Ak niektorý z negatívnych pocitov, ako je závisť, krivda, zloba, ľútosť, nenávisť, strach alebo trápenie sa (za seba či za druhých), pustia ľudia do svojho vnútra, tak za všetky následky budú niesť aj zodpovednosť. Telo je obalom duše. Ak ochorie duša, ochorie aj telo. Všetky diagnózy, ktoré poznáme, vznikajú, keď sa oslabí a nabúra ľudská duša. Neexistuje zdravá duša a choré telo, tak ako neexistuje chorá duša a zdravé telo. Každé chýbajúce kilo na tele či kilogram navyše je znakom nejakého bloku, komplexu alebo vnútornej neharmónie. Keď budete v pohode, môžete chodiť v chlade s krátkym rukávom, lebo neochoriete, aj keby ste chceli. Môžete obiehať čakárne, olizovať ochytané stoly, dýchať vydýchaný a vykýchaný vzduch po chorých, bozkávať sa s prechladnutou frajerkou (nemyslím frigidnou) a zostanete zdraví.
Veselá myseľ je polovička zdravia. Druhá polovička je o starostlivosti o telo, teda o športovaní, saunovaní, zdravom stravovaní a zdravej životospráve. Iba zdravý a silný duch zabráni chorobe. Pozrime sa znova na prípady v koncentračných táboroch. Nikto tam zdravo nejedol, hygiena neexistovala, ale skôr ochoreli tí, ktorí prestali veriť, že prežijú. Harmónia a čistota tela sú cestou k harmónii mysle. Depresia a úzkosť znižujú imunitu. Ak budete zdravo jesť, meditovať, otužovať sa, ale budete sa báť rakoviny, tak ju aj tak dostanete. A keď budete svoj organizmus neustále hnať do krízového stavu, hocijako sa oň môžete starať, aj tak dostanete chrípku, ktorou vám telo zakričí: „Dosť! Musíš vypnúť! Čo ti šibe?! Chceš dostať infarkt?!“ Áno, ďakujme chorobám. Cez ne totiž s nami komunikuje naše telo (keď sme iný kanál nezapli). To však v ďalších kapitolách…
Krivda cvičí s každým tretím. Zloba stúpa. Ľútosť je najzradnejší pocit, ktorý existuje. Všetko ostatné sa dá človeku vyhovoriť, ale ľútosť nie. Okolo ľútostivého človeka sa chodí ako okolo malomocného, aby sa o neho nikto neotrel, veď je ľútostivý. Možno by bolo dobre s ním zatrmácať a povedať mu, že aj touto cestou môže dostať rakovinu.
Už dvom mojim blízkym dušiam diagnostikovali rakovinu, ktorú dostali z prehnanej lásky k okoliu. Umreli. Obidve spájala jedna spoločná vlastnosť: Rozdali by sa. Pomáhali do takej miery, až ubližovali sebe. Určite to poznáte aj vy: „Ach, Bože, prečo choroby kosia tých dobrých a zloduchovia si ďalej chodia po svete zdraví?!“ Diagnózu som nazval: Rakovina za dobrotu. Kam tým mierim? Určite vám napadlo: „Hádam nám tu Hirax nechce nahovoriť, že pomáhať sa nemá?!“ Má, ale nesmieme zabudnúť na zlatú strednú cestu. Všetko s mierou (povedal krajčír a ubil svoju ženu metrom).
Celkovo mi to skutočne zapadá do mojej životnej filozofie, že každý sa tu máme naučiť, čo máme, a nič v živote sa nedá preskočiť. Prežitá skúsenosť je totiž tá najcennejšia vec pre dušu. Bol som v Prahe na predstavení Štyri dohody od Dona Miguela Ruiza. Jaroslav Dušek tam vyslovil prekrásne podobenstvo. Dvaja zamilovaní si navzájom dávajú lásku. Ich srdcia sú otvorené z obidvoch strán (vydolujte v predstavách srdce prestrelené šípom), čerpajú energiu odvšadiaľ, sú otvorené spredu aj zozadu, vesmírna energia prúdi, očisťuje, bytosť napĺňa pocit šťastia.
Väčšina moderných ľudí má srdcia zavreté. No časť samozvaných „veľvyslancov zvierat“ má srdcia síce otvorené, ale iba spredu, teda chybne. Ako kapsu. Jednosmerne nasávajú bolesť okolia, celého sveta, hádžu tam náreky ubolených. Trpia s nimi, súcitia, plačú, no neuvedomujú si, že ich vlastný kompresor na výrobu energie nestačí na dopĺňanie energetického deficitu. Áno, píšem o ľuďoch, ktorých občas nazývame anjelmi, ktorým zaplače srdiečko, aj keď v Austrálii niekto omylom v autobuse pristúpi labku polročnej mačke. „Ach, ty si taký božský altruista, dobrota sama, ty si to cítil?! A ten tvoj súcit v očiach!!!“
A kapsa narastá, srdce sa hrozivo zväčšuje, je z tých bolestí sveta na prasknutie, no jeho majiteľ nič nepočuje. Jasné, že nie. Veď tržnica, ktorú má v hlave, vytvára obrovský hluk, šepot srdca cezeň už dávno nepočuť. Keď niekoho nebudete dlhodobo počúvať, stíchne, upadne do mlčania.
Tak stíchli aj srdcia „civilizovaných“ ľudí. Ak chcú začuť rady vlastného srdca, musia sa v prvom rade stíšiť. Ono totiž šepká, nevie kričať.
Aká je teda odpoveď na načatú morálnu otázku: Kde je hranica, kedy pomôcť a kedy nie? Odpoveď je vo vašom vnútri, vo svedomí každého z nás. Ale jedno je isté – ak zistíte, že vám váš nekončiaci súcit berie neúnosne veľa energie, spýtajte sa čo najrýchlejšie samého seba, či z danej veci radšej rozumne nevycúvať, kým je čas. Ak sa rozhodnete, že dokončíte vedomé harakiri založené na empatických pocitoch voči okoliu, nech sa páči. Keď budete v nemocnici plakať nad tým, že ste vážne chorí tentoraz vy, pochopíte, čo by si mal človek na svete vážiť ako prvé. Nie, nie je v tom žiadna sebeckosť. Kto ma číta s otvorenými očami, vie, že tvrdím, že sa máme prijať a milovať. Až po tomto kroku z nás vyvrie láska k druhým automaticky a prirodzene. Verte mi, že vám však nebude brať. Naopak. Svojím pokojom, úsmevom a láskou budete môcť svetu dávať. Čisto a prirodzene.
Čím viac lásky dávate, tým viac sa vám aj vracia. Musíte však mať dynamo aj satelit dobre ukotvené, ináč sa vytrhnú skrutky zo základu a všetko sa rozbije. V preklade: ak chcete pomáhať, vy sami musíte byť v harmónii, plní energie a na poriadku, lebo v opačnom prípade budete ako babka samaritánka, ktorá chorá a ubolená z posledných síl nosí čaj do postele deťom so zdravými nohami, len aby ony mohli nerušene dopozerať pokračovanie seriálu Beverly Hills. Áno, keď umrie, všetci o nej budú rozprávať pekne, ale mohlo to dopadnúť aj ináč. Napríklad tak, že by sa v osemdesiatke zobrala na výlet do Paríža. Vraj čo to táram, že v tom veku sa už ľudia ledva hýbu a umierajú? Oklamali vás. Nik vám nikdy nepovedal o možnostiach a kapacite ľudského tela. Kamarátka absolvovala výstup na Elbrus v Kavkaze. V dedinách bežne žili storoční ľudia.
Naše telá majú zdroje, o ktorých sa vám ani nesníva, cez našu myseľ môžeme konať „zázraky“. Namiesto toho sa vedome deformujeme, ničíme, umierame za živa, trpíme. Vytvorili sme stovky odbočiek z prirodzenosti a jednou z nich je aj precitlivelosť, prehnaný altruizmus. Už som to písal: najviac svetu pomôžete tým, že sa vrátite do harmónie. Zaujímajte sa o svoje šťastie, len tak môžete učiniť šťastným aj okolie.
Buďte šťastní, Hirax
