Deti sú najčistejšie zrkadlá sveta. Kamarátka má kamarátku a tá má dieťatko s Arabom. Jej muž si na Slovensku nenašiel prácu, aj keď je inteligentný a šikovný, no, žiaľ, nevie po slovensky. A tak teraz chodí za prácou za hranice a vracia sa vždy po polroku. Zakaždým na dva týždne. Jeho manželka je s týmto stavom, samozrejme, vnútorne veľmi nespokojná, ale dusí to v sebe. A jej malý chlapček kričí. Často a silno. Moja vnímavá kamarátka jej na to hovorieva: „Kričí, lebo aj tvoje vnútro kričí. Toto je tvoj nepokoj, ktorý máš v sebe, lebo s danou situáciou nie si zmierená. Preto ti malý často plače.“ Deti sú najčistejšie zrkadlá nás rodičov.
Zapojte do výchovy svoju fantáziu, škola hrou je dobrá cesta, vedie k prirodzenému pochopeniu fungovania sveta. Ja som napríklad často špekuloval, ako Sárku niečo odnaučiť tak, aby som nezvyšoval hlas. Jeden čas mala zvyk prisunúť si medzi vaňu a umývadlo detskú stoličku a pustiť vodu v umývadle aj batériu smerujúcu do vane. Samozrejme, obe plným prúdom. Keď je v Sárke pretlak energie (čo je takmer vždy), robí všetko naplno – nech aj batériu roztrhne a oco ošedivie pri pohľade na účet za vodu. Moje dohováranie vyznelo asi ako krik na hluchonemého.
Tak som na ňu vyhútal trik. Otočil som sprchu z vaňovej batérie smerom na miesto, kde pri tejto zábavke väčšinou stojí, a prepol som tok vody na sprchovanie. Na druhý deň, kým si Sárka chystala opäť stoličku, aby mi predviedla, „čo všetko už ona vie“, som ju varoval: „Sárka, keď pustíš vodu, môže ťa ošpliechať sprcha. Je tam nastavená studená voda, dievčatko, budeš pišťať.“ Reagovala obvyklým huncútskym úsmevom a pustila vodu v umývadle naplno. No keď otočila páku vo vani smerom hore, bola do troch sekúnd od hlavy až po pás celá mokrá. S jačaním pribehla do ockovho náručia plného bezpečia. Odvtedy púšťa iba batériu v umývadle a aj to stredným prúdom. Múdra…
Deťom narodeným po roku 2000 sa začína dátum narodenia dvojkou. Nám narodeným ešte v minulom tisícroči sa začína rok narodenia jednotkou – 19xx. Jednotka je ego. Sme ľudia starej školy, myslíme predovšetkým na seba, do konca života budeme musieť striehnuť na svoje ego. Deti dvadsiateho storočia však nie. Vidia do nás viac, ako si myslíme, vnímajú realitu lepšie ako my. Dajme im ich dennú porciu lásky, potom si nebudú niesť následky neláskavej výchovy neustále so sebou.
Písala mi raz jedna taká nešťastnica, v ktorej následkom nie vhodného smerovania východy zatrónila nerozhodnosť a večné trestanie sa: „Môj najväčší problém je neschopnosť si odpúšťať. Vraveli mi to už dávnejšie, len som nechápala, čo to znamená. Trýznim samu seba. Urobím nejaké rozhodnutie a hneď ho aj hodnotím a zvažujem. Ak sa to týka detí, týram sa ako pes, to je najhoršie. Neviem, ako mám v sebe zabiť tie ‚svine‘ – sudcu a kata. Sudca nikdy nie je spokojný a kat, ten je spokojný vždy, lebo má nonstop prácu. Spôsobuje mi to silné úzkosti a následne vyčerpanosť, únavu, depresie.“
Raz mi písal jeden muž, ktorému sa nedarilo pritiahnuť si materiálne bohatstvo. Nakoniec sa rozhodol ísť na odblokovanie. Potom mi napísal, že už vie, kde je pes zakopaný. „Mama mi ako päťročnému povedala jednu hlúposť a ja som ju do seba uložil ako pravdu.“ Vidíte, ako málo stačí? Jedna veta a vy sa desaťročia, ba priam celé životy nemôžete dostať k jazeru, aby ste sa vykúpali. Vždy, keď sa dozviem o nedobrom zaobchádzaní s deťmi, napríklad keď nejaký dospelý vytiahne nie dvakrát príjemné spomienky na pálenie ohorkov na jeho detskom tele, upokojujem sa, že všetko sa udialo podľa plánu. Každá jedna bytosť si svojich rodičov vyberá, lebo dopredu požiadala o všetko, čo pre ňu vykonajú. Dôležité je však na to nezomrieť, ale vyčistiť to pre dobro celého rodokmeňa. Prejdenie ohňom vás predurčuje liečiť tých, ktorí v ňom ešte sú. Láska to vydumala dokonale, lebo sama je dokonalá.
Viete, prečo som si vybral mamu a ocina, ktorým som sa narodil? Aby som v detstve zažil presne tie pnutia, ktoré ma v dospelosti priviedli k požadovanému poznaniu a ja som ho mohol šíriť ďalej. Svet sa čistí na princípe homeopatie, cez pochopenú a roztopenú bolesť. Keď mi teraz niekto rozpráva o tom, aký je jeho rodič pijan a agresor, dokonale ho chápem. Veď je to vo mne, prežil som to, cítim plač toho človeka a môžem mu poradiť. Viem sa naladiť na jeho vlnovú dĺžku, rozumiem jeho bolesti. Rozumieť bolesti znamená odvážne sa s ňou stretnúť a po pochopení ju múdro vyprevadiť zo seba von.
Viete, prečo píšem a na prednáškach sa mi nezastavia ústa? Lebo keď som bol malý, rodičia ma nepočúvali. Teda áno, ale viete ako – jedným uchom dnu, druhým von. Takéto deti sú v dospelosti buď mlčanliví jedinci, alebo opačne: keď dostanú slovo, bez prestania melú. Je v nich toho toľko, čo chcú zo seba dostať von už od detstva. Keď sa deje všetko v harmónii, teda rodičia sa so svojimi potomkami rozprávajú často a počúvajú ich ako rovnocenné bytosti, ani ony ako dospeláci nebudú mať nijaké výkyvy k jednému či k druhému extrému.
Taktiež pamätajte na to, že keď na dcére aplikujete výchovu, ktorá sa hodí na syna, zabíjate v nej ženskosť. Ale rovnaký pocit odcudzenia môže v žene vyvolať aj jej manžel (ktorého si možno pritiahla
preto, lebo má zlý vzťah s ocom, takže jej logicky nevychádzajú vzťahy s mužmi, teda v prvom rade s partnermi). Tu sú slová jednej takej ženy: „Prestala som byť sama sebou, už som to nebola ja. Muž chcel, aby som bola iná, vzdala sa všetkých priateľov, aj tak mi vraj chcú iba zle. Nebral ma takú, aká som. Dotiahol ma napríklad pred zrkadlo, aby mi ukázal, aká som hrozná. Snažila som si to nepripúšťať, ale ono to asi nešlo vôbec pomimo. Všetko sa ma dotklo oveľa hlbšie, ako sa zdalo.“ A už to šlo – cysta na vaječníkoch, nezhubný nádor na prsníku, rakovina maternice. Doktori sa nepýtajú, rovno režú. Pacient sa nepýta, nadáva na osud. Problém súvisiaci s vaším vnútrom však pretrváva
a následky jeho nepochopenia vás neúprosne drvia.
Dávajme deťom ich dennú porciu lásky, pozornosti, usmerňujme ich, ale i chváľme. Potrebujú a očakávajú to a miliónkrát nám všetko vrátia. Matka je dom, otec strecha a deti sú dary. Ak ste rodičmi,
majte to na pamäti každý jeden deň, kým svoje ratolesti nevypustíte z hniezda do sveta.
Nech svet speje k láske, Hirax
Knižne vyšlo v druhom dieli Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena
Martinus: Šlabikár šťastia 2.
