Ráchel dostala kiahne. V horúčke a spotená odfukovala po mojej ľavej strane, kým Leo sa jašil po mojej druhej strane a nechcelo sa mu spať. Začal som mu vysvetľovať, prečo by mal byť tichšie:
– Leo, sestrička je chorá. Teraz jej budeme všetci pomáhať, lebo je najslabšia z nás. Tak ako sme sa starali o teba, keď bolo pred dvomi týždňami nedobre tebe… O tom je rodina, lebo keď sme štyria, žije sa nám ľahšie, ako keď je človek sám. Keď si štyria ľudia pomáhajú, skôr upracú dom, chytrejšie nachystajú drevo, zarobia viac peniažkov, pri hocijakej chorobe a bolesti sa podržia. Jeden voči druhému sa máme preto rešpektovať a ak niekto potrebuje pomoc, najbližší aj bez požiadania pomôže.
Pozeral na mňa tými jeho obrovitánskymi okáľmi. Z tých očí šla láska, pochopenie, súcit, milota, celý vesmír na mňa cez ne nazeral.
– Ráchelke teraz budeme pomáhať a viac si ju všímať, je na prvom mieste, lebo najviac potrebuje, — vyslovil som.
– Ocko, ale ja neviem pomáhať, – odvetil mi.
– Ale vieš. Kto mi teraz priniesol plienku, ktorú som namočil do studenej vody a priložil ju Ráchel na čelo? Ty si mi ju priniesol… A pomôcť jej môžeš teraz aj tak, že už nebudeš rozprávať hlasno a rachotiť, lebo ak jej niečo vadí, milujúci to vycíti aj bez upozorňovania a prestane to robiť.
Ľudia, do svojich dvadsiatich rokov som nepomýšľal, že raz budem otec, zaujímalo ma všetko iné. Do tridsaťtrojky som bol metalista, rocker, vetroplach, muž, ktorý mal niekde v podvedomí uložené, že deti majú vychovávať ženy. Preto ku mne deti prišli až po štyridsiatke, kedy som konečne mohol byť otcom.
Byť otcom je jedno z mojich najkrajších poslaní. Je to láska, niečo, čo nedokáže pochopiť nik, kto to odmieta, nikdy ten prameň energie nespriechodnil, nikdy mu po srdci nestekali slzy od šťastia, ale aj z nemohúcnosti dať vlastné zdravie za potomkovo.
Ležal som v posteli obklopený tými mojimi zázrakmi, s nesmiernou láskou dcérke menil mokrú plienočku na žeravom čielku a oboch hladkal. Ďakoval za ne, prosil archanjela Rafaela nech priloží svoju liečivú energiu na Ráchel a odoberie jej, čo môže odobrať…
Byť rodičom je radosť, šťastie, pomazanie od Prozretelnosti, ale aj trpezlivosť, bolesť a obeta. Všetci rodičia sveta sú zamestnancami vesmíru.
Paľko von Otecko
