Rovnako ako nevšímavosť, tak aj tvrdá výchova a absencia pochvaly môžu vyústiť do stvorenia človeka s priam až chorobnými strachmi. Takýto jedinec sa bojí urobiť najmenšie rozhodnutie.
Čitateľka s týmito príznakmi mi písala, že sa nevie zbaviť obrovského strachu, ktorý sa v nej zakorenil. Pýtal som sa jej na detstvo, ako k nej pristupovali rodičia, či boli prísni, chválili ju, venovali sa jej, proste som ju nabádal, nech si pospomína. Odpoveď už tušíte aj sami: „Fúúú, boli prísni. Teda hlavne mama. Nikdy ma nechválila. Raz som jej to vytkla… ešte na základnej škole… že nemám žiadnu motiváciu sa zlepšovať, keď ma nikdy nepochváli. Odsekla mi, že ani ju babka nezahŕňala pochvalami. Ocko bol, naopak, ten dobrý, láskavý, všetko mi dovolil. No hlavné slovo mala vždy mamka. Myslela som si, že ten strach sa u mňa prejavil až v puberte, ale minule som počula od mamy príhodu, ako ma dali ako štvorročnú na korčule. Vraj som sa odmietla pustiť steny. Aj keby ma rozkrájali, tak by som neurobila ani krok.“
Dievčatá pozorujú, čo robia mamy, chlapčekovia sa zas logicky vidia vo svojich otcoch. Ak je teda prísny práve ten vzorový, „hlavný“ rodič, zakorenené strachy a nízke sebavedomie sa prejavia ešte silnejšie. Čitateľkina prísna mama nám sama napovedala, kde sa táto nákaza zrodila: zdedila ju od svojich rodičov. Nikdy z nás nevyjde niečo, čo v nás nie je. Ak nám to niekto neukáže, nikdy to v nás nebude. Nemôžeme teda svetu dať nič lepšie ako to, že opravíme seba a začneme si všímať, ako sa vlastne správame a ako vychovávame svoje deti. Teda či na nich nepáchame rovnakú genocídu lásky ako naši rodičia, ktorí v nás stvorili naše strachy. Majme preto na pamäti, že výchovou detí tvoríme novú bytosť s celou škálou vlastností, medzi ktorými by nemalo chýbať sebavedomie, sila, veselosť, prirodzenosť,
odvaha, jednoducho charakter.
Ak sa dopátrate ku koreňu nákazy, nikdy rodičom či ľuďom, ktorí vás vychovávali, nič nevyčítajte. Výčitky by boli opäť iba nárekom obete a túto masku chcete už predsa definitívne zahodiť. Napokon, vaši rodičia sa stali iba nevedomými nosičmi štafety, v detstve im totiž do duší vstrekli rovnakú infekciu. Vinili by ste teda nevinných. Čím viac pôjdeme do histórie človečenstva, tým menej lásky tam nájdeme. Ľudstvo sa zjemňuje, to som už písal. Proces očisty napreduje cez pochopenie súvislostí a zmenu seba. Ak pochopíte mechanizmus vzniku „bolesti“, môžete začať liečiť seba i svoju rodinu.
Deťom dajte čo najviac lásky, rodičom ďakujte za život, objímajte ich, vyslovujte, že ich ľúbite (nič však nerobte nasilu). Keď sa zmeníte cez srdce, a nie cez ego, zmenou prejde aj vaše okolie. I vaši rodičia, no musia to sami chcieť. Vy im môžete ísť iba príkladom vyrovnaného a šťastného života.
„Pred dvomi mesiacmi som vytiahla maminu prvýkrát sa kúpať večer na Podhájsku. Uf, celé to bolo zlé. Najskôr to bolo drahé (tri a pol eura), potom tam bolo veľa chlapov. Neskôr bolo zasa veľa pary, nedalo sa jej vraj dýchať a stále kašľala. Radila som jej, nech sa pokúsi hľadať na veciach to pekné. Nech začne konečne žiť, lebo stále hovorí, že má šesťdesiatpäť rokov a ešte nežila. Tak jej vravím, aby sa začala starať sama o seba, napríklad sa môže chodiť kúpať na Podhájsku dvakrát, trikrát do týždňa, veď je to len tri kilometre od nás a tá voda je úžasná. Nech chodí na prechádzky do prírody, robí to, čo ju baví. Ale predovšetkým nech si neberie na svoje plecia všetky starosti sveta, nestará sa do našich vzťahov, nerieši ich. Nech to nechá na nás deti a nech nám dôveruje. Nech sa nestretáva s ľuďmi, ktorí sa stále len na všetko sťažujú a kritizujú a navzájom sa tak nevedomky udržujú v negatívnom náleve.
Pozerala na mňa, či mi nešibe, a povedala, že ona chce žiť tak ako doteraz, že už nechce nič meniť. Odvetila som jej, že dobre. Ale teraz som zistila, že odvtedy sa už bola ‚potajomky‘ kúpať dvakrát sama!!!“
Tá istá nádherná duša, ktorá na sebe začala pracovať, mi napísala: „Každé ráno vozím dcéru až pred školu. Vždy som to brala ako svoju psiu povinnosť a ona asi tiež. Nikdy sa nestalo, že by mi poďakovala. Keď som jej zaželala pekný deň, tak len zamrmlala niečo ako ‚hmm‘. Mrzelo ma to, lebo som ju odmalička učila ďakovať. Ale až teraz mi to došlo! Ja neďakujem svojim rodičom, tak logicky ani ona neďakuje mne. Nevidela to u mňa. Alebo ak aj videla, tak som to robila iba zo slušnosti, ‚lebo sa to má‘, ale nešlo to z môjho srdca.
Tak som začala ďakovať. Bývam aj s deťmi u otca. Každé ráno nám spraví raňajky, desiate pre deti. Keď som mu pri odchode do práce prvýkrát chcela poďakovať, mala som v hrdle hrču, no akosi som to vyslovila. Zostal zaskočený. Ale na druhý deň to šlo ľahšie, po týždni som sa na ten moment tešila.
Pali, keď dnes ráno dcéra vystupovala z auta, úplne sama od seba mi prvýkrát poďakovala. Funguje to!“
Bytosť, ktorá zažila detstvo plné nelásky, odháňania, „odkladania“ k televíznemu rozprávkovému kanálu či k umelohmotným čínskym hračkám, ktorá bola „vychovaná“ bez trpezlivého venovania sa rodiča, vystavená neustálej kritike a hnevu, vstúpi do dospelého života naplnená obavami, nízkym sebavedomím a strachmi. Nečudujte sa potom, že vždy ochotne prenechá rozhodovanie niekomu inému, pokúsi sa zbaviť všetkej zodpovednosti za svoje činy (čo sa jej nikdy nepodarí, lebo všetko ju raz dobehne a vynúti si vyriešenie). No samozrejme sa nezriekne obviňovania a kritiky iných. V preklade to znamená, že sa dobrovoľne vzdá kvalitného žitia. Bude živoriť, parazitovať cez večné sťažovanie sa na okolí. Ak nespácha samovraždu, tak musí žiť. Na to, aby žila, potrebuje energiu. Jedna vec je jesť a piť, druhá je prísun energie, ktorá do nás nevstupuje fyzickými otvormi. Tú si musí nejako zadovážiť a v prípade obete sa to deje krádežou. Ak večer nezamknete doma dvere, nemusíte ráno nájsť v kuchyni stôl.
Obeť je energetický upír, ktorý saje potichu. Na prechod od takéhoto smutne sa tváriaceho uzlíka nešťastia k agresívnemu energetickému upírovi netreba veľa. Smútok sa prevalí do zlosti, prípadne si dotyčný útočné správanie osvojí priamo od rodiča. Najmä ak neprišiel vo svojom živote na nič lepšie ako byť vedome nepríjemný, ohováračný, agresívny, provokačný, negatívny, hnevlivý. Lebo aj tak sa dá od druhých získať energia. Tak, že niekoho vyprovokujete…
Nech svet speje k láske, Hirax
Knižne vyšlo v druhom diely Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena
