Som za sexuálnu výchovu. Áno, je lepšie, keď dieťa o veciach vie. Pravda oslobodzuje, veľakrát stačí veci vysvetliť a strachy zmiznú. Ale ak odpoviem, že súhlasím s povinnou dochádzkou mojich detí na hodinách sexuálnej výchovy, kto mi zaručí, že keď štát získa pevné oprate k tejto kobyle, nepristúpi ten istý štát za rok dva k posunutia vyučovania k neúnosne nízkej vekovej hranici, prípadne učebné osnovy naplní absurdnosťami?
Veková hranica
Kto mi zaručí, že sa sexuológia nezačne vyučovať od 5 rokov ako napríklad v Anglicku. Áno, deti sú zvedavé, nesmierne ich zaujíma, čo ako tu na Zemi funguje. Preto Sárka, ktorá ešte nemá tri roky a pýtala sa ma, ako sem prišla, pravdivo som jej odvetil, že sme ju splodili s mamičkou, lebo sme sa ľúbili a ona potom rástla v mamičkinom brušku, až sa narodila v nemocnici. Bociana som do toho neplietol.
Ona sa ma nepýtala na sex, ale na svoj pôvod. Chcela pochopiť seba na takej úrovni, na akej sa práve nachádza. Nevie, čo je sex a nevie to ani šesťročné dieťa – teda ak jeho rodičia nebudú pred ním bežne súložiť a dôkladne mu nebudú vysvetľovať, čo robili. Bez komentára.
Neviem, ktorí západní „odborníci“ prišli na to, že treba deti v útlom veku smerovať k sexuálnemu objavovaniu. Všetky veci sa do detských duší ukladajú postupne. Teda keď príde čas, dieťatko si začne samé ochytávať svoje pohlavné orgány. Je to úplne prirodzené, chce sa dokonalo spoznať. Máte ale dojem, že keď sa malé deti spoločne kúpu, že si chytajú pinďov a buchtičky? Nie. Zaujíma ich špliechanie s vodou, tobogány, hádzanie si s loptičkou. Prečo ich teda nútiť do niečoho, čo necítia?
Radím teda rodičom, nech deťom vysvetľujú postupnosť láska – vzťah – plodenie. V čase, keď má dieťa funkčne vyvinuté pohlavné orgány, majú podľa prírody prísť na radu aj sexuálne odpovede. Plniť detské hlavy pohlavnými aktami pre potešenie tiel v rôznych polohách nie je podľa mňa najšťastnejšie riešenie.
Takže sa budem opakovať z mojich predošlých referendových blogoch – nech na otázku kedy začať so sexuálnou výchovou odpovedia odborníci. Psychológ Emil Bulla píše: „Na univerzite nás učili o sekulárnej akcelerácii, ktorá znamená, že vek sexuálneho dozrievania sa posúva neustále nadol. Ako príčiny sa popisujú komfortnejší život, kvalitnejšia strava, viac svetla (svietenia), lepšie hygienické podmienky, ale hlavne väčší prístup k informáciám a erotickým podnetom. Štatistiky k dispozícii nemám, ale gynekológovia by o počtoch tehotných štrnástok vedeli porozprávať svoje. Nie je výnimkou, že menštruovať začínajú už osem alebo deväťročné dievčatá. Myslíte si, že si vymýšľam? Nie. Je to pravda. Takže v prírode sa viditeľne niečo mení. Túto zmenu by však mala sprevádzať aj adekvátna zmena spoločenská a výchovná. Docent Plzák to veľmi pekne vystihol, keď napísal, že ak sa niečo v prírode nepodarilo, tak je to práve tento rozdiel medzi biologickou a sociálnou zrelosťou. Píše, že všetko je pripravené k plodeniu, ale plodiť sa nesmie.“
My sme sa danú problematiku učili v siedmej triede základnej školy. Ak sa doba zrýchlila, tak nech sa s tým začne u piatakoch, šiestakov. Skoršie hranicu považujem ja za ukradutie detstva.
Obsah a podanie vyučovacej látky
Kto mi zaručí, že štát neprijme vyučovací obsah, ktorý sa viac zameria na všetky sexuálne postupy, polohy, anatomicko-fyziologické detaily, technický popis intímnosti a zábran počatia (tzv. zodpovedný sex) a podobne, teda zdeformujú pohlavný akt len na ukojenie tiel na fyzickej úrovni, ale informácie o láske, vzťahu dvoch ľúbiacich sa duší, tolerencii a rodine vynechajú.
Dospelácke patálie nevznikajú, že by bolo u dieťaťa zanedbaná sexuálna výchova, ale hlavne preto, keď bolo dieťa nedostatočne milované. Bezpodmienečná láska, určovanie hraníc, pocit pevného „miesta“ v živote kam dieťa patrí, to sú základné piliere pre jeho osobnosť, charakter, postoje a silu. Ako sa nad tým teraz zamýšľam, skôr by sme sa teda mali rozprávať, ako do škôl dostať duchovnú a vzťahovú výchovu, kde by boli deťom vysvetľované princípy lásky, prijatia seba a iných, odpustenia sebe a iným, zameranie sa na zdravomyslenie. Sex je návestie na týchto základných veciach. Ale ako to býva na Slovensku zvykom, náš štát rieši, či budeme deťom vysvetľovať strechu, no na základy sa vykašlal.
Porno a iní vlci
Narážam na odvrknutie niektorých: „na čo sa mám nad tým zamýšľať, veď dieťa si môže sadnúť za počítač a nemá problém si pozrieť porno.“ Áno, každé dieťa sa raz stretne s vlkom. Je ale na rodičoch a učiteľoch, aby vysvetľovali. V tomto sa mi opäť páči názor psychológa Kevina Lemana, ktorý rodičom radí, aby dieťa nemalo v detskej izbe svoj vlastný počítač, kde by mohlo pokojne už v mladom veku prepadnúť napríklad pornografii. Tento americký psychológ navrhuje, aby bol v rodine jeden hlavný počítač, ktorý by bol napríklad v obývacej izbe. Takže všetci by hocikedy videli, kto si na ňom čo pozerá. Je to najprirodzenejšia ochrana bez zákazov a kontrolovania a mne je sympatická.
Na tretiu referendovú otázku teda moje áno
Veľmi dôležité je, kto danú látku žiakom vysvetľuje a ako. Samotný učiteľ môže dávať dôrazy podľa svojho vnútorného pohľadu na svet. Takže ak by sa stalo, že budem pociťovať, že dieťa mi doma reprodukuje niečo, s čím nebude moja duša pre čo najlepší vývoj dieťaťa v súlade, chcem mať stále právo povedať svoje „nie, nebudeš tam chodiť.“ Sexuálna výchova nie sú poľnohospodárske práce, môže mať veľký dopad na vnútro dospelého človeka.
Rovnako chcem mať vec pod kontrolou, ak by sa stalo, že obsah sexuálnej výchovy a vek vyučovania prekročí určitú hranicu, ktorú budeme so ženou cítiť. Ak v škôlke zriadia sexuálny kútik na sebaobjavovanie vlastných telíčok, zmeníme škôlku. Pri našich „vládcoch“, ktorí sú v područí svojho ega a viac myslia na seba a rodinu ako na národ, teda sú schopní pritakať Bruselu na každú blbosť, sa už veľakrát potvrdil aforizmus Ondreja Kalamára „Keby tak blbci tušili, čo všetko vymysleli.“
Preto poučený z predošlých nezdarov našich krátkdobozmýšľajúcich vládcov odpovedám, áno, súhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania. Ak by som to nechal tak, to akoby som hovoril: nezáleží mi na mojich deťoch.
Nech svet speje k láske, Hirax
