Sľuby od politikov prichádzajúce cez médiá. Ich vyhlásenia a reklamy sú dodávky informácií spotrebiteľovi zdarma. Hradí ich investor, aby nimi na adekvátnej úrovni formoval psychiku prijímateľa. Cieľom je v mysli adresáta vyvolať túžbu po tovare, pričom je jedno, či sa jedná o novú čokoládovú tyčinku, plienky, liek na prechladnutie (pobadali ste, že z nás robia chorých a to sme ešte ani nekýchli?), alebo víziu o demokracii.
Mediálna manipulácia úspešne zaberá na väčšiu časť populácie a v rôznych sociálnych skupinách vyvoláva dokonalo rozporuplné názory, paradoxne na tie isté veci. Pôsobí priamo, ale i podprahovo. Príklad?
Leteli sme na dovolenku. Steward šiel chodbičkou, rozdával nápoje. Náš triapolročný Samko vykríkol: „Dám si kokakolu!“. Doma pijeme čistú vodu, čaje s medom. Sladké nápoje nielen od firmy Coca-cola úplne minimálne, jedine, keď máme nejakú oslavu a prídu hostia. Nie sme však žiadni radikalisti, takže ani deťom nerozprávame, že je to niečo „chorobné, príšerné, strašné.“ Zasiať odpor totiž vyvolá tú istú reakciu, ako apatia, neznalosť, alebo neangažovanosť rodiča. Proste sme sa so ženou tak dohodli a už o tom nedebatujeme. Rovnako tak ani často nepozeráme televízor, správy už vonkoncom, lebo ako vraví aforista Ondrej Kalamár, človek sa v nich dozvie presne to, čo sa dozvedieť nechce. Napriek tomu Samko vykríkol „Dám si kokakolu!“. Dôkaz toho, že ak sa špongia z polovice zašpiní čiernym tušom, zčerná po čase celá. Stačilo napríkla, aby o kokakole počul s nadšením básniť kamaráta v škôlke.
Vraciam sa k téme politikov a mediálnej manipulácii. Občan prestáva veriť politikom, vládu považuje za skorumpovanú bandu jedincov, ktorí svoj rozum využívajú hlavne na to, aby sa obohatili, prípadne aby zakryli svoje predošlé konanie a nemuseli niesť následky za prešľapy. „Päťsto ľudí okráda päť a pol milióna ľudí. Mafie zmizli, no miesto nich nastúpil nenásytný policajný štát. Zákony, zákony, zákony, pokuty, pokuty, pokuty,“ začul som minule v kaviarni od vedľajšieho stola, „mazácku vojnu nahradila gumácka.“
Krásnym príkladom napríklad je, ako sa štát momentálne pýši, že znova dvíha minimálnu mzdu, ale s hranicu nezdaniteľnej čiastky už roky nepohol. Za štátnych zamestnancov odvádza iba 40% toho, čo prikazuje ostatným. Myslím si, že terajší vládcovia by nemali skloňovať slovo „demokracia“, keď ju sami neraz hrubo porušujú. Práve oni, ktorí by mali byť vzorom, neraz v priamom prenose v TV klamú. Následky?
Ľudia prestávajú dôverovať nielen politikom, ale aj médiám. Zavádzajúcimi informáciami, ako aj ignoráciou médií sa však brzdí ich schopnosť plynulo reagovať na zmeny v spoločnosti. Keď to „investori“ (a je jedno, či ich terčom je zisk, alebo usporiadanie novej vlády) pobadajú, o to viac pritvrdia, reklama bude agresívnejšia. Otupelej, alebo na druhej strane o to viac triezvejšej časti populácie, budú podávané silnejšie „drogy“. Tetiva luku sa ešte viac napne.
Tvrdšiu reklamu si už neviem predstaviť (čo je dôkaz, že to ešte pôjde), veď sa stačí o trochu viac sústrediť napríklad na počet a zväčšujúce sa rozmery billboardov popri cestách, záplavu reklám v tlačovinách, dĺžky reklamných blokov v televízii. Myslím si, že nie som jediný, ktorý už nepozerá filmy na komerčných kanáloch, lebo 3 až 5 krát predelený film desaťminútovými reklamnými vrieskajúci silovými blokmi nedelí myseľ iba počas filmu, ale vytvára program aj do života.
Funguje to totiž takto: človek do seba naleje napríklad správy, kde sa dozvie o hlade v Afrike, záplavách a hurikáne v Amerike, novom neliečiteľnom víruse, kríze v domácom parlamente (možno iba šikovne vymyslenej). Tým v ňom narastá miera negatívnej podprahovej informovanosti. Zvýšila sa u neho hranica zainteresovanosti na veciach, ktoré nemôže ovplyvniť, lebo sa odohrávajú ďaleko od neho a nemá na ne dosah. Narastá v ňom miera bezdôvodného, skrytého napätia. Ľudia sa potom čudujú, že končia u psychológov, psychiatrov, žijú v strese a v duševnej nepohode.
Obyvatelia nielen sLOVEnska prestávajú veriť vládam. „Keď vám ktosi bude chcieť čosi predať na pláži, neverte mu. Bude to mnohonásobne predražené, zájazd, za ktorý dáte zálohu, sa nebude musieť uskutočniť. Aj keby rozprával po česky a vedel o vašich Vysokých Tatrách, neverte mu rovnako, ako sa nedá veriť politikom a vláde,“ varoval nás egyptský delegát v autobuse, ktorým sme sa na začiatku dovolenky presúvali na hotel.
Bezmocnosť plynúca zo slov zabalených do medu a konečných rozhodnutí šíriaci puch zrady politikov na ľude, sa transformuje do napätia. Topiaci sa aj vodky chytá, preto sa extrémisticky naladeným jedincom a stranám dostáva nielen v našej krajine čoraz väčšej podpory. Ak vodcovia nezmenia svoje zmýšľanie, raz sa budú možno musieť modliť, aby neodvisli na kandelábroch. Komunistom to prešlo, vďaka čomu sa teraz darí ich synom. Heslo „kto nekradne, okráda vlastnú rodinu“ vo vysokých kruhoch prežilo. No robotník už kradnúť nesmie, bol by štátomafiou okamžite potrestaný. Únik cez zvlečenie kože na poslednú chvíľu uspelo (prechod zo socializmu do kapitalizmu s kapitálom a výhodou dobrej štartovacej pozície nadobudnutou v socializme), skúsenosť sa vysokopostaveným synom zapísala pod kožu ako istota betónového krytu na kolesách. Lenže nie vždy sa história zopakuje v rovnakej časovej amplitúde. Obdobia napätia a bezprávia vždy striedali obdobia revolúcií a chaosu. Preto si zo srdca prajem, aby sa v ľuďoch, ktorí momentálne držia karty v rukách, ozvalo dobro a došlo im, že opisovanou neúctou voči občanovi vedú svoj národ do sociálnej kataklizmy.
Napriek tomu, že moje slová zatiaľ vyzneli dosť negatívne, pôjdem v sobotu voliť. Defenestrácia vyšla z módy, aj keď sa ju pán Slota snažil v jeden čas propagovať. Pri štrajkoch s etiketou Gorila alebo Baštrnák vrchnosť iba v tichosti zatiahla záclonky a vrátila sa k zlatým príborom. Voliči sa nikdy nedohodnú, aby 100% odignorovali voľby, čím by pohlavárom oznámili vecné útrum: Neveríme vám už ani pozdrav „dobrý deň“, odíďte, neškoďte už národu. Voľby teda stále zostávajú ako jediná funkčná cesta.
Vždy som bol ten, ktorý v každej zlej situácii veril na šťastný koniec. Viem, že napätá politická situácia vždy aktivuje jedincov, ktorých politika zláka a vojdú do nej s čistými úmyslami. Tak si aj teraz niektorého vyberiem. Snáď sa trafím. Aj vy sa snáď trafíte. A raz bude prienik úspešný. Raz sa čisté srdcia počas kráčania energetickou špinou vysvietených sál nenakazia a dotiahnu svoje dielo do úspešného konca. Rytierov bude pribúdať a navzájom si budú kryť chrbty. Matrix sa rozlomí a dodýcha. Krajina po krajine ožije, ľudia sveta sa opäť spoja v znamení dobra. Pojmom ako spravodlivosť, pravda, či čestnosť sa vráti obsah. Zloduchovia pôjdu do väzení, čestní začnú byť konečne chránení. Ustane plahočenie sa žijúcich mŕtvol kŕmených jedmi cez potraviny, lieky, médiá, náhliacich sa v strese po zničenej krajine, ktorú opustili bohovia.
Žijeme na konci piateho slnka. Vypočítali to rovnako Egypťania, ako Mayovia. Každá zima má však svoj dozvuk. Možno sme jedni z posledných generácií, ktoré musia zažiť temno. Ale o to väčšia je to výzva, lebo práve od nás sa očakáva odvaha pre energiu zmeny. Možno si vravíte, že som snílek a idealista. Áno som a keď mi dochádza para, vždy si spomeniem na koniec z filmu Cisárov pekár, pekárov cisár.
Ak stojíte na druhom brehu rovnakej rieky a na vašej vlajke vie znak šibenice, nebudem vám oponovať. Najlepšie by však bolo, keby si prasce z Orwelovho románu Zvieracia farma spomenuli, že kým vyhnali pánov z dvora, prisahali, že budú slúžiť dvoru. Nemuseli by ich neskôr bolieť chrbty z učenia sa chodiť po dvoch… V preklade pre ľudí: nestavajte sa prascami, keď vás Boh zrodil ako ľudí pre ľudí. Neskôr vás nebudú bolieť chrbty, keď sa budete snažiť celí zabrýzganí postaviť od válovov zo štyroch na dve nohy a stať sa opäť ľuďmi.
Paľko von Voľko , Volko i Vôľko
Prednášky 2017:
07. 11., Hnúšťa, DK
08. 11., Košice, Historická radnica. Hosť: Janko Marton
09. 11., Prešov, Kino Scala. Hosť: Janko Marton
15. 11., Banská Bystrica, Aula SZU
22. 11., Martin, kino Moskva. Hosť: Janko Marton
27. 11., Malacky, Kultúrní domeček
28. 11., Bratislava, DK Vajnorská
29. 11., Nitra, Agroinštitút
07. 12., Púchov, Mestské divadlo
12. 12., Nové Mesto nad Váhom, DK
13. 12., Liptovský Mikuláš, ZUŠ. Hosť: Janko Marton
Vstupenky nájdete na stránke Predpredaj.sk
Viac informácii k prednáškam (a nové mestá) zasa nájdete na mojej oficiálnej blog stránke, v sekcii Prednášky
Áno, všetko pravda pán Baričák. Ale, chyba je aj v ľuďoch, nie len v médiách. Takže táto vec sa nemusí týkať len politiky.
Comu nieje dodavana energia to nerastie.