radšej voľačo uvariť, pozvi frajerku na večeru a dobre si zatrtkajte. Bude z toho viac osohu.
– Smejem sa, až ma zadúša. „Činnosť“ či „aktivitu s kladivom“ alebo niečo podobné, ale nie na prácu. Žiadna žena nechce čítať slovo práca v súvislosti so súložou (hoc je tam prítomné kladivo).
– No ja si môžem myslieť a prosiť vesmír, koľko len chcem, môj nedoplatok plynárňam sa sám nezaplatí. Moje telo (áno, telo, nie duša) sa muselo hecnúť a nájsť si ďalšiu brigádu. Nie, neskús na mňa ísť s tým, že vesmír vybavil to, aby som ju dostala. Také makové!
– Éjha, aké slovo. Gúglil si dlho? :D)
– Opätok tej zimnej čižmičky by som ti vrazila do oka za túto vetu, ale neurobím to. Gramaticky aj štylisticky je to správne a aspoň budú mať nad čím tie mladé obdivovateľky duševne masturbovať.
– Jedno „fest“ na kapitolu stačí!
– Kurvadrót, Paľo! Dopi.e! „Kamoška“ by bolo sedemtisíckrát lepšie ako tá tvoja poj.b.ná „kamka“! Toto mi neodôvodníš ani tou priamou rečou. K.rva, bolo by ti zaťažko byť aspoň raz spisovný?!
– No čím asi, stehnom? Jasné, že sa hladká rukou, ty dráčik!
– A čo to je prosím ťa? „Utopistický vak neznámej bytosti.“ Nepozeraj radšej kreslené seriály pre dospelých z japonskej produkcie.
– Na Slovensku, pokiaľ viem, ešte stále skloňujeme aj krstné mená. Ako by sa ti páčilo: tak, dnes zavoláme Pavel Baričákovi, ako sa má? K.k.tina ako stovka rúra, že?
– Všímam si, že poznáš len zaspávanie a nie spanie… Všetko sa ti deje pred zaspávaním. No vravím, naučíš sa jedno slovo a potom ho omieľaš dookola ako starú žuvačku.
– Fúha, toto daj ale okamžite preč, lebo takto nebudeme „kamkovia“. Tri činné príčastia prítomné v jednom riadku… Vravím, nechcem ja z toho tvojho sáčka, nechaj si tie halucinogény…
– A na tú hyperprívlastkózu si už začal brať lieky? Nezdá sa mi…
– Päť riadkov je jedna veta! Aspoň keby to bola nejaká hodnotná informácia, ale nie! Ty len vymenúvaš, kto všetko šliape po pupočnej šnúre lásky. Ty tĺk, však to skráť aspoň na polovicu! Komu sa to bude chcieť čítať? Koho zaujímajú zástupy robotníkov idúcich do fabrík? Koho zaujíma Hirax píšuci takéto voloviny a ignorujúci dobré rady svojej slečny korektorky, ktorá je nesmierne šikovná 🙂 ?! Nemusíš predsa vymenovať všetky nástroje, ktoré cestári používajú, nemusíš!
– Áno, pekne vieš napísať dve vety za sebou tak, aby obsahovali približne iné slová. Ale hovorili o tom istom, takže to sem nepatrí!
– O tomto odmietam diskutovať! „Laboratórium pravdy? Sérum pravdy?“ Už mám pocit ako pri dielach všetkých slovenských dejateľov a buditeľov – že proste mali viac súložiť a piť, aby nepísali takéto kraviny!
– „V pohľade očí…“ A čoho asi tak iného? Uší žeby? Alebo ty sa nebodaj pozeráš aj chlpmi na hrudi?
– Keď tu nájdem ešte jedno tryskanie, tak ti takú jednu telepaticky tresknem, že ti ešte tri týždne staré sople z nosa vytrysknú! Nájdi si nejakú inú verziu toho obrazu, čo ja viem, ako ti to vesmír vnukol a koľko synoným ti poskytol v množine?
– Zvodnatieť ti môže akurát tak koleno. „Oči sa mi zarosili“ alebo nejakú podobnú ch.jovinu tam daj, ale nie zvodnatenie pohľadu!
– Vyslovil som svoje presvedčenie už asi tritisíci raz a korektorku to už tiež pomaly nasiera.
– Takže ešte raz a naposledy! Do pásma rozprávača nespisovné výrazy nepatria! Keby patrili, tak je celá moja práca na tvojich „chrobáčikoch“ zbytočná, resp. ani by žiadna nebola, lebo by to nebolo treba. Ak si spomínaš, pri tom bowlingu, keď Rasista nevedel, kto je „kamka“, tam som ti to neopravila, to je replika, v nej môže byť takmer všetko – áno, záleží to od argumentu a našťastie ich mám ja vždy lepšie ako ty, lenže časti rozprávača to byť NESMIE! Kdekoľvek som ti tú „kamku“ vyznačila okrem toho jedného prípadu priamej reči, tam to musíš zrušiť, lebo inak budeš pre gramotnú časť obyvateľstva a menovite skupinu premýšľajúcich za ešte väčšieho k.k.ta ako po tých hovädinách okolo svetelných bytostí. K.rva, Paľo, dobre ti radím. Už som si vyventilovala tú averziu voči tomu slovu a kamarátsky ti vravím, že to proste nie je dobre, tak mi ver, dopi.e! Vieš, že sa v tomto nezvyknem mýliť.
Janka nemá rada „kamky“, v jej svete sa tak nerozpráva. Janka neverí kozmickým zákonom tak silno ako ja, takže si musí všetko ťažko odrobiť. Janka je ale super korektorka (i keď – také pekné dievča a fúúúj, takého výrazy?) a ja jej ďakujem za prácu. Síce dodržať termín jej hovorí asi toľko ako chirurgovi kosenie ryže, ale na druhej strane sa aspoň smejem, aj keď robím paniku, lebo kniha už mala byť dávno v tlači. Januľka, ďakujem ti. Ja viem, že si teraz niekde v tretej robote, lebo musíš zaplatiť účet za plyn a spávaš vďaka tomu dve hodiny denne. Možno stačilo poprosiť vesmír, ten by ti nahral nejakého bohatého „kamka“ a on by za teba všetko galantne a z lásky zaplatil. Aúúúúú, nebi máááááááááááááááááááááá tým opätkom zimnej čižmičky!!!
Buďte šťastní, Hirax
