Každý deň nám je šepkané. Cez symboly, cez sny, cez „náhody“, cez maličkosti, cez „nečakané veci“, cez „katastrofy“. Otvorte oči, napnite uši, vašim radcom z druhého sveta, vašim anjelom ani vyššej Prozreteľnosti nie ste ľahostajní. Teraz nepíšem o udalostiach, ktoré sa dejú, lebo boli vami už dávno predtým naplánované, ani o veciach, ktoré sa vám stanú ako následok vašich rozhodnutí a činov. Píšem o záležitostiach, ktorým väčšina ľudí nevenuje pozornosť. Nedávame si otázku, čo by za tým mohlo byť, čo nám mala táto záležitosť poradiť, aké máme spraviť opatrenia, aké máme učiniť nové zmeny vo svojom konaní, aby šli veci ľahšie.
To, že ste ráno zakopli malíčkom o komodu, môžete zvaliť na svoju rozospatosť, ale môžete si to v duchu aj preložiť: „Pozor, dnes si dávaj pozor na cestu, ináč to bude nesmierne bolieť.“ Keď chytíte po ceste do práce na semaforoch sériu červených, môžete to zvaliť na smolu. Ale taktiež to môže byť aj posolstvo: „Dnes rieš veci opatrnejšie, nikam sa neponáhľaj, lebo ti nič neprejde, aj keby si dostal hoci aj ten najlepší nápad.“
Počas týždňa som dva dni po odchode z firmičky nechal horieť sviečku. Našli ju až moji ľudia, ktorí prišli ráno prví do práce. Firmu mám normálne v byte. Cítim, že moji susedia, ktorí bývajú podo mnou, túto knihu čítať nebudú, takže sa môžem smelo priznať, že ten byt je aj medziskladom mojich knižných vydaní, takže mohol vďaka prievanu vzniknúť taký oheň, že by som len ťažko lúštil, čo mi mal konečný scenár tohto rozsahu našepkať. Na základe príhod so sviečkami som zaviedol radikálne pravidlo, a to také, že som mojim ľuďom nakázal vždy pri ich odchode zahasiť plameň, aj keď vidia, že ešte ostávam vo firme a budem odchádzať ako posledný. Samozrejme, ja osobne som si zakázal osamote zapaľovať sviecu. Riešil som v tom čase silné neplatičstvo jednej knižnej distribúcie a túto situáciu som si vyložil tak, že ak budem pri riešení opatrný a neunáhlim sa, uvidím svoje peniaze z predaných kníh a neprídem ani o knihy, ktoré som im prenechal na komisionálny predaj. Situácia mi predsa šepkala, že môžem prísť o veľa, ale ak spravím nápravu, vyviaznem bez ujmy.
Je to len na vás, ako si vec preložíte, ale radím vám jedno: dajte bokom obavy, umlčte strach a zamerajte sa vždy len na výsostne pozitívne pokračovanie príbehu. Sami totiž hocijakým zmýšľaním ovplyvňujete dej, tak si neškoďte. Vaši radcovia, anjeli či ako si ich nazvete, vám nikdy nechcú „zle“, to už sami dobre viete.
Veľakrát sa vám však nepodarí dôjsť k vyriešeniu „rébusu“. Napríklad vysvetlenia niektorých „dôležitých“ snov prichádzajú až po mesiacoch, dokonca až po desaťročiach. Viete, aké sny mám na mysli – ráno sa zobudíte a bez najmenšieho zaváhania viete, že to bola depeša „zhora“. Ja osobne som počas života prišiel na nekomplikované dešifrovanie „jednoduchších“ snov. Otáčam ich. Keď sa mi sníva napríklad o kamarátke, ktorá ma „zradila“, a zobudím sa so silným pocitom sklamania, viem, že ma v najbližšie dni podrží nejaký muž, a to práve taký, ktorého nemám uloženého ako mne „moc nakloneného“. Ale to som ja, takto som si to vyložil a takto mi to je nebeskou poštou aj posielané. Vy ste však vy, musíte nájsť svoj pakľúč k nočným listom.
Samozrejme, dajte bokom sny, ktorými podvedomie anuluje strachy či nerealizované túžby. Ako malý som na dvanásťvoltové rádio pripojil trikrát tak viac bateriek. Myslel som si, že bude hrať hlasnejšie. Zhorelo. Mama mi prikázala opravu zaplatiť z môjho vreckového. Chcel som „ušetriť“, tak som začal chodiť v MHD načierno. Počas cesty tam a späť do mesta ma dvakrát chytil revízor. Hneď bolo napečené, môj dlh vzrástol dvojnásobne. Mame som to, samozrejme, nepovedal, lebo potom by túto knihu nemal kto napísať. Prestal som však robiť koniny a na pár mesiacov som si výchovne utiahol mešec. Potom sa mi asi tri roky od tejto udalosti neustále snívalo, ako ma lapá v autobuse kontrolór. Celý autobus sa na mňa pozerá ako na „vraha“, no hanba na sto rokov. Tieto sny bokom, sú iba vyrovnávacie, neosvetľujú budúcnosť, riešia minulosť, ktorú človek nevyčistí vedome. Aj keď sa vám bude snívať, že ste dostali na narodeniny presne takého psíka, akého ste celé detstvo žobronili od rodičov, nevykladajte si to tak, že zajtra zdedíte po neznámom americkom strýčkovi veľkofarmu na dobytok.
A nemusia to byť len sny, ale aj udalosti z reálneho života, ktoré sa vám jednoducho nepodarí hneď správne rozanalyzovať. Môže to byť aj tým, že intuícia sa musí bystriť a čím skôr začnete, tým dlhšie trvá dostať sa do vrcholnej formy. Keď som spomínal knihy, tak pri nich aj zostanem. Raz mi na firme spadol celý komín jedného môjho románu. Všetci štyria, ktorí sme v kancelárii práve nachádzali, sme sa veľmi vyľakali, bola to rana ako z dela. Mohol som si to vykladať: „Paľko, nenakladaj na seba tak veľa… nie až po strop, lebo raz ti všetko spadne,“ ale správne rozlúštenie prišlo až po rokoch. Celá tá dobrá partia ľudí, ktorá pre mňa v tom čase pracovala, sa rozpadla. Udialo sa to za slušného „hluku“ a svojím spôsobom za to mohlo moje písanie a knihy, ktoré mi priniesli úspech aj prosperitu. Keď sa na to spätne pozerám, všetko mi krásne zapadlo. Vtedy som to nevidel.
Všímajte si, pozorujte, analyzujte, spájajte. Znaky, symboly, situácie, udalosti. Nič sa nedeje len tak, ani lístok na strome sa nepohne pre nič za nič. Všetko má nielen následok, ale aj dôvod stať sa. Učte sa obnoviť komunikáciu medzi vaším vnútrom, snami a vonkajšími udalosťami. Všetko je jedno, všetko je celok, všetko ste vy a všetko je univerzum.
Buďte šťastní, Hirax
