Technológia spracovávania strachu či ťažoby cez vedomé naladenie na samotné obavy (1. časť)

Zúfalí ľudia hľadajú zúfalé riešenia alebo niekoho, kto by za nich riešil ich vlastné problémy. Je nesprávne očakávať, že to urobí niekto iný. Kľúče od bráničky máte iba vy. Terapeut, psychológ, doktor či liečiteľ vás môže iba doviesť k dverám, ale odomknúť ich a otvoriť budete musieť sami. Ako človek, ktorý nenájde cestu k vyslovovaniu pravdy a začne vec riešiť hlúpymi činmi, tak sa aj zrelý človek snaží zbaviť všetkých svojich strachov, lebo vie, že len tak sa jeho život stane svetlom, ktoré bude žiariť stále viac a viac.

Duchovne nerozvinutý človek dosahuje vnútornú útechu ponižovaním iných podľa vzorca: „Ja som v poriadku, vy nie,“ alebo ubližovaním sebe podľa vnútorného modelu: „Ja nie som v poriadku, vy áno.“ Múdry sa lieči sebauvedomením a sebanápravou, keď je na začiatku dôležité uvedomenie, že každé správanie sa dá zmeniť. A duchovne otvorený človek dosahuje duchovnú oporu ešte aj modlitbou či meditáciou. Pri meditácii si do seba nemôžete vziať oblečenie, ego a aj strach musia zostať vonku. V tejto kapitole vám však nechcem radiť, aby ste meditovali, ale využili medzistav mysle, keď budete s obavami pracovať na vedomej úrovni stíšení sa.

No najprv si človek musí uvedomiť svoj strach v normálnom živote, len tak sa ho môže aj zbaviť. Prvé rozpoznanie mechanizmu vám uľahčí spozorovať ho nabudúce o to ľahšie. Kto si nie je vedomý, že mu niečo ubližuje, nikdy sa ani nepokúsi oslobodiť sa od toho. Môže nastať aj prípad, keď človek vonkoncom netuší, že sa ponára čoraz viac na dno a strachy ho postupne obopínajú ako liany strom v pralese. Hoďte žabu na panvicu s vriacou vodou a okamžite vyskočí. Vložte ju však do vody, ktorá sa pomaly zahrieva, a keď nastane posledná šanca vyskočiť, nebude už vládať. Verím, že ešte nie ste v tejto fáze.

Sledujte svoje obavy, vnímajte svoje stavy, pomenujte svoje strachy, snažte sa ich pochopiť, pýtajte sa, čoho sa bojíte, prečo a akého najhoršieho konca sa obávate. Toto však robte v meditácii, nech ste úplne sústredení na odpovede, ktoré k vám budú prichádzať. Nerozmýšľajte nad tým len tak popri dajakej práci či počas kráčania do zamestnania. Predstavovať si, aké najhoršie pokračovanie môže situácia nabrať napríklad pri nakupovaní v supermarkete, je nerozvážnosť, lebo sústredenie na konkrétny bôľ nebudete mať úplne pod kontrolou, a tak tým dáte vašim obavám voľný vstup do vašej bytosti a pokoreniu vás. Pri vedomej meditácii je to však iné. Vtedy ste úplne vo svojom strede a vedome regulovaným dialógom sa strach začne zmenšovať.

Samotná technológia uvoľnenia obáv a napätia z nich pôjde iba cez presné pomenovanie druhu strachu, nájdenie jeho príčiny a jeho preprogramovanie.

1. Stíšenie a uvedomenie si svojho strachu

Spravte si pre seba hodinku pokoja, zatiahnite žalúzie, zapáľte sviečku, voňavú tyčinku, upokojte sa. Snažte sa aspoň minútu až tri minúty na nič nemyslieť. Ako dvadsaťročný som absolvoval kurz hladiny alfa, takzvanú Silvovu metódu. Školiaci nám radil, aby sme v duchu spätne rátali od tridsať až po jedna. Predstavoval som si číslice, ktoré numericky klesali ako v trhacom kalendári. Prípadne podobne, ako začínali staré filmy s Charliem Chaplinom, keď sa ručička pohybovala v kruhu a po jeho ukončení číslica zmenšila hodnotu. Snahou je zastaviť premýšľanie, nenaskočiť na žiadnu myšlienku, už viac nijakú nerozvíjať. Utíšiť sa.

Keď si budete vedomý, že ste sa upokojili, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite a uvedomte si obavu, ktorá vás ničí. Privítajte v sebe strach a začnite sa s ním rozprávať. Vtedy mu pokojne otvorte dvere, nebojte sa, tentoraz nad vami nezvíťazí, lebo ho máte pod kontrolou. Pýtajte sa ho, odkiaľ sa vzal a čoho sa najviac bojíte. Predstavením si najhorších pokračovaní príbehu sa virtuálne udejú, a tým vyprchá ich pôsobenie aj v budúcnosti. Nezaručujem však, že sa skutočne nestanú. Ak sa budú mať prejaviť aj vo fyzickej rovine, prejavia sa, len s tým rozdielom, že vy už budete pripravení. Keď sa niečo deje prvýkrát, má to najväčšiu silu. Reprízy sú len chabou kópiou.

2. Pomenovanie obáv cez otázky: „Čoho sa najviac bojím?“ a „Čo najhoršie sa mi môže stať?“

Jeden majster povedal žiakom: „Pomenujte a zabijete. Definovanie totiž znamená zničenie.“ Aj vedci milujú pojmy. Uverili, že iba nimi sa môžu exaktne dostať ku koreňu veci. Mystici na to vravia: „Rozrežte ružu, pomenujte jej časti a získate tak množstvo informácií, no žiadne poznanie ruže.“ V prípade strachov som za všetky spomínané veci: pomenujte strach, získajte poznanie z neho určené pre vás, odpútajte sa od neho. Strach sa totiž nedá zničiť, dá sa iba ovládnuť cez pochopenie.

Základná otázka znie: „Čoho sa najviac bojím?“ Čo najčestnejšia odpoveď na túto otázku vás má prinútiť pomenovať váš strach. K tomu si dobre naštudujte predošlých desať základných druhov strachu, ktoré som opisoval, a možno pochopíte, že ak ste kolegovi rozprávali, že sa bojíte vyhodenia z baru a straty práce čašníčky, lebo vám v hlave vŕtal červík „čo bez peňazí“, možno si pri tejto meditácii nalejete víno pravdy, teda že sa v skutočnosti bojíte samoty, „budem musieť byť doma sama, bude mi chýbať spoločnosť“. Pre životnú „trojku“ je to hotová katastrofa, lebo bez prítomnosti medzi ľuďmi (zákazníkmi, kolegami atď.) stratí šancu komunikovať, stretávať sa a vymieňať si cez slovo energiu.

Pre niekoho môže byť presné zadefinovanie strachu najťažšia záležitosť celého procesu zbavenia sa záťaže, lebo človek často nevie, čoho sa vlastne bojí. Prípadne nechce vidieť pravdu. Kto sa bojí pravdy a namiesto nej prijme lož, nikdy neobjaví cestu, ako správne konať. Bez úprimnosti k sebe a pomenovania galiby to bude vždy ťažké, lebo bez toho sa človek nedostane ku koreňu kazu. Niekedy človeku všetko hneď docvakne, inokedy je to golgota dopátrať sa pomocou bolesti a súvislosti k samotnej diagnóze.

Uveďme príklad. Človek si povedzme hľadá zamestnanie, ale nedarí sa mu. Aký strach rieši? Ak túži byť konštruktérom a stavať mosty, tým, že ho na výberových sedeniach a konkurzoch odmietajú, otvára sa v ňom „jednotkový“ strach zo zlyhania. Nemôže sa realizovať, tvoriť, napĺňať svoje tvoriteľské vízie. V prípade, že má obavy z toho, ako sa mu doma bude partnerka z neúspechu posmievať, v tomto prípade pôjde o „dvojkový“ strach z poníženia. Nič ho viac nezraní ako komentáre typu „si nemožný“, „ja som vedela, že ťa zasa nezoberú“, „asi si tam ani nebol, lebo určite aj sám vieš, že nestojíš za nič“. Životnú „trojku“ bude po odmietnutiach najviac žrať, že nebude môcť byť v centre pozornosti, žiariť cez komunikáciu. Človek so životným číslom štyri sa najviac strachuje o prežitie, takže absencia pravidelného príjmu spôsobí jeho nespavosť, prejaví sa neistota z budúcnosti. Životná „päťka“ bude všetkým vysvetľovať „chorý systém rodinkárstva, kde si schopný človek v tejto dobe nemôže nájsť slušné zamestnanie“. Bytosť s osudovým číslom šesť túži po uznaní, no bez možnosti „ukázať sa“ to nepôjde, potrebuje k tomu javisko, ktorým môže byť aj zamestnanie. Životná „sedmička“ z nedostatku sebadôvery voči sebe procesom uchádzania o pracovný pomer neprejde, lebo pohovor logicky pokazí. Jej výzvou je prísť nielen pripravený, ale vedieť sa aj predať, takže najväčší strach bude mať zo samotného sedenia. Na budúcnosť nemyslí, veď si neverí, že uspeje. Človek so životným číslom osem môže vyhorieť, až kým si neuvedomí svoju mentálnu silu, prestane sa obávať o chudobu a odmietnutie ako človeka. „Deviatka“ nech sa najprv pýta prečo a či vlastne chce dané zamestnanie vykonávať, ušetrí si tak budúce vnútorné pnutie. Učenie na jej úrovni je predsa rozumové pochopenie „prečo“. Človek, ktorému vyjde životné číslo „jedenástka z dvojky“, nech sa tiež pýta, či dané zamestnanie bude pre neho tou najvhodnejšou službou iným, lebo ak by šlo iba o mechanické zarábanie peňazí, dostane sa do konfliktov. Takže vidíte, tá istá situácia, ale môžu nastúpiť rôzne archetypy strachov. Preto je vhodné čo najpresnejšie zadefinovať pravý pôvod neistoty.

Váš vnútorný rozhovor nech pokračuje otázkou: „Čo najhoršie sa mi môže stať?“ Žiada sa v mysli predstaviť najbolestivejšie pokračovanie príbehu, ktorého sa človek bojí. Týmto spôsobom môže svoje obavy ešte lepšie spoznať a zadefinovať. Otvoriť brány všetkému, čo zraňuje, páli, rúca. Asi so mnou nebudú súhlasiť prehnaní ezoterici, ktorí si pseudopozitívne myslenie vytetovali na jazyk a o ničom inom druhým nekvákajú, len o tom, že treba byť bez prestávky vysmiaty, výhradne iba pozitívny, čierne chmúry nevnímať. Odkazujem im, nech dozrievajúce víno (obavy) nechajú občas vyfučať, lebo keď roztrhne demižón, tak nespoznajú obývačku (vlastné vnútro). Ventil je niť, ktorú treba uchopiť a dokráčať k samotnému stredu problému.

Kamarát vlastní predajňu v meste. Po hospodárskej kríze v roku 2009 ho trápil vysoký nájom. Požiadal ma o pomoc, chcel sa poradiť ako z toho von, lebo si balvan súženia neustále nosil so sebou. Existenčný strach sa nakoniec nepotvrdil, v skutočnosti sa bál s majiteľom priestoru otvoriť samotnú tému zníženia nájmu. Nebál sa, že mu nevyhovie, nenachádzal však odvahu rozhovor o tom začať. Takže išlo o strach z poníženia, „skončím odmietnutý“. Lebo keď som ho nabádal, nech precíti menšie finančné obraty, tak to s ním nerezonovalo. Smeroval som ho precítiť, že pre malé tržby mu nevydalo na nájom, ktorý má na druhý deň zaplatiť. Ani to s ním nehlo. Odvetil, že toto sa mu už stalo veľakrát, proste si požičia, dlh vyrovná a všetko sa ustáli vďaka lepším mesiacom. Bál sa samotného rozhovoru: „Áno, mám neskutočné obavy čo i len otvoriť túto horúcu tému.“ Keď sa stretnutie s majiteľom skončilo a on mu skutočne nájom neznížil, odľahlo mu. Nebál sa rozsudku, bál sa pojednávania. Na otázku: „Čo najhoršie sa ti môže stať?“ odvetil: „To, že to zostane tak, ako je, že sa vec nepohne.“ Pokračoval som: „A to je tá najhoršia verzia, akú si vieš predstaviť?“ Zamyslel sa: „Áno.“ Pokračoval som v spovedi: „Si s tým okej?“ Porozmýšľal a po chvíľke vyslovil: „Vlastne áno.“ Padla kontrolná otázka: „Bojíš sa, že budeš musieť predajňu premiestniť do lacnejších, menej lukratívnejších priestorov mimo hlavného bulváru?“ Odpovedal rýchlo a rázne, čím potvrdzoval pravdivosť odpovede: „Nie, toho sa nebojím.“ V tej chvíli bol oveľa viac pripravený o poprosení zníženia mesačných platieb debatovať.

Spoznajte výhody, ktoré vám prináša stagnácia, a dovolí vám to oslobodiť sa od samotnej pohromy, ktorú ste stvorili. Už stačilo trápenia pre to, čo sa nestalo, ale iba sa môže stať.

Druhá a záverečná časť kapitoly Technológia spracovávania strachu či ťažoby cez vedomé naladenie na samotné obavy

Použité z knihy Šlabikár šťastia 5, Psychický obor

 

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *