Katka: – Dobrý deň, pán doktor. Potrebujem poradiť. Posledná menštruácia 6.4.2007. Pohlavný styk 10., 12., 13., 15., 15., 18., 20., 22., 24. s manželom, 18., 25.4 so susedom (prerušovaná – alebo skôr sa hodí výraz „prerušená“ súlož). 6.5. pozitívny tehotenský test. Veľkosť plodu: 1.6 – 1,38 cm, 4.7 – 6,61 cm, 25.8 – 25 cm. Kedy si myslíte, že došlo k oplodneniu a odpovedá to veľkosti mimina? Ak si dáte tú prácu a prepočítate to, budem Vám moc vďačná. Ďakujem, Katka. Doktor: – Dátum oplodňujúcej súlože mi vychádza na 18.4.
Čo je toto za dobu? Nevera kvitne, ako ľalie pod susedovým oknom. Láska sa stratila, city udupali ťažké kopytá ľudských pomýlených hodnôt a sex usadol na najvyšší trón, ako erb vrcholu osobnej súťaživosti o skalp najväčšieho j.b.ča či posteľnú lovkyňu mužov. Okrem dospievajúcich tínedžerov a čerstvo zamilovaných už v lásku do konca života neverí snáď nik. Vernosť sa váľa v kale ľudských výkalov, ktoré stekajú z preplnených úst lacnej prostitútky. Z celej tejto civilizácie dvadsiateho prvého storočia vytekajú šťanky všetkými možnými dierami a zhasínajú jeden ostrov lásky, vernosti, nepoškvrneného manželstva, pokory a ľudského dobra za druhým.
– Paľo, ja už nechcem ísť do vzťahu. Potrebujem sa vyhojiť, – vraví mi kamarát (nazvime ho Ďábel).
– Ale veď sa ti Petra páči. Čo ju chceš iba namotať, vyspať sa s ňou a hotovo? A okrem iného, má chalana. Je to arabský študent. Kým ju balil, prekladal som jej z angličtiny jeho SMS-ky, poznám ho, – odpovedám.
– Ja už proste nechcem stále niečo riešiť, trápiť sa – pretože ona sa proste stále musela stretávať so svojimi priateľmi a bývalým, ustupovať, pretvarovať, nebyť sám sebou, počúvať reči ako od mami, cítiť sa ako malý chlapec – prečo sa otáčam po druhých babách a byť nastúpený v pozore presne na minútu pred frajerkou, keď práve vtedy by som radšej sedel s tebou na kofole…, – vysvetľuje mi Ďábel.
– Aha, takže necháš to na ňu. Ak príde na sex, bude to ok, ale hlavne nech sa do teba nezaľúbi, pretože ty teraz na chodenie nemáš „náladu“, – rozmýšľam sarkasticky nahlas.
Všetci sa boja ísť do vzťahu. Sú sklamaní a obalení škrupinou, nechcú znovu dostať po hube, aby pancier opäť pridal na hrúbke. Nakoniec sú z nás chodiaci antivzťahoví chlaďasy. Čistá Antarktída! Klameme sa, že nám stačí iba sex, všetky citové namotávky radšej púšťame k vode. Nikomu neveríme, lebo s určitosťou vieme, že to bude ku koncu zasa iba bolieť. A bolesť je to posledné, čo chceme. Nedávame budúcnosti hodnotnejšieho šťastia ani len jedno percento nádeje. A keď nás prekvapí láska, sme zrazu bezradní a nevieme čo robiť. Jedny filozofujú, vymieňajú súlož za jógu, masturbujú bezmyšlienkovými stavmi, alebo ten horší prípad: bez náznaku svedomia spia so všetkým, čo nevylezie na strom a nevie plávať a nemajú ani len kúsok sebareflexie otočiť sa a pozrieť sa, čo za vzťahovú paseku nechávajú za sebou.
– Palino, ja mám toho môjho Arabčíka rada. Chodím s ním už sedem mesiacov. Nechcela som ísť do vzťahu – ten predošlý mi totiž uštedril slušnú porciu bolesti, ale Mohamedko mi dal nádej. Na začiatku by som nikomu neuverila, že s ním budem nakoniec chodiť. Mama mi píli uši, či mi nešibe. Ale ja ho ľúbim. Je strašne milý, pozorný, prišiel o mesiac skôr ako mu začne semester, učí sa kvôli mne slovenčinu, aha aké krásne esémesky mi píše, – podáva mi Petra mobil.
– To ste celé vy, ženy. Dokážete sa postupne zamilovať aj do chlapa, ktorý vám na začiatku nie je ani len sympatický. Do pol roka ho ľúbite a dokážete mu odovzdať celý svoj život. Teda kým sa náhodou nevyskytne nejaký j.bo z lesa, ktorý vás znenazdajky očarí a vtedy zabudnete na všetko, čo máte. Alebo na druhej strane ste schopné vytrvať v nedokonalom vzťahu. Muž vás bude biť a ponižovať, ale vy sa budete stále dookola klamať: sama tie deti neuživím, čo je to jedna facka a nepočúvanie mojich problémov – deti sú prednejšie, som už staršia, nepekná, kto by ma chcel? Pre vás je ZLÝ muž lepší, ako ŽIADEN. Čo Ďábel, je ti sympatický?
– Je zlatunký, boli sme už aj na káve, ale ja mám svoje pravidlá. Keď niekoho som, nespravím podraz, lebo na vlastnej koži som zažila, ako to bolí…, – odvetila krásnymi slovami Petra. Chcem jej uveriť, ale niečo v hlave mi vraví: brzdi chlape!
1, Pani Vámošová by povedala, že zlé veci neexistujú, závisí len od uhlu pohľadu. Keď sa niečo nedeje podľa našich predstáv, okamžite to aj naša myseľ vyhodnotí, ako krivdu a zlo. Takže to, že nám sused nasadil parohy, nie je žiadne zlo, ale iba prekážka, ktorú sa máme naučiť preskočiť.
2, Slovenský rozhlas by to uviedol na svoju mieru: za posledných desať rokov sa úplne otočili hodnotové rebríčky spoločnosti. Za socializmu bolo manželstvo a rodina na prvom mieste. Teraz sú na prvom mieste peniaze, postavenie, moc, sláva a to sú méty a zároveň aj lákadlá pre jednotlivca tejto doby.
3, Talianski výskumníci tiež pridali svojou troškou do mlyna: od momentu zamilovania až do doby trvajúcej zhruba dva roky sa v tele vylučuje nejaká zázračná látka, ktorá opantáva myseľ a tak človek nepokukuje po iných sexuálnych partneroch. Ale ak nedôjde do tej doby k reprodukcii, všetko chodiace okolo nás (čo nás núti otáčať sa za „pekným“), je zrazu opäť lákavé a silne priťahujúce.
4, Príroda mlčí, ale v skutočnosti kričí: neoklamete ma, ste tak proste naprogramovaní, pretože prvotný cieľ je prežiť, čo znamená: potomok = sex. A mňa nezaujíma s kým. Ja chcem len jedno – aby tento anatomický druh prežil. Drvivá väčšina celodennej energie prúdi do pohlavných orgánov, tak sa tu nehrajte na civilizovanú spoločnosť, ktorá vynašla výrazy ako vernosť, etika či morálka. Žľazy vás aj tak nakoniec položia na lopatky.
5, Mudr. Savčenko to len posilňuje: buďte zdraví egoisti, natiahnite sa a odtrhnite si jablko, ktoré vás očarilo. Nezabíjajte v sebe prirodzenosť. A ak sa tomu poddáte, je to len dôkaz toho, že váš pretrvávajúci partnersky vzťah je v kríze.
6, Východné filozofie tvrdia, že sex je prostredníkom k rozšírenému vedomiu. Veria, že pri sexuálnom spojení si partneri vymieňajú skúsenosti nadobudnuté v svojich predošlých životoch. Ak je v tom aj láska, dokážu partneri sťahovať informácie aj z vyšších oblastí, teda také, ktoré si sami neodžili.
7, Ale všetci tí Bohovia postavení na čelách dnešných „populárnych“ svetových náboženstiev ťahajú povraz na svoju stranu: nezosmilníš, neoklameš! Tak prečo potom medzi mladými ľuďmi koluje nepísaná pravda, že najväčšie radodajky sú práve tie, čo chodia v nedeľu do kostola?
Ale už je neskoro na úvahy. Penis už totiž beží za svojim. Všetko rúbe a láme, lebo on nemá rozum (a ani kosť, ako sa ma raz pýtala kamarátka). Chce sa nabažiť toho nového, silne príťažlivého, lákajúceho, neodolateľného, túžiaceho, dokonalého, úžasného… tela. A klitoris mu beží naproti. Nevie ani prečo to robí. „Veď toto moja pani nikdy nerobí! Aj s kolegyňou minule laškovali v kaviarni o chlapoch a ona jej prisahala, že by to nedokázala, že miluje len a len svojho manžela, tak prečo sa teraz tak slastne oddáva tomu neznámemu mužovi a ukazuje mu moju hlavičku?“
Je piatok večer. Sedíme s Ďáblom pri pive a becherovke. Ako to už život zvykne servírovať, hneď vedľa nášho stola sedí Mohamed s nejakým priateľom, diskutujú po arabsky a veselo sa smejú. Petrin priateľ žije v tom, že dýcha spoločnou láskou s krásnou, citlivou a dobrou Slovenkou, že práve teraz žije to svoje najkrajšie obdobie. Šťastie z neho tryská, ako Ďáblovo semeno do tváre Petry, pretože Ďábel mi práve celý oslnený rozpráva, ako Petru po štyroch dňoch lámania v aute pomiloval. Čo s ňou robil, ako to má rada – nechty do kože, jazyk do ucha, brucho do lakťa, oko do kolena, medzi prsia, pod pazuchu, bla bla bla… Počas rečí tejto doby si s Petrou píšu SMS-ky a nakoniec jej aj volá. Ja vstávam od stola a prosím Mohameda, aby mi pripálil cigaretu. Nič netuší a ani by tomu neuveril. Nikto by tomu neuveril, len ŽIVOT sa v tej preplnenej prednáškarni v poslednej rade ide zadusiť od smiechu. Mohamed sa na mňa usmieva a mne nejako čudne sťahuje brucho. V duchu sa mu snažím ospravedlniť za kamaráta, ale na druhej strane ho bránim, pretože keď suka nechce, pes n.j.be… Som zmätený, kľučkujem, neviem, čo si mám o tom myslieť. Alebo je to iba ďalšie polienko do ohníka, kde tak slepo varíme v kotlíku zradu, klamstvo a podlosť?
P.S: Nechcem tu vyznieť ako odgrgujúce svedomie našej spoločnosti, tak ma ani neberte ako výstražnú fakľu v katakombách hnusu. Možno sa len ja pohybujem medzi tou zvrhlou vrstvou spoločnosti. Napíšte mi, že áno a ja v pokoji zaspím a prestanem filozofovať nad vymysleným problémom morálky našej spoločnosti a začnem filozofovať nad skutočným problémom môjho blízkeho a skazeného okolia. A chcem ešte poďakovať pár mojim kamarátom, ktorí majú ženy, deti a krásne rodiny. Starajú sa o ne, tešia sa z nich, nachádzajú v nich žriedlo energie a radosti a nemajú z nevery strach, pretože vedia, že keď bude niečo klopať na dvere, budú na to „dvaja“. A práve oni sú tými poslednými čistými ostrovmi, ktoré mi dávajú nádej, že toto je len prechodné obdobie (tak ho nazývam ja) medzi socializmom a reálnym kapitalizmom, kým sa ľudia potrebujú pomotkať, „postrkať“ do seba a nájsť sa…
Hirax
