Album Ožívajú síce vyšiel v roku 2020, ale jednoznačne si zaslúži aj oneskorenú recenziu. Priznám sa, bol a stále som z tohto CD tak nadšený, že som si musel dať časový odstup, aby som sa opätovne vrátil na zem…
V prvom rade ďakujem Žiarislavovi, že tentoraz sa nadmieru sústredil na zvukovú produkciu albumu. Niektoré jeho predošlé albumy boli nahraté takpovediac „na kolene“, čím sa ovocie a radosť z počúvania ponižovali. Ožívajú sú však nahraté čisto, nástroje sú frekvenčne bravúrne oddelené, vyniká každý jeden tón, vrstvené spevy a dvojhlasy sú krásne čitateľné, no pastva pre ucho obyčajného poslucháča, ale aj zvukofila.
V tejto recenzii nebudete odo mňa počuť žiadnu hanu, takže ak si v tomto odseku zoberiem na mušku muziku, neprídem k inému záveru ako k tomu, že Žiarislav, a bytosti, ktoré s ním CD nahrali, dozreli v nádherný šťavnatý mušt, ktorý vás v smutných chvíľach roztancuje (Každý deň si spievam, Na strane rána, Ožívajú, Hraj hudbička…), rozospieva (Staré dobré časy a vlastne všetky čerešničky z albumu), rozcíti (Šiel šuhaj Mesiačik, Keď braček Vetrík, Záblesky…), prijme k dumaniu nad osobnou cestou (Staré dobré časy, Tým sa to začína, Čo má robiť hrdina…) alebo nasmeruje k rozjímaniu (Popolvár príde, Hľadá ducha, Malý vrchár…). Táto už ustálená partia muzikantov dočkala času, kedy sa premenila na hojivú masť pre vnútro uboleného človeka, či dušu, ktorej sa zacnie násobiť svoje pocity spojenia s čímsi vyšším, živým, podstatným.
Bol som aj na krste tohto skvostu, ktorý sa konal v júli 2020 v žilinskom Smer klube 77. Tam Žiarislav akoby potreboval pár piesní, aby sa rozospieval a získal istotu. Ale aj toto na tomto interpretovi prijímam – všetky prípadné falše či nedotiahnuté tóny sú v absolútnom súlade s jeho prirodzenosťou a tým celá kapela naživo vyznieva uveriteľne a ľudsky mäkko. Snaha o prehnanú dokonalosť vždy zabíja samotný odkaz.
No na CD sú spevy nahraté a hlavne vymyslené excelentne! Ucho tešia súzvuky, široké vokály, mohutné ženské spevy (Staré dobré časy sú tohto rukolapným dôkazom, radosť si s tými „delovými“ ozvenami spievať) či vokálne dialógy (snáď vrcholom je Šiel šuhaj Mesiačik). Slasť.
Predpokladám, že na svoje si prídu aj milovníci folklóru. Každý deň si spievam, otváracia Hraj hudbička, Malý vrchár alebo už často spomínaná Staré dobré časy vytvárajú s touto oblasťou najsilnejší prienik, aj keď v žiadnom prípade sa ani tieto piesne nedajú nazvať čisto folklórnymi. Je to stále Žiarislav, ktorého rukopis je neopomenuteľný. On sa proste hrá, dopĺňa, vrství, korení, vetví, násobí. Toto mám rád aj u Tomáša Kočka, perfektného českého tvorcu, no Žiarislav viac zostáva u koreňov, kým Tomáš experimentuje viac „modernejšie“.
Žiarislav akoby len pokračoval v tom, čo začali naši dedovia a staré mamy stáročia dozadu, keď sa zachraňovali a pomáhali si cez muzicírovanie. Má to súčasný háv a pritom je to rýdzo slovenské. Preto sa zámerne vyhýbam označeniu „world music“ či „moderný folk“. Ľudia sa večne snažia všetko natrepať do akýchsi šuplíkov, ale s albumom Ožívajú to jednoducho nepôjde. Takúto hrejivú a obrovskú duchnu do žiadnej truhlice nenapracete.
Texty si nechávam ako posledné, lebo toto bol odjakživa najsilnejší Žiarislavov klad. Aj sám píšem texty, a tak viem, aký kumšt je vybrať a poukladať slová umne, nenútene, aby zapadali do seba ako čapy na drevenici, držali pevne, no nenásilne a aby ešte k tomu prinášali odkaz. Šestnásť perál servíruje hlboký a múdry vhľad, kedy v jemných metaforách a dá sa povedať bežnými slovami autor vystihuje najsilnejšie podstaty bytia. Žiarislav v tomto doznel majstrovstva.
Snímam klobúk z mojej plešiny, hádžem ho na hlávky lúčiny, s úctou sa do nej vyvaľujem a počúvam Ožívajú. Idú mi zimomriavky, ktorými autorom tohto skvostu vysielam jedno obrovské Ďakujem.
Hirax
Album je možné zohnať cez autorovu stránku alebo cez Hirax Shop
