Ak chcete nájsť svoju cestu, všetko zahoďte, vykročte a popáľte sa (2. časť)

Nehovorím slovami tejto doby a radím ľuďom opak: ak budete cítiť vnútorný hlad po duchovnom napredovaní, uveďte sa do pokušenia, lebo ak nepríde omyl, nepríde ani žiadna skúsenosť pochádzajúca z prešľapu. Preto pozorujte svoje vnútorné pochody, analyzujte svoj doterajší život. Od každodenných „bezvýznamných“ udalostí až po celoživotné, ba až celorodové opakovania určitých vecí. Nezabúdajte, že nič na svete sa nedeje len tak, za všetkým niečo je, nejaký skrytý algoritmus. Hľadajte súvislosti, dávajte na poriadok narušené vzťahy, nájdite cestu k naplneniu svojich snov.

Alexandra David-Neelová, belgicko-francúzska výskumníčka, znalkyňa tibetského náboženstva a filozofie, napísala niekoľko pútavých kníh o svojich dlhých cestách po Tibete. Štyridsať rokov strávila
spoznávaním východných kultúr. Došla v poznaní tak ďaleko, že si bola dokonca schopná zmaterializovať spoločníka mnícha, ktorý ju na putovaní sprevádzal. Jej knihy poskytujú množstvo veľmi zaujímavých poznatkov. Jedným z nich je odporúčanie, že ten, kto nastupuje na cestu duchovného rozvoja, nesmie veriť ničomu, hoci tomu ostatní ľudia veria aj tisícročia. Jednoducho musí všetko zavrhnúť, lebo sú to iba názory či skúsenosti iných ľudí.
Veď čo riskujeme, ak na začiatku duchovnej cesty všetko zavrhneme a začneme úplne od piky? Ak to, čomu nás učí okolitý svet, je naozaj pravda, tak si ju len potvrdíme prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Vraj načo strácať čas, keď je už všetko dané? Nikdy nemôžete vykonať chybný krok, zapamätajte si to. Potom to už bude vaša skúsenosť, a nie dogma.
Zabudnite na gurua, ktorý vám nedáva šancu o niečom diskutovať, pretože sa tvári, že je väčší ako jeho žiaci. Vo svojej „veľkosti“ túži, aby ste slepo nasledovali jeho postupy, vo svojej „neomylnosti“ chce vyhodiť do povetria vašu zvedavosť, ktorá môže priniesť nové riešenia pre ďalšie generácie. A ak by len pre vás, aj tak je to úžasné pokračovanie príbehu. Zlý žiak škodí iba sám sebe, zlý učiteľ škodí tisícom. Nie všetky oblaky prinášajú dážď a skutočnému guruovi nikdy nejde o to, aby bol nasledovaný, ale o samostatnosť učených. Praví vodcovia inšpirujú ľudí, aby boli väčší a robili veci, ktorých sa boja. Chcú v ľuďoch zanechať presvedčenie, že musia pokračovať sami a dokážu všetko.
Nikto nemôže vyhlasovať, že sa dopátral konečnej pravdy sveta. Všetko je neustále v pohybe, všetko sa ustavične mení. Pes, ktorý vyskočí, nie je tým istým psom, čo dopadol na zem. Veľa ľudí o majstrovi bojového umenia Bruceovi Leem nevie, že mal obrovskú knižnicu. V každej jednej knihe z jeho papierového harddisku boli červené poznámky. Veľmi veľa čítal a študoval. Raz ho jeden žiak poprosil, aby už konečne pomenoval svoj štýl. Bruce mu odvetil: „Nemôžem ho nijako nazvať, lebo toto je bojové umenie tohto roka. Ďalší rok to bude úplne iné bojové umenie.“
Na horu vedie množstvo rôznych ciest, ale po výstupe na vrchol máme ten istý výhľad. Vytvorte si preto svoj pohľad na svet, veď každý sme iný, jedinečný, svojský. Koľko ľudí, toľko ciest k Pravde. Môj model sveta vytvorilo moje srdce, je to moje ponímanie sveta. Ak som niečo čítal a moje srdce sa smialo, ihneď som vedel, že je to pre mňa pravda. Je to tá najlepšia signalizácia, kadiaľ ísť. Ak budete napríklad fascinovaní derivačným kúpeľom (podľa dávnych zvyklostí vraj množstvo chorôb v tele lieči každodenné, približne desaťminútové umývanie pohlavných orgánov v chladnej vode) a vaše vnútro bude šepkať „áno, toto ma rozochvieva už len pri čítaní“, skúšobne ho praktizujte. Po odporúčanom čase aplikovania metódy zhodnoťte, či mala pre vaše telo účinok alebo nie. Nerobte ďalšie kroky, kým sa nepresvedčíte o správnosti tých predchádzajúcich.
Ak čosi priťahuje vašu pozornosť, je v tom skryté niečo hodnotné práve pre vás. Ak sa vám napríklad neustále zjavujú nejaké slovné spojenia, je v nich časť vašej životnej skladačky. Pusťte sa do lúštenia. Ja osobne nesmierne rád pozerám dokumentárne filmy z druhej svetovej vojny, najmä o bitke o Stalingrad. Už veľakrát mi moja „sestrička“ Sofia navrhovala, aby sme sa cez regresnú terapiu pozreli do mojej vtedajšej inkarnácie, lebo je tam pre mňa určite ukryté niečo dôležité, čo mi môže pomôcť osvetliť niečo zo súčasnosti. Moja zvedavosť však ešte nedospela do bodu, aby som sa na to dal. No ako píšem tieto riadky, prichádza mi odpoveď, že čoskoro na „Stalingrad“ dôjde. A to je ten hlad, ktorý spomínam. Niečo vás priťahuje, nejaká doba, udalosť, vôňa, človek, príbeh. Lebo je tam časť vás, nejaká súvislosť s vami, ktorá vám pomôže uvidieť, a teda pochopiť.
Pozerám sa na svet diametrálne iným pohľadom, ako mi bol ponúkaný v mladosti. Keď na mňa niečo bolestivo pôsobí, ihneď sa začnem sám seba pýtať: „Čo mi má táto udalosť povedať? Prečo prišla táto choroba? Čo je za nezlepšujúcim sa vzťahom s tým či oným človekom? Prečo som po tomto telefonáte stratil časť svojej dennej dávky energie? Prečo som sa dnes pochytil so ženou? Zraňujú ma hanlivé reakcie na moje blogy, romány, básne? Do akej miery? Nakoľko má v tom prsty moje ego? “
Kladiem si veľa otázok a moje vnútro mi odpovedá. Keď odpovede zabolia, viem, že som na dobrej ceste, dozvedám sa o sebe niečo nové, odkrývam zahalené, vyzývam Svetlo. Lebo všetko, čo sa mi deje, som ja, zapríčinil som to, má ma to primäť spoznať sa a opraviť. Nenadávajte na zlodejov, ohováračov, závistlivcov, ktorí vám „škodia“. Spýtajte sa seba, čo vám títo ľudia majú povedať o vás. A keď si neviete odpovedať? Čakajte, každý plod raz dozrie. Prípadne požiadajte o pomoc tých, ktorí vidia viac ako vy, nech vám posvietia na súvislosti.
Milí moji, práca na sebe nie je o tom, že si prečítate knihu alebo trávite čas na internete čítaním viet, ktoré napísali iní. Pomôcť si musíte sami, nik iný vám nepomôže. Ostatní vám môžu dať iba rady, ale do praxe musíte vniesť všetko aj tak iba sami. Práca sa začína v nás samotných. Je to čas, ktorý strávime dialógom so samým sebou, s vlastnou dušou. Len toto nám dá skutočnú slobodu, oslobodí nás od závislosti od iných. Svetlo, čo je v nás, má neustále potrebu spojiť sa so svetlom, ktoré nezávisí od našich duší. Je len na nás, či v tomto živote pokročíme a staneme sa bytosťou bez hraníc a bez akéhokoľvek obmedzenia. Obmedzujeme sa totiž iba my sami. Sami v sebe.
Vedieť je teda jedna vec, žiť tým druhá. Robte všetko tak, ako hovoríte. A hovorte tak, ako cítite. V prvom rade však konajte. Ak sa popálite, určite v pahrebe objavíte múdrosť. Navždy si ju vložte do
srdca. Na to, aby ste boli šťastní, nikoho nepotrebujete. Na začiatku môžete spasiť iba sami seba. Ostatným pomáhajte a raďte, až keď vás o to požiadajú. Buďte úprimní, hovorte iba o svojich zážitkoch a osobných skúsenostiach. Nezveličujte, neprekrúcajte, neklamte, neskracujte, či neprikresľujte príbehy. Len tak môžete skutočne prezentovať svoju pravdu.
Choďte do hĺbky, uložte sa na dno oceána. Je tam ticho a pokoj. Hluk a nepokoj z burácania rozbesnených vĺn sú vždy len na povrchu.

Nech svet speje k láske, Hirax
Knižne vyšlo v druhom dieli Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena

Martinus: Šlabikár šťastia 2.