Milovaný Otecko, píšem ti, lebo doba sa zrýchľuje. Viem, že čas je ilúzia, ale občas sa nechám strhnúť… Áno, každý žije vo vlastnom svete a ja si vážim svet druhých, ale teraz ťa chcem o niečo poprosiť.
V poslednú dobu totiž čoraz častejšie stretávam veriacich ľudí, ktorí s fanatizmom skloňujú slová ako apokalypsa, koniec sveta, že je čas sa obrátiť. Tými myšlienkami na svoje okolie fŕkajú negatívnu penu: „Prejdi k nám, my máme pravdu! Vstúp do našej cirkvi, ináč zhoríš v pekelných plameňoch.“ Kto ich to naučil, aby druhým naháňali strach? Veď nech šíria slovo Božie, ale bez vidiel. Kto do nich zasial tieto korene zloby a nenávisti? Ty nie, od teba to nejde, ty si láska sama…
Prosím ťa, najvyššia láska, aby si svojou silou vošla do sna všetkým kňazom, pastorom, majstrom, guru, proste všetkým svetovým duchovným veličinám a dala im cez vnuknutie múdrosť, aby svoje ovečky naučili jednej veľkej múdrosti a to tej, že ako myslia, tak sa aj deje. Že čo veta, to neskoršie skutočnosť. Čo si vieme predstaviť, to môžeme aj dostať. Čo vyslovíme, to k nám aj príde bez ohľadu na to, či to bude pre nás dobré alebo zlé. Požiadali sme, dostaneme. Hocijakú šialenosť. Všetko, čo si človek vie predstaviť, to sa môže aj stať. Čo je človeku tejto doby ešte zahalené, to nikomu nepríde ani do mysle, nedokážeme to vysloviť a nemôže sa to ani zhmotniť. Že stačí iba myšlienka a môžeme chodiť po vode, liečiť seba i ostatných, stať sa bohatými, úspešnými, šťastnými. Aby pochopili, že čím viac spomínajú peklo, diabla, satana a bolestivý zánik ľudstva, tým viac prikladajú na váhy negatívneho a starého sna ľudstva.
Šepkám tu do klávesnice, aby si im poradil, nech radšej hovoria o láske, pochopení, o živote a posolstve Ježiša Krista. O jeho pravde, nazeraní na svet, konaní dobra, skutočnej pomoci blížnemu svojmu. Najlepšie skutkami, nie slovom a nieto ešte hrozivým. Múdri tohto sveta začínajú mlčať. Všímam si to. Pochopili, že najlepšie je stíšiť sa a vrátiť sa k jednoduchosti, k sebe. Že je čas na činy, čistiť sa, meniť, opravovať. Nemajú čas na pekelné scenáre hrozivej apokalypsy, menia seba a tým aj svet k lepšiemu. Že je čas návratu k samotnému božskému daru, k tajomstvu života, k pravému bytiu. Bez modlárstva, pretvárky, filozofovania, hádania sa, zabíjania v tvojom mene, politikárčenia. Toto predsa nemá s láskou nič spoločné.
Takisto ako s láskou nemá nič spoločné ich peklo a jeho diabli. Odpovedám im, že ja vo svojom svete nemám miesto pre tieto negatívne symboly, že neverím v satana a jeho služobníkov, v zlo, peklo, síru pekelnú, lebo by som tým len nakladal na misku svetového zla. Snažím sa pri týchto debatách odskočiť z tejto témy na prírodu, zvieratá, život Ježiša, ale oni len skučia a trhajú sa o to zlo, vraj nech ho nepopieram, nezabíjam, neberiem im ho. Že čo si to dovoľujem, že to je ICH! Že nech sa nerúham, nestaviam do pozície Boha, že plán diabla existuje. Pozerám na nich a začínam byť zmätení, že kto je tu vlastne posadnutí. Nedávam sa strhnúť lávou zloby o nejakých anciášoch a tancujem láskavý balet o Bohu, Ježišovi, láske, lesoch, poliach, kvetoch. No ich to baví, berú to ako boj, citujú Bibliu, v každej druhej veci vidia okultizmus, excelujú číslami strán zo svätej knihy. Vyzliekajú ma donaha, pichajú do mňa kopije proroctiev, hádžu na mňa syčiace hady. A ja ukazujem na nádherné stromy a prosím ich, nech na chvíľku stíchnu, nech nerušia spev vtákov. Zúria, chcú to peklo! Až mám dojem, že viac ako teba, lebo teba spomínajú menej…
Bože, ty si svetlo. To sa dá dokonca aj zmerať. Keď vypnem žiarovku, nastane tma a tá sa zmerať nedá. Tma je nedostatok svetla. Nie je zlo, iba nedostatok lásky. Kde panuje zloba, tam trpí nevinnosť. Nie je žiaden diabol, iba nedostatok teba, Bože. Ale keď to s pokorou poviem „prehováračom“, ktorým akoby ani nešlo o dobro na zemi, ale skôr o väčší počet teliatok v kravíne, začnú sa ešte viac zlostiť. Ale ja ich nechcem hnevať. Chcem dobre. Všetkým. Celej planéte. Súhlasím s Džingischánom, ktorý hlásal, že mu je jedno v akého Boha verí jeho bojovník, len nech ho činí šťastným. Lebo dobre viem, že keď budeme všetci šťastní, nebude treba citácií z Biblie, Koránu a iných svätých kníh.
Otecko, ďakujem ti, že si ma vyslyšal. Cítim, že ma miluješ, počúvaš a dvíhaš zo zeme keď padám. Som šťastný vďaka tebe. Stačí mi láska, ten imaginárny protiklad starého ľudstva – „peklo“ nepotrebujem, lebo nebojujem. Ak niekedy áno, tak jedine s láskou a za všetkých – bez rozdielu vierovyznania.
Múdry výrok: Človek nie je to, čo hovorí, ale čo koná.
Protirečím: Nehrešme slovom. Všetky naše slová si vesmír pamätá a vyplní ich.
Múdry výrok: Nezáleží čo povieš, ale ako to povieš.
Protirečím: Záleží čo povieš. Ak vieš aj zlé povedať pekne, si len dobrý rečník, ale lepším človekom sa určite nestávaš.
Mne sympatické výroky:
Svätý je ten, ktorý rozumie, nie ten, ktorý prehovára.
Byť sám sebou a čistota úmyslov je vynikajúci všeliek na všetko.
Ciele sa plnia cez predstavivosť.
Konaním dobra nemôže nikto nikomu ublížiť.
Zmyslom povolaných je pôsobiť a nie hádať sa.
Oko za oko a celý svet oslepne…
Pamätajte, že skutočná láska nikdy nebojuje a víťazí preto, že je láskou v každom smere a v každom čine a pri všetkých životných postojoch.
Vaše podvedomie je sila, ktorá je spojená s Bohom a napĺňa náš osud. Dôverujte jej.
Posledné upozornenia:
Tvrdenie druhých o cieli môže zvádzať z cesty. Preto ak vás tieto riadky iritovali, prekliknite na iný článok. Aj ja tak robím. Nehádam sa, nerozčuľujem sa a hlavne rešpektujem. Všetkých. S láskou.
Buďte šťastní, Hirax
