Mĺkva tma.
Jazyky stuhli.
No besná bolesť cez syčiace srdce ručí o to viac.
Žieravina sa preleptala cez Manhattan niekam do oblasti päty,
kde si vystrelila z kopýtka a stiekla plešatému susedovi do vane.
Bola to náhoda, že mi pritom odtrhlo rameno i hlavu?
Bezhlavý šialenec s rohami na srdci a s chvostom aj na zadku.
Novodobý Frankenstein, prototyp budúcich miliónov zmätených.
Prečo to tak bolí?
Už asi nikdy nezaspím vďaka ohavným látkam študijného procesu,
už mi nie je súdený úsmev jednoduchých?
Dav mám za sebou, ale i tak stále túžim vystúpiť
z celého toho kolesa nešťastia vyvolených.
Šediny duše kričia stop.
Aspoň na dva nádychy, tri tlky srdca,
štyri takty hardcoru, päť zím, šesť panákov a sedem sĺnc,
ktoré ma načnú, aby ma psychopatický hrnčiar dorobil na obraz koží uschnutých divokých šeliem hrejúcich starostlivo udržiavané vagíny paničiek určených na množenie ďalších tisícov stratených…
Ach, všetci to vždy hodia na autora,
ale ten má topánky zadrbané od blata
a uteká, čo mu pečeň vládze.
Nevládzem…
A Boh sa už vonkoncom nechce do toho starať.
Za tie roky nudy zlenivel.
Svitá.
A púšť ide so mnou…
Táto (ne)báseň je súčasťou románu Príbeh muža a na CD Príbeh muža ju narozprával herec Miloslav Kráľ (Divadlo Andreja Bagara v Nitre, prípadne ho môžete poznať zo seriálu Californication).
