Pred pár dňami sme boli s rodinkou niečo zaniesť do Priestoru pre život. Kamarát Daniel Diškanec sa tam už roky stará o bezdomovcov, rodiny pod hranicou sociálnej biedy, mentálne zaostalých, ktorí zostali na ulici, prípadne ľudí,
s ktorými si v meste nevedia rady… Je tam od 50 do 70 ľudí, hlavne s prichádzajúcou zimou sa to plní. Napriek tomu mesto Martin trvá na zbúraní polovičky ubytovacích priestorov (drevených domčekov, ktoré sú postavené bez stavebného povolenia), a akosi gigantickú ľudskú pomoc voči bratom a sestrám prehliada. Keď však príde na úrad „bezradná rodinka“ s ktorou si nevedia pomôcť, volajú Dankovi… Bezradnosť Matrixu?
Tento človek pre nich postavil bytovku za takú nízku sumu, o ktorej by sa všetkým štátnym úradníkom, ktorí denno-denne odobrujú peniaze zo všelijakých EU fondov na podporu „zaostalého Slovenska“, len snívalo. Táto komunita má agregát, neberie elektrinu od distribútora, vodu má z vlastnej studne. Pestuje si vlastnú zeleninu, chová sliepky, ovce, má tri kravy (chodia po blízkom sídlisku a z kontajnerov vyberajú vyhodené jedlo, ktorými kŕmia dobytok). Budovy stavia z dreva a tehál, ktoré nájde vyhodené, či jej ich niekto daruje. Všetci podľa svojich schopní pracujú, ako vraví Danko, „musia, inak by začali vymýšľať.“ Majú vlastný kombajn, tri traktory (predtým mali koňa – s príchodom mechanizácie ho predali), obhospodarujú záhumienky v blízkom okolí, ktoré ležia ľadom. Tie mechanizmy kúpili za pár korún a opravili, lebo Danko všetko chýbajúce vysústruží na domácom sústruhu. Na fotke je pri traktore, ktorý ho stál dve tisíc eur (kúpil iba motor), všetko ostatné vyrobil, alebo našiel vyhodené.
Komunita (nachádza sa v Martine pri priekopskej železničnej zastávke), ktorá sa na totálku vyhla konzumu. Nič nevyhodia, naopak, vyhodené oživia. Sú tak prepotrebnými „ľudskými baktériami“, ktoré vinou chemizácii myslí v našej spoločnosti temer vykapali. Toto som videl v krajinách tretieho svet pri mojich potulkách, najviac asi v Indii a Etiópii. Bodaj by sme si z nej zobrali všetci príklad a dali sa aspoň do stredu. Nie, nie som za návrat socialistického vytierania si zadkov z postrihaných novín a iný extrém. Len začať trochu viac premýšľať pri kupovaní jedla, nových vecí, triedenia odpadu, prístupu k prírode, ľuďom a všetkého živého…
Danko, za mňa a moju rodinu ďakujem. Vždy sa od vás vraciam plný pokory a deti vidia, že nie všetci majú všetko a hneď. Paľko von Tlieskajko
PS: Ak budete cítiť Priestor pre život podporiť hocijakou formou, ručím za to, že ani jeden váš cent nebude zneužitý, ako ani žiaden darovaný obnosený sveter nebude vyhodený.
