Načrel ju spojenými dlaňami.
Lial ju na seba perami, prstami,
žilnatým drevom vysal ju
až na kosť.
Hrýzli sa vzdychmi,
jemnou krutosťou hľadali seba
cez toho druhého.
Zmätene búšili na spotené srdcia,
kmásali, trhali.
Aj vraždili, aj milovali,
chceli sa konečne narodiť.
Viac zvery ako ľudia.
Našťastie.
Ráno sa obliekli, objali
a očami si sľúbili,
že nikdy na seba nezabudnú,
aj keby sa mali pominúť.
Sľub dodržali.
Keď umierali,
stále boli v sebe…
Táto (ne)báseň je súčasťou románu Príbeh muža a na CD Príbeh muža ju narozprával herec Miloslav Kráľ (Divadlo Andreja Bagara v Nitre, prípadne ho môžete poznať zo seriálu Californication).
