Poď ku mne
a pusti zo seba šaty,
korene s korunami nech spletú sa,
srdcia i stromy ožijú napätím,
čerešne padnú mäkko do lona,
telá zhoria v nahom objatí.
V dotyku nech dávam ti
na svete to najvzácnejšie,
nech sme si sebe zázrakom,
úctou, zrkadlom i palivom,
nech sme si navzájom láskou,
nikdy nekončiacim prílivom.
Poď ku mne, miľúbená,
pusti svet na zem cez šaty,
vymeníme tie naše za náš.
Tak poď, láska, poď,
aj anjeli sa už zlietajú,
slovám došli verše
a stromy v Bohu čakajú.
Buďte šťastní, Hirax
