Vďačnosť (2. časť)

Čo robiť, keď si neviete sami odpovedať? Proste o pomoc, pritiahnete si ju. Ale urobte tak až vtedy, keď vyčerpáte všetky svoje možnosti. Nesprávajte sa ako množstvo nevedomých obetí Matrixu, ktoré si myslia, že všetko spraví škatuľka antibiotík, ohováranie ako reakcia na ohováranie, veštice, verdikt okresného súdu či iné pohrozenie silou. Prebuďte v sebe Silu, uverte, že ste čarodeji, niet hraníc. A hranice prestanú existovať. Začnete kúzliť, pochopíte, koľko veľa vo vás je. Neuveriteľne veľa, veď všetci sme nadaní!!!

Viete, koľkých spisovateľov, poetov, fotografov či cestovateľov „hnevám“ na Slovensku? Mám úspech, a to sa v našej krajine neodpúšťa. Na moje prednášky chodí množstvo ľudí, moje knihy sa predávajú,
neznáme ženy na sociálnych sieťach híkajú nad mojimi romantickými (ne)básňami, ľudia mi ďakujú za cestopisy a fotografie v nich. A to zlostí iných autorov – že nemajú to, čo ja. Ja im však nepriamo odkazujem, že sa iba so všetkým hrám, že tvorím s láskou, že celý život robím iba to, čo cíti moje srdce. Otvorení ľudia to vnímajú na rovnakej frekvencii, zrkadlia ma v nespočetných kladných odozvách. No závidiaci to len tak nenechajú, a tak na internete občas čítam príspevky podpísané neznámymi nickmi, aké produkujem „braky“, že „je to ako z krčmy, nemá to úroveň, kvalitu“ a ja neviem čo ešte.
Raz som sa nad tým vážne zamyslel: „Je v nich zloba. Je aj vo mne zloba? Nie, nie je, nehnevám sa na nich. Prečo sa hromadí v tých ľuďoch negatívna energia? Lebo závidia. Aj ja závidím? Závidím Dominikovi Dánovi, že sa predáva oveľa lepšie než ja? Nie, nezávidím. Píše dobré detektívky, nech sa mu darí. Dobre teda… Takže im odpúšťam? Nemám im čo odpúšťať. Neuškodili mi, lebo ich chápem. Chcú to, čo ja mám, a oni nie. Aj oni chcú vidieť svoje knihy v rebríčkoch predajnosti na prvých priečkach a mať plné besedy. Rozumiem im, niektoré veci ich ešte nenaplnili, a tak reagujú podľa svojej výšky. Čo v tom ešte je, keď sa to neustále deje? Čo ma naučili? Hm, dlho som nepoďakoval… Áno, dávno som NEPOĎAKOVAL za všetko, čo mám! Beriem to ako samozrejmosť!!! Bože nado mnou, všetci anjeli, ktorí pri mne stojíte, duša moja tvorivá, ĎAKUJEM za všetko, čo sa mi dostáva. Za popularitu, úspech, uznanie, predajnosť! Veď ja som to doteraz bral ako niečo automatické! Už prinajmenšom rok som sa nepoďakoval za všetku ozvenu energie, ktorej sa mi dostáva v takej veľkej miere.“
Takýto som ja zdravý blázon, takto sa ja sám so sebou rozprávam.
No blázon či nie, rozhodne v poslednom čase častejšie ďakujem. Vďaka negatívnym reakciám od anonymov som sa stal o niečo pokornejší. Tak veľa ma títo ľudia naučili a ja somár by som ich mávnutím ruky zaradil medzi hlúpych závistlivcov, ktorí bojujú negatívnymi sekerami včerajška. A prišiel by som o taký sladký orech! Keď vidím svoju knihu v nejakom rebríčku predajnosti, keď mám plnú sálu ľudí, keď mi niekto napíše reakciu na román či niečo pekné pod báseň na internete, ďakujem a som zo srdca vďačný.
Dajme niečo aj od jednej prebudenej duše:
„Odjakživa som neznášala svoju rodinu, vedela som, že je nefunkčná. Naučila ma, že hlavné je vždy nájsť nejakého vinníka, potom mu to dať najavo a podľa toho sa k nemu aj správať. A všetci ostatní boli očistení. Bolo mi podsúvané, že u nás je ten vinník môj otec. On je ten, ktorý môže za všetko zlé, dokonca že je agresor a podľa toho sa musíme k nemu správať. Ak som nesúhlasila, hádzali ma s ním do jedného vreca. Dokonca sa v tomto duchu vychovávali v našej rodine aj vnúčence, aby vedeli, kto je zlý a čoho sa majú v živote vyvarovať.
Áno, otec sa veľakrát prejavoval silou, krikom, autoritatívnosťou. Ale ja som za tým všetkým videla niečo viac. Videla som v ňom malé dieťa, nešťastného, nenaplneného človeka, ktorý túži po láske, po ľudskom teple a nevie, ako ho dostať, ako si ho vypýtať, ako k nemu prísť.
Moja rodina sa rozdelila na dve časti, mama a bratia… ja a otec. Rozdelil nás rozum. Je to dobrý sluha, ale zlý pán. Cítim, že srdcami sme napriek tomu všetci spojení. Pochopila som však, že chcem ísť ďalej, dozvedieť sa, čo nás rozdeľuje. Našla som spôsob, ako spojiť všetko do jedného celku a dať veci do harmónie. Namiesto neustáleho hľadania chýb či viny som si otvorila zošit. Na každú stranu som napísala meno jedného člena rodiny a začala som vypisovať všetko dobré a pozitívne, na čo som si dokázala spomenúť. Ostala som v šoku, keď som zistila, koľko dobrých vecí každý jeden z nás urobil, čo všetko v živote dokázal. A tak v tom pokračujem. Keď si svoje zápisky čítam, usmievam sa pritom. Pripomína mi to, aká je moja rodina vlastne skvelá, aké úžasné duše sa v nej stretli, aj keď niektoré o tom ešte nevedia. Pripomínam si to každý deň a som vďačná za svoju rodinu.“
Všetci ľudia sú dobrí. V prípade, že v niekom vidíte niečo zlé, potom to bude tým, že je niečo nepekné aj vo vás. Ak vám nejaký človek nie je sympatický, nekomunikujte s ním, držte sa od neho ďalej. Ale nikdy jeho meno neočierňujte a neroznášajte o ňom klebety. Hanením niekoho urážate aj samotného Boha, ktorý sa pred vami môže hocikedy zjaviť ako slabomyseľný, žobrák, zločinec či ako zdanlivo zlý človek. Zlí ľudia neexistujú. Sú iba ľudia, ktorí ešte neprešli toľko kapitol života ako tí, ktorí vidia o trochu viac. Všetci sme sa narodili do karmického žalára pre nevyriešené úlohy z predošlých životov, tak sa nepovyšujme, ale naopak snažme sa vo všetkom živom vidieť božské príbuzenstvo.
Nemusíte sa vrhať každému, kto vám nie je sympatický, okolo krku a s každým sa snažiť byť priateľom. Nebuďte prehnane a umelo láskyplní, nie ste Ježiš. Zachovajte k vašim „učiteľom“ neutrálny postoj a daným človekom sa ďalej nezaoberajte. Tak ho nevpustíte do svojej mysle, emócií a myšlienok. Nenechajte sa vyprovokovať, nebuďte zlostní, pomstychtiví, smutní či zranení, lebo tieto emócie posilňujú váš strach a oslabujú vašu auru. Potom budete náchylnejší na choroby, straty všetkého druhu a iných deštruktívnych energií. Zlostní nech vás učia byť láskyplnými, netrpezliví pokojnými, ohovárační neposudzovateľmi, kričiaci tichými. Čím viac niečo vo vás zarezonuje, tým viac je to určené pre vás, o tom niet pochýb.
Človek je pokladnicou ohromnej sily, nie je nijakým slabým stvorením, ako ho to učí Matrix. Všetka jeho sila a moc sa nachádzajú v jeho vnútri. Nikdy o sebe nehovorte ako o hriešnikovi, ako o tom, ktorý bol zrodený v hriechu, vychovávaný v hriechu a kto prebýva v hriechu. Takto sa odsudzovať božím deťom neprináleží. Sústreďte sa na myšlienku, že vo vás sídli nesmrteľný Duch taký vznešený, že sa nedá opísať ani slovami. Ste svätí, čistí, ste nádherné božské bytosti. Vráťte pravdu na svoj piedestál a ona vám v takejto podobe vždy dodá neochvejnú silu a odvahu.
Všetci máme veľa toho, za čo môžeme ďakovať. Vďačnosť pritiahne lepší zajtrajšok. Čo nezasadíte, to vám na poli nikdy nevyrastie. Zasaďte vďaku, rozlejte ju v celom svojom Ja a zajtra sa vec pohne o meter dopredu vo váš prospech, teda pre dobro všetkých.
Boh nech stojí pri ľudstve až do posledného východu slnka.

Nech svet speje k láske, Hirax
Knižne vyšlo v druhom dieli Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena