Sexuálna revolúcia „vrcholu“ spoločnosti

Nina a Táňa vošli do najvyhlásenejšej mestskej diskotéky. Človek z Bratislavy by ju vyhlásil za maštaľ plnú sedlákov. Žiaľ, nikto si neuvedomoval, že keby Parížan navštívil blavácku disku, nebolo by tomu ináč.

Mali rezervačku. Kabelky vo veľkosti kufra Audi Q7 plné tak prepotrebných ženských vecí od pilníka na nechty až po otvárač na pivo nevynímajúc hodili vedľa seba a pustili sa do hodnotenia ostatných „konkurenčných“ ženských bytostí, ktoré sa nachádzali v sále. Jednotka značila Marfu, desiatka Nastenku. Po polhodine sa nedostali vyššie ako k dvojke. Život bol krutý a oni odmietali byť prvé, ktoré ho mali zmeniť.

– A tamtá aké si zobrala šaty, hehe, – dávala Táňa do tancujúcej dievčiny blízko nich. – Radšej by som orala, ako takto vyšla na ulicu.

– Čaute kočky. Poznáme sa? – priplávala k porote hora svalstva.

– Určite nie, playboj. Ospravedlníš nás? Preberáme tu niečo vážne, – snažila sa ho upratať Nina.

– Nemáte na stole vyložené menštruačné kalendáriky… Sorry, nemohol som vedieť, – zachraňoval sa debko slovami i úškrnkom. Chlapci so sebavedomím väčším ako mrakodrap nikdy neodídu s prehrou.

– K.k.t, vypar sa, – povedala ticho Táňa krútiac pohárom vína, pričom mu nedarovala ani pohľad. Radšej čumela do popolníka.

– Milujem tieto vyšportované prasce, ktoré si obkračujú gule, – šepla Nina sarkasticky Táni a hodila na kulturistu umelý profesionálne vymodelovaný úsmev. Nenasadil jej Nelsona ani  kravatu, čo znamenalo, že ju nepočul. – Hravohrude so želatínou miesto mozgu. Nechápem, ako môžu niektoré baby s nimi šukať. Veď to keď na teba ľahne, nemáš šancu sa ani nadýchnuť. Sexuálne pohyby si mýlia s kulturistickou prehliadkou. Potia sa ako Číňan vo fóliovníku, no klesne im po desiatich minútach. Babu, dokonca ani seba, nespravia a ešte aj čakajú, že im za to zatlieskaš. Oplotiť nejakú dolinu, doviesť kopu železa, aby sa mali s čím naťahovať a všetkých ich tam nahnať. Občas tam domiešavač vysype várku anabolík, nech si krochkajú. Medzi rozmýšľajúce bytosti určite nepatria.

– Stále na tebe čumí, – povýšila sa Táňa na kontrarozviedku. – Týmto chodiacim klobásam stačí málo. Nemala sa si na neho usmiať. Chyba, dievčatko. Ak vlastní nejakú prosperujúcu firmu, budeš s ním možno musieť prežiť celý život. Doba je dnes taká.

Ninu to začalo baviť. Provokatívne sa otočila na vrece svalov a hodila po ňom zvodný úsmev. Darovala mu ešte pár slov, ale tie počula iba Táňa:

– Vyser si oko a zjedz ho na raňajky, chichi.

Táňa ledva-ledva že nevyprskla do smiechu. Hrozba bola čochvíľa tu:

– Ak sa k nám vráti, kúpim si to isté tričko Dolce & Gabana, ako máš ty, – varovala Táňa Ninu tónom, ako keby práve dostala šancu vyhlásiť vojnu Rusku za Albánsko. – Už ide, ty p.ča! Verejne ti napíšem na facebook, že si neholíš šušku!

– Fakt sa nepoznáme? – veršoval kulturista slovami ako bača o oštiepku na vedeckom sympóziu v Zurichu.

Nina sa nakoniec v tú noc s Mirom vyspala a na raňajky mala malého Mirka. Táňa bola slušne oprsklá, pretože druhú polovičku diskotéky sa nemala s kým baviť. Nenašla vhodného samčeka na jej úrovni. Ťažko, keď sa sama skromne obodovala za deväť. Na druhý deň doobeda napísala Nina Táni správu, že „ju skoro spravil a že je z neho hotová!“.

A svet šiel ďalej. Ten svet, v ktorom ľudia hľadali niekoho na sex do trojky, ale nevedeli žiť vo dvojici, nieto ešte sami so sebou. Žilo tu iba pár chudobných boháčov, ostatok tvorili bohatí bedári.

 

Nastenka vstala zavčasu ráno, zatiaľ čo macocha a Marfuľa mali zo snov odchrápané iba prvé dva diely. Hodila sviniam, podojila obe kravky a o šiestej ráno si prvýkrát vystrela chrbát vítajúc slnko úprimným úsmevom. Robila celý deň až do úmoru. Macocha ju večer po mesiaci konečne veľkodušne pustila na diskotéku. Bola naplnená radosťou, že sa konečne slobodne vytancuje.

– A tamtá aké si zobrala šaty, hehe, – začula Nastenka nejaké dve prekrásne dievčatá baviť sa o nej. – Radšej by som orala, ako takto vyšla na ulicu.

Chcela im odvetiť, že ona dnes so svojim oteckom a ich koňom Pejom skutočne aj orala, ale nakoniec tú hádavú myšlienku odohnala a pomaličky sa nenápadne pretancovala na druhú stranu parketu, kde ju nemohli vidieť. Milovala tanec, prišla sa baviť a hádky neobľubovala.

Svetu svitla nádej.

 

 

Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *