Tento exemplár vyzerá, ako keby práve vypadol z reklamy na škrob. Má okuliare s rámom minimálne za štyristo euro, sako v cene jedného poloojazdeného rumunského auta, značkové spodné prádlo jemnejšie ako žaluď penisu, topánky ušité z kože zvieraťa, ktoré je už minimálne desať rokov na zozname vyhynutých a kravatu s jahodami, ktoré sa nedajú zjesť. Jedná sa o pomerne málo vyskytujúci sa úkaz, ale keď naň natrafíte, treba si ho plnými dúškami vychutnať. V žiadnom prípade však nie formou svadby!
Každý večer umelo pomiluje svoju ženušku na misionára a keď otvoreným viečkom jeho partnerka naznačí, že chce ešte laškovať, prihodí grátis jednu polohu, nech mu radšej nezahne so svojim šéfom. A ak áno, radšej nech sa to nikdy nedozvie, lebo jej plat je lepší ako ten jeho a o taký príjem sa v rodine neprichádza. Na čo by teda boli tie hádky, facky, bitka a rozvod? A ona mu za jeho sterilný sexuálny výrobok v posteli zahrá prekrásny orgazmus, proste rodená herečka. Ten skutočný si urobí sama, keď sa bude sprchovať. Umelý pritiahne len umelú…
Je to ten typ človeka, ktorého rodičia hnali na najlepšie školy, aké si mohli dovoliť. Ak sa nepodaril úplný „top“, bolo to aspoň v rámci slušného „high“. A tak sa striedajú jednu nedeľu na obede u jeho rodičov a druhú u rodičov manželky. Jeho svokrovci dobre vedia, že na svete je len jeden kokot a to práve ich zať, ale do očí mu to nikdy nepovedia. Naopak – toľko falošných úsmevov svet ešte netrávil. Celé stolovanie sa nesie v duchu takej megaliktickej umeliny, že aj tá perzská mačka svokrovcov vždy ujde do chodby. Tak ju napína, že radšej obetuje misku plnú sladkého a zbožňovaného mliečka. Oklame sa, že ho dopije, keď tie človečie plastové obaly odídu.
Pred a po povinne odrobených súložiach muž moderný umelý nadradený ešte do noci študuje zákony, paragrafy, smernice, grafy, hospodárske ukazovateľe i politickú situáciu, aby si raz mohol otvoriť svoju vlastnú mega firmu, či kandidovať do zastupiteľstva alebo na politika aby ku sklonku svojho života mohol začať skupovať nehnuteľnosti a nájomné byty, ktoré zabezpečia jeho deti. Budú dve, majú už aj svoje mená a všetko pre ne je naplánované. Budú ho musieť na slovo počúvať, v tom má jasno. A vlastne je rozhodnuté o všetkom, čo sa týka ich osudov. Kým neskončia vysokú školu nemajú šancu začať si svoj vlastný život takisto, ako sa tejto možnosti nedostalo ani jemu.
Tento človek nikdy neje kôstky, či jadierka z ovocia. Aj pred svojou manželkou sa sprchuje iba za zavretými dverami, nikdy sa pred ňou neprejde po byte holý a nikdy si pred ňou nepustí vetry. Keď majú byť spolu, neje cesnak, cibuľu, či nepije pivo. Nikdy neje rukami, zuby si drhne minimálne trikrát denne, bez bidetu sa mu nedá vyprázdniť a svojmu produktu nevenuje ani len jediný pohľad. Dokonca mu nehodnotí farbu, či konzistenciu, aj keď mu to jeho rodinný lekár vyslovene nakáže. Nikdy nemasturbuje, nepozerá porno, za oknom má kvetináče s rastlinami, ktoré sa nedajú fajčiť, nevie kedy zatvára bar na rohu kde býva, nemá skutočných priateľov, lebo srdcom či nezištne nikomu nikdy nepomohol. Nerozpráva vulgárne a ani sprosté vtipy, večer už neotvára chladničku a stojac pri nej v trenkách z nej nevyjedá. Ráno vždy raňajkuje, deväťdesiatdeväť percent času, ktorý strávi pri počítači, je skutočná práca, popri sprchovaní sa nikdy nevymočí, svojho psa kŕmi podľa zásad správnej výživy a nie zbytkami z McDonaldu, v lekárni nikdy nekupuje kondómy či testy na tehotenstvo, ale výhradne iba lieky na bolesť hlavy alebo proti žalúdočnej kyseline. Peniaze sú pre neho vyššie ako príroda a bez výčitiek svedomia kvôli ním aj zaklame. Na reči druhých dá viacej ako na svoj vlastný úsudok, túži sa dostať do smotánky a nižšie postavení s ich problémami ho nezaujímajú. Neváži si ani vlastnú ženu, je o priečku nižšie ako on a ružu jej jakživ nedonesie. Má ju len na pýšenie sa pred okolím a udržanie rodu. O všetko sa strachuje a bojí, chodí vystretý, ako keby zjedol slepcovu palicu, všetko prepočítava, sprepitné necháva len keď je s niekým aby sa ukázal, ale keď je sám, nenechá ani halier. Opíja sa len raz do roka na firemnom bankete a to iba vtedy, keď jeho šéf gestom naznačí, že už je čas. Nikdy nespraví nič, čím by prekvapil. Nerád tancuje, smeje sa málo a väčšinou falošne, netuší čo je balet života, nešípi čo je poézia zmeny, nevie žiť, aj keď si namýšľa, že mať jasný cieľ má súvis so spasením seba. Žije, ako keby nemal nikdy zomrieť, ale umrie zničený i keď vlastne nežil. Je to chodiaci nudný kameň, čistý produkt našej čudesnej doby.
Svojmu šéfovi sa pchá do riti, ale vo vnútri ho nenávidí. Keď mu dal za úlohu, aby zaviezol jeho manželku z Bratislavy na Širavu na sviatky domov a po týždni zasa späť, sľúbil mu s vycerenými zubami, že sa bude snažiť, čo to dá. Ale v duchu hromžil, že musí cestovať do tak nebezpečnej časti našej krajiny, tak ďaleko a ešte aj počas sviatkov. Aspoň, že mu za to sľúbil slušné peniaze. Žena síce vrčala ako zle zakrútená poistka, ale nové auto je potrebné. Bohatší susedia sa na tom ich dvojročnom modele zaiste už uškŕňali. Už aby mal tú svoju kanceláriu…
A čudoval sa, že si tak krásna a inteligentne vyzerajúca žena mohla zobrať za muža takého idiota. Myslel tým samozrejme svojho šéfa. Ešte že žije a dýcha, vďaka nemu si aspoň uvedomuje, že na svete sú aj arogantní umelí suchári a on taký nikdy nebude. Aj keby ho týrali, NIKDY NEBUDE!
Hirax
