Žijem život naplnenej milenky

Som milenka ženatého muža. Je krásny, bohatý a všímavý. Vôbec necítim, že by som bola odstavená na druhej koľaji tak, ako píšu všetky ženské časopisy. Zapĺňa celé moje vnútro, dala by som za neho život. Trvá to už rok a neľutujem ani sekundu strávenú s ním.

Každý deň je so mnou. A keď sa občas stane, že nemôže prísť, volá mi či píše prekrásne správičky. Nosí mi darčeky, splnil by všetko, čo mi vidí na očiach. Ľúbi ma, viem to. On by mi neklamal.

            Všetko sa udialo tak podivne. Môže za to môj osud, však čo iné by za tým aj mohlo byť? Konečne som stretla poriadneho chlapa (lebo zatiaľ to bol čistý výkvet mužského debilizmu!) a on sa do mňa beznádejne zaľúbil. Dokonca sa chcel rozísť so svojou sedemročnou priateľkou. Už k nej necítil nič, bola to len otázka času. Nemohla mať ani deti, veď čo by s ňou robil? A potom „drb“, zostala požehnaná!

            Nebolo horšieho týždňa v mojom živote, verte mi! To splodenie nového človeka mi išlo vyrvať srdcový sval spod pŕs, ktoré mali kojiť naše dieťa! Moje a jeho a nie jej a jeho. Ale ani táto životná skúška nás nerozdelila. Zostal pri mne a dokázal mi tým svoju lásku. Veď čo inšie to bolo, ako obrovský dôkaz oddanosti nášmu vzťahu z jeho strany?

            Nemohol robiť nič iné, len si ju zobrať. Všetko som chápala a ako som už napísala – v sebe som si to aj ťažko odtrpela. Ale rada, lebo som cítila, že sladké ovocie v podobe jeho milovanej starostlivosti ma neminie. Boli v tom zainteresovaní už aj ich rodičia a keby ju nechal, možno by spáchala aj samovraždu. Nedalo sa mu ináč, musel sa oženiť a ako milujúca milenka som ho pochopila a podporila. A teraz som šťastná…

            Nemala som pochybnosti, teda kým som nestretla Hiraxa. Je v pohode, mám ho rada, rozpráva vždy samé hlúposti, rada sa s ním smejem a tak som s ním vybehla na kávu. Stretnem ho len občas a tak som bola potešená, že ho vidím.

            Pýtal sa ma, či ma nemrzí, že sa so svojim „frajerom“ nemôžem občas prejsť po meste držiac sa s ním za ruku – len tak, kráčať zamilovane zavesená do jeho ramien. A veru by som chcela, je total feši, všetky samičky z môjho fitka by nechávali za nami od závisti vlhkú stopu. No ale nedá sa, musíme sa skrývať po hoteloch. Taký je môj osud, ach ja zatratená…

            Ešte ma podpichoval, že je so mnou určite len kvôli sexu. Že ako ženatý muž si určite veľmi rád vždy pochrumká na mladej dvadsaťtrojke, ktorá chutí určite lepšie ako jeho odo mňa o šesť rokov staršia manželka. No to má pravdu, veď aj môj Muci vravel, že ho vôbec nevzrušuje a že s ňou už skoro vôbec nespáva. A Muci nie je so mnou len kvôli sexu! Veď sa mi vždy sťažuje, čo sa mu za počas dňa nepodarilo, kto ho nahneval, čo plánuje a chystá – som jeho opora, často krát mi to vraví!

            A že či nemám strach, že strácam popri ňom najkrajšie roky, vyrýval Hirax ďalej. No čo už, to je osud, musím to vydržať. Je otázkou času, kedy sa s ňou rozíde, veď sa o tom bavíme čoraz častejšie.

            No a na konci Hirax zabil, či som sa niekedy premietla do úlohy tej jeho manželky. Debil, hehe, zasa mu vyhrávalo, zabával ma. Vraj možno keď mi píše mail, chcela by mu jeho žena povedať, že maličká je zasa prechladnutá, že s chorobou jej mamy je to čoraz horšie, že už dlho neboli spolu na nejakom filme v kine, či sadnúť si spoločne na vínko, že sa jej vytvorila hrčka na boku prsníka a má strach, že… A ona sa mu o tom všetkom bojí povedať, pretože je nejaký iný, čudný, taký – aký predtým nebýval. Chcela by sa mu vyliať, že ich vzťah akosi ochladol, ale nenachádza na to silu, lebo ju vždy odbije vetami, že má veľa roboty, pretože firma sa rozbehla veľmi dobre a treba ryžovať, kým to sype. Túži mu toho vyrozprávať strašne mnoho, ale nedá sa, lebo ju nepočúva (pretože mi práve píše správičku, kde mi píše, ako ma strašne ľúbi, xixi).

            Rozprával ešte niečo o úprimnej a harmonickej láske, ktorú by som teraz mohla prežívať v plnohodnotnom vzťahu. O hrdosti a sebaúcte k sebe samej. O tom, či by sa mi páčilo, keby sa niečo podobné dialo mne, teda keby som bola vydatá, mali by sme s manželom dieťa a nejaká mladá slečinka by mi „kradla“ muža. No už som ho nepočúvala. Včera nebol moc humorný.

            Ale ja som šťastná a žijem život naplnenej milenky.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *