Ako má štát k svojmu chodu vystavané zákony, takisto má Zákonník aj každý človek. Všetko, čo sme do neho zapísali, považujeme za absolútnu pravdu. Z tejto osnovy vychádzajú všetky naše názoru, aj keď nie sú v súlade s našou prirodzenosťou.
Vytvárame si o sebe idylickú predstavu, ktorú sa potom snažíme prezentovať iným, aby sme sa zapáčili. Lenže tejto predstave dokonalosti v skutočnosti neodpovedáme, preto skôr alebo neskôr začneme odmietať sami seba. Vďaka tomuto obrazu dokonalosti postupne odvrhujeme to svoje pravé, orechové, „ľudské“. Podľa svojej predstavy dokonalosti posudzujeme taktiež všetkých ostatných ľudí, aj keď je jasné, že ani oni, ju nemôžeme nikdy dosiahnuť.
Náš vnútorný sudca posudzuje naše chovanie podľa toho, čo máme vo svojom Zákonníku. Hodnotí všetko čo robíme, cítime, čo si myslíme. Kedykoľvek urobíme niečo, čo odporuje nášmu Zákonníku, Sudca nás odsúdi a nekompromisne potrestá.
Obeť je tá časť našej mysle, ktorá prijíma rozsudok. Sudca vynáša trest, Obeť prijíma trest a utrpenie. Obeť sa donekonečna sťažuje, že je to nespravodlivé, pretože nech robí čo robí, aby sa Sudcovi zapáčila, nikdy to pre neho nebude dosť dobré.
Sudca, Obeť aj Zákonník je Parazit, ktorý napáda ľudskú myseľ. Živí sa našou emočnou a duševnou energiou. Môžeme ho taktiež nazvať Programom, ktorý sníva prostredníctvom našej mysle a žije cez naše telo. Všetci domestikovaní (ochočení = civilizovaní) ľudia sú chorí, pretože majú v sebe Parazita, ktorý sa živí ich emóciami. Rodí sa zo strachu a utrpenia. Ľudia sú domestikovaní tým istým spôsobom ako domáce zvieratá prostredníctvom systému odmena a trest. Preberajú informácie z vonkajšieho sna spoločnosti a podľa toho, čo im vyhovuje, to aplikujú do vlastného vnútorného sna. Na základe tohto procesu si vytvárame rebríček hodnôt, ktorým sa bičujeme.
Ak chceme vystúpiť zo spoločenského Matrixu, je na čase skoncovať so Sudcom, Obeťou, Parazitom, Programom. Prestať očakávať, že nás začnú druhí chápať, pretože oni aj tak veria svojmu Zákonníku. Dobre tomu chápeme, veď to robíme zatiaľ taktiež. Podľa tejto logiky nemôžeme takisto očakávať, že druhí budú odpovedať našim predstavám. Neberme teda nič osobne, pretože názory ostatných sú odrazom ich osobného pohľadu na svet. Samozrejme, že všetci navôkol berú taktiež všetko osobne. Posudzujú nás i ostatných podľa svojho osobného Zákonníka, ale my sa už nemusíme ospravedlňovať. Vieme totiž, že pokiaľ nezmenia svoj sen, aj tak nebudú veriť tomu, čo hovoríme. Prestaňme sa teda očisťovať, brániť, ale prijmime ich. Veď sú len dve možnosti: buď ich začneme milovať takých, akí sú, alebo cez chorobu odídeme.
Buďte šťastní, Hirax
PS: Autorovi Don Miguelovi Riuizovi, od ktorého som čerpal tieto myšlienky, práve vyšla kniha s názvom Piata dohoda.
