Prijal ma les.
Spiace ihličie v žilách ožilo.
Chodníčkami v oblakoch chodil som v sebe,
v kopách lístia nachádzal svoju tvár.
Cez zhnité pne zdravil som minulosť,
triesky slnka prijal ako budúcnosť.
Stromy stali sa mi kosťami, paprade rukami,
potoky žilami, vrcholce očami,
zvieratá orgánmi, hmyz bunkami,
pokoj dušou.
Zelenel som.
Z lesa nevyšiel človek, ale strom.
Buďte šťstaní, Hirax
