Som jednoznačne za harmóniu duše a tela. Človek predsa nemôže oddeliť jablká od hrušiek, keď sa ide baviť o ovocí. Nejeden hľadač pravdy už prišiel na to, že zbytočne bude zlepšovať svoje vnútorné kvality, keď jeho telesná schránka bude chátrať. Myslíte si, že čistá duša chce bývať v chlieve? Určite nie. K čomu vám budú nekonečné hodiny meditácie, keď sa ledva došuchcete k poháru vody…
Telo a duša sú spojené nádoby. Ak sa všetko deje v harmónii, samo telo vás bude hnať za pozitívnou aktivitou. Prídete uťahaní z práce, ale stačí si vybaviť moment, keď po dobrom plávaní, bicyklovaní či inom športe stojíte príjemne unavení pod sprchou a ihneď schmatnete tréningovú kabelu.
Raz sa ma niekto na prednáške pýtal, že či mu pomôže meditácia, keď má problém. Asi tušíte, čo som odpovedal:
– Zober si tenisky, obleč si tepláky a choď na najbližší okruh behať. Krúž tam dovtedy, až zabudneš, čo ťa trápilo. Utekaj dovtedy, kým sa nestaneš samotným behom alebo sa nepotkneš od únavy.
Už sa vám niekedy stalo, že ste sa stali behom, plávaním, maľovaním či samotnou básňou, ktorú píšete? Je to vtedy, keď každá jedna bunka v tele beží, celé telo pláva, všetka myseľ sa sústredila na jediný verš. Celí sa premeníte na jednu obrovskú bunku, v ktorej niet miesta pre nič iné, iba pre beh či rým. Myseľ je čistá, dookola opakuje jedinú mantru: „Som beh, som beh, som beh…“
Slovenský cestovateľ Palino Barabáš rozprával príbeh, ako v Afrike navštívil nejaký domorodý kmeň. Vždy, keď sa v osade vyskytol nejaký spor či hádka, náčelník prikázal tancovať. Dupotali, spievali, tancovali. Hodinu, dve, šesť, osem… potom padli vysilení na zem a problém bol zrazu vyriešený. Nik si nič nepamätal, spor zanikol, všetko bolo čisté ako predtým.
Sú kmene, kde sa dokonca obyčajný sen považuje sa obrovskú katastrofu. Predstavte si takú čistú dedinu, že aj mesiac sa nikomu z nich nič nesníva. Ľudské podvedomia nemusia v noci vyrovnávať žiadne prehrešky, krivdy, strachy, bolesti či vypĺňať túžby. Mne sa snáď už stokrát snívalo, ako sedím za rádiovým mixážnym pultom, CD prehrávače mám otvorené, ale žiadne CD nie je ako na just poruke. Nastáva ticho, najväčšia hrozba i hanba v tomto type média. Sekunda, dve, tri… Pracovníci celého rádia sa zbiehajú a pozerajú cez sklenenú kukaňu na mňa. A ja len bezradne sedím a nemám čím zahriať éter. Tieto sny sú následky mojej šesťročnej roboty v rádiu Rebeca, kde som pracoval aj ako zvukár vo vysielaní. Moje podvedomie len vynáša všetky strachy, ktoré som vtedy stvoril. Myslím si, že sny, ako opakovane maturujete, dobiehate a nestíhate autobus, pred niečím „strašným“ utekáte, ale nedá sa vám bežať (vyrovnávanie sa so strachmi), bozkávate sa s o rok staršou susedou, do ktorej ste boli platonicky zamilovaní (vyrovnávanie túžieb), dokonale poznáte.
Vráťme sa však k telu. Veľakrát si moje slová o prijatí vysvetľujú zle najmä ženy: „Prijala som sa. No a čo, že mám pár kíl nadváhy! Keď ma má môj partner rád, musí ma milovať takú, aká som, a basta! Aj Hirax rozprával, že sa mám prijať so všetkými nedokonalosťami.“ Toto je však iba zneužitie niektorých myšlienok v prospech vlastnej lenivosti.
Nadváha nie je nič iné ako imaginárny obal, ktorý daného človeka chráni pred jeho strachmi a obavami. Neuverím žiadnemu tučnému človeku, ktorý mi bude tvrdiť, že sa cíti fajn, takisto ako neuverím žiadnemu doktorovi, ktorý bude mať červené líca od nadmerného fajčenia a bude ma chcieť vysekať z nejakej respiračnej choroby.
Narodil som sa v roku 1971. Na základnej škole nás bolo v triede tridsať detí, z čoho možno päť detí trpelo nadváhou a aj to bola za ňou reálna diagnóza. Keď sa teraz pozerám okolo seba na dnešnú mládež, mám čo robiť, aby som našiel dievča, ktoré je štíhle. Kamarát je učiteľom telesnej výchovy na strednej škole. Minule mi referoval, že z pätnástich chalanov vedia kopnúť do lopky piati, čo za mojich čias nevedeli dvaja. Proste sa s tým nenarodili, hocikoľko sa mohli snažiť. Dnešní chalani sa s loptou nehrajú, sídliská stíchli, bruchá rastú, srdcia lapajú dych, chemikálie nestačia, ľudia umierajú skôr.
Nie, neberte to ako hundranie „starca“ nad dnešnou dobou. Prijímam všetko. Aj chápem, prevzali sme americký model života, dali sme deťom to, po čom sme sami v detstve túžili, doniesli sme im na striebornom podnose naše sny. Ony za to nemôžu, môžeme za to my, rodičia, spoločnosť. Neuvedomujeme si, že ako žijeme my, ako reagujeme, ako vyzerá náš deň, naše zvyky, to po nás deti inštinktívne opakujú. Tučný otec, syn s nadváhou. Utrápená mama, užalostená dcéra.
Začnite milovať svoju dušu, prijmite svoje telo také, aké je a ono začne s vami spolupracovať. Myseľ si pritiahne jej príjemné technológie, ako zdravo schudnúť, pochopí, že je to vecou väčšieho pohybu, výmeny jedálneho lístka (obmedzenie mäsitých jedál, viac zeleniny, ovocia, delená strava, čo najviac živej stravy atď.), zmenou formy stravovania (jesť viackrát denne, ale po menej, nech sa zrýchli metabolizmus)… Nebudete to robiť, „aby ste sa páčili svetu“, vyvrie to z vás úplne prirodzene. Duša vás o to sama poprosí a nesmierne vám aj pomôže, veď ide o upratanie jej domu.
Množstvo žien sa čuduje, prečo si ich muž našiel milenku. Mal ich predsa milovať až do smrti. Odriekal to aj v kostole či pred mestským zástupcom s medailou na krku. Je to presne to isté, ako keď sa váš muž prestane holiť, z brucha sa mu vyduje helma, spod pazúch mu vykuknú zapáchajúci ježkovia a jediná jeho domáca garderóba bude prepotené tielko a deravé vyťahané tepláky. Prestane vás priťahovať, hocikoľko prísah poviete pred oltárom. Začnete imaginárne súložiť s údržbárom z vašej práce, lebo je vždy dobre naladený a používa super parfum, a verte mi, že to nebude mať nič spoločné so satanovým šepkaním. Nakoniec sa s niekým vyspíte, veď ste si to toľkokrát premietli predstavách, už dávno ste sa rozhodli, aká bude vaša budúcnosť.
Rovnako vy môžete prísť o manželov záujem, ak prestanete dbať o vlastné vnútro a automaticky z toho vzíde zanedbané telo. Nečudujte sa, že ho bude viac zaujímať nový prevratný výfuk od Ferrari či poldeci na balkóne u suseda ako neupravená, strhaná, pribratá a nervózna žena. Vraj sa musíte starať o deti, domácnosť, prať, žehliť a na vás samotnú vám akosi nezostáva čas? Máte zle zmanažovanú firmu. Musíte vymeniť vedúcich na určitých oddeleniach. Ak vás váš partner skutočne ľúbi, okreše tenis, obmedzí šach, prevezme časť vašich úloh alebo veci vyrieši tak, že spoločný bedminton nebude problém. Vraj sa nezmení? Vymeňte muža, vaše šťastie je vo vašich rukách.
Poznám ženy, ktoré majú cez štyridsať a sú pre mňa stelesnením ženskosti. Športujú, vyzerajú o desať rokov mladšie, šminky nepoužívajú. Vždy sú usmiate, harmónia a pokoj z nich priam tryská, milujú život, mohli by ho vyučovať na Cambridgi. Nepotrpia si na značkové čačky, napriek tomu, keď prejdú mestom, akoby práve zišli z móla. Mladí chalani by ich nazvali milfkami, pre mňa sú to bohyne, ktoré intuitívne chytili svoju životnú niť do vlastných rúk a už ju nikdy nepustia. Sú pre mňa čerstvým svetlom pravej krásy, dodávajú svetu očistný lesk a ja im za to ďakujem.
Buďte šťastní, Hirax
