Pre našich predkov bola jar symbolom zrodenia nového života a plodnosti. Veľká noc bola sviatkom jari, kedy končil zimný spánok a príroda i ľudia sa prebúdzali k životu. Pohania, na rozdiel od kresťanov, však svoju vieru nešírili násilím. Kresťanská cirkev však do jednotlivých dní veľkonočných sviatkov nenápadne prepašovala pohanské a keltské tradície, ktoré najmä na dedinách žijú dodnes. Je ním napríklad umývanie vodou z potoka. Robili to už starí Slovania, ktorí týmto rituálom počas Jarného slnovratu zmývali zo seba choroby a chudobu.
Slovania nebrali kresťanstvo vážne. Bolo len doplnkom ich zvykov a nástrojom franskej moci. Spočiatku bolo iba náboženstvom elít – za úplatu a výsadné práva. Podobne ako svätý Patrik korumpoval druidov v Írsku, aby ich štval jedného proti druhému. Kresťanstvo tichým spôsobom pohanských bohov degradovalo na démonov a besov. Aby zamedzili sláveniu pohanských sviatkov, tradície začlenili do kresťanstva. Fašiangy cirkev dlho zakazovala rovnako ako Zimný slnovrat, pohanský sviatok Narodenia slnka 25. 12., či Svätojánske pálenie ohňov ako oslavu Letného slnovratu. Pohanské kultové miesta boli zničené. Kresťania vyrúbali mnoho posvätných hájov, vypaľovali chrámy a okázalo zhadzovali modly do riek. Na posvätných miestach postavili kostoly a kláštory. Starí Slovania totiž dokonale ovládali umenie energetiky miest, dobre vedeli, kde stavať svoje svätyne. Taktiež funkcie niektorých silno uctievaných bohov kresťania preniesli na svätcov. Tak Perúna v Rusku nahradil sv. Iľja Gromovnik alebo Velesa sv. Vasilij.
Polievanie a šibanie s kresťanstvom nemá takisto nič spoločné. Ide o pohanské zvyky prevzaté od starých Slovanov, ktoré súvisia s koncom zimy a nástupom jari. Oblievačka bola z pohanských zvykov očistou, zmývaním zla. Neskôr sa vplyvom kresťanstva uvádzala ako pripomienka svätého krstu.
Alebo vkladanie bahniatok do váz. Aj keď ho kresťanská cirkev interpretuje ako symboliku vítania Ježiša Krista palmovými ratolesťami, pramení zo zvyku starých slovanských žien. Zväzkom pučiacich bahniatok totiž naši predkovia vyháňali z kútov domov zlých duchov. Ozdobovanie stromov farebnými stuhami zasa privolávalo Boha úrody a hojnosti Velesa, aby polia čo najskôr zarodili. Veľkonočné vajíčko bolo u starých Slovanov vždy symbolom nového života a nového zrodu. Legenda hovorí, že aj boh prapočiatku sa zrodil zo zlatého vajca. Preto sa vajíčka maľujú na žlto.
Pôst bol pre Slovanov snahou dokázať svojim odhodlaním a odriekaním čistotu a silu viery svojich praotcov. Ale toto obdobie znamenalo čistotu všeobecne. Aj jarné upratovanie má prapôvod v pohanstve. Ľudia čistili domy, umývali dobytok, vyháňali z nich zlo a zlé entity. Napríklad tak, že na kus riadu zapálili vetvičky a vydymili s nimi celý príbytok. Riad, v ktorom sa varilo jedlo, umyli a potom ho odkladali do pivníc, maštalí, pôjdov, lebo kovový riad v tom čase vymenili za drevený. Z odevov zmizli ozdobné prvky. Toto upratovanie sa zavŕšilo veľkonočnými zvykmi, metlu z chrastia nahradil korbáč, ktorým sa ako posledné „očistili“ gazdinky (isto poznáte výraz – aby neboli prašivé), a tiež voda, ktorou sa celá táto symbolika uzavrela. V prípade žien slúžila voda na zmytie hriechov, zlých síl. U panien zasa slúžilo ako ochrana „čistoty“, teda aby si dievky uchovali svoju česť do vydaja, alebo do ďalšieho roka.
Pavel
Zhudobnenie pohanskej báje o Zlatorohovi kapelou Ramchat:
