Pripravovaná vražda nevinného hava (45. sekunda = 5. kapitola)

Nahrali sme singel. Major label nás totiž vyhnal do štúdia nahrať tri piesne, ktoré podľa nás mali mať najväčší potenciál stať sa hitom. Keď sme ich zvečnili na mechanický nosič a ľudia z nahrávacej spoločnosti si vybrali jednu z nich, nasadili ju ako pilotný singel do všetkých rádií. Pieseň sa neskutočne chytila, a tak sme k nej rýchlo natočili videoklip, ktorý ju mal podporiť.

Spomínaný song som zložil ja a napísal i text – raz o tretej ráno, keď mi spiace sídlisko konečne zverilo vlny tvorivosti do krátkodobého prenájmu a múzy mali v mojej mysli voľnú pristávaciu dráhu. Slavo s Filipom boli mierne prekvapení, keď si šéf labelu vybral práve tú moju najjednoduchšiu, ľahko spievateľnú pesničku a ich skladby zostali ohrdnuté. V aute sa potom nadúvali ako skladateľskí kulturisti, že takých pesničiek, ako je tá moja, by oni vedeli vymyslieť za vlečku. Ale ja som im tajomne oponoval, že zložiť jednoduchú trojakordovú pieseň je pre muzikanta tá najzložitejšia vec na svete. A ak to má byť hitovka, tak bez návštevy slečien múz to jednoducho nejde. Skladateľ nesmie myslieť na úspešnosť, ale tešiť sa z tvorenia. Ide o záležitosť plachtenia medzi nebom a zemou. Pritom je jedno, čo sa tvorí. Podstatné je, že niečo sa rodí a vdychuje sa tomu duša. Tvor tvorí, netvor netvorí. Netvor ničí.

Filip ma tesne pred rozoslaním piesne do médií pozval na obed. Vravel som si, že ho asi mrzí, ako sa v poslednom čase ku mne správal, lebo i v štúdiu po mne párkrát bezdôvodne vyštartoval. Reku, chce to odčiniť. Nevedel som, prečo sa tak deje, ale vetril som Miriamin vplyv. Francúzske príslovie za všetkým hľadaj ženu sa mi totiž v živote už veľakrát potvrdilo.

– Počúvaj ma, Marko, bola by škoda, keby tých pár peňazí za hranie Studne nádeje (tak sa totiž tá moja pieseň volala) skončili vo vreckách tých starých šedivejúcich pohlavárov a členov Sozy, – načal jadro témy Filip a mne hneď došlo, aký som naivný, keď som si myslel, že dnes sa bude hovoriť o priateľstve, ale bolo to znova iba o obchode.

– Ja sa do Sozy neprihlásim. Do Slovgramu ste ma zapísali bez môjho vedomia, ale do Sozy ma nedostanete, – povedal som. – Je to banda zlodejov, – dodal som.

– Ako to vieš, keď nimi nie si chránený?

– Nepamätáš sa, ako mi dali zaplatiť poplatok i s pokutou za koncert amatérskych kapiel, ktorý som organizoval minulý rok v našom sídliskovom kulturáku? Ten inšpektor zo Sozy bol horší ako Čínska hymna. Prečo som musel zaplatiť za niekoho, koho nechránia?

– Dva týždne dopredu im musíš poslať vyhlásenie, že organizuješ koncert, na ktorom nebudú hrať nijaké kapely od nich. Keby si to urobil, neplatil by si nič, – odvetil premúdrelo Filip.

– No pekne mi to tu recituješ. Keby sa mi to nestalo, ani ty to nevieš. Ten ich zástupca sa so mnou bavil, ako keby som nebol ani človek. Nekompromisne, tvrdo a bez náznaku ľudskosti. Vravel som mu, že na to nemajú právo, no on sa len ometal zákonmi a že niektoré kapely sa môžu dodatočne prihlásiť a pýtať si svoje tantiémy za hranie v médiách a živé koncerty spätne tri roky. Od všetkých piatich zúčastnených kapiel som doniesol notársky overené prehlásenie, že nie sú a nikdy ani nebudú chcieť byť zastupované touto organizáciou. A Soza mi namiesto odpovede poslala šek. Nič ich nezaujímalo, žiaden dialóg. Je to mafia, banda lupičov kradnúca cez právnikov. Vieš koľko vyberú na poplatkoch počas roka od všetkých takýchto organizátorov, ako som bol ja? Kde skončia tie prachy? Myslíš si, že v detských domovoch? Filip, hovno makové! Skončia v ich nenažratých žgraniach, v tehlách megadomov, v zlatých príveskoch na hrudiach ich manželiek a mileniek! – dopovedal som polonahnevane.

– A teraz tvoje tantiémy za hit skončia znova tam. Svojím bojkotom ich vlastne podporíš. Prepíš tú pieseň papierovo na mňa a ja ti peniaze pri každoročnom vyúčtovaní vrátim. Potom ich môžeš pre mňa za mňa poukázať aj organizácii na záchranu tatranských kôz a svišťov, – nadhodil mi myšlienkovú i finančnú návnadu Filip.

– Ich vyúčtovania stoja tiež za prd. Veď sme sa toho na fesťákoch napočúvali od iných muzikantov viac než dosť. Čísla im lietajú od buka do buka, ako keby súhrnné štatistiky robili ešte na historickom programe T602 vypisovaním z hŕby papierov a cez diskety, – povedal som.

– Kašli na to. Keď nezaprší, aspoň zakvapká, – upokojoval ma Filip.

– A nebude kvapkať tak, že kým dopadne slzička vody z kohútika, tá predošlá už bude dávno vyparená? – nadhodil som.

– Mne môžeš veriť, ja ťa neojebem, – nepochopil Filip a dal mi tým jasne najavo, na čo myslí. Stačí iba dobre počúvať narodené slová a oni vás prevedú vnútrom stvoriteľa, i keď ten sa bude snažiť pred svetom dokonale pozatvárať všetky brány svojho rozmýšľania.

– Na to som nenarážal. Filip, napíš si tie moje piesne pokojne na seba. Ak prídu dajaké peniaze, všetky ich dám najbližšiemu detskému domovu, – povedal som.

– Dobre, dohodnuté. Chceš spísať nejakú zmluvu? – spýtal sa Filip.

– Prestaň! Už vám s tými zmluvami načisto šibe. Doteraz sme nemuseli dávať na papier nič. Všetko sa dohadovalo pri pive a nikto nikoho nikdy neoklamal. Čo sa to s vami deje? – pýtal som sa ho už nasrdený a keďže mlčal, pokračoval som: – Som človek ústneho dohovoru. Pravda je len jedna. Lezú mi na nervy tie vaše rozhovory preplnené číslami, peniazmi, sumami a pravidlami. Muzika, radosť z tvorenia a hrania boli zámerne hodené do priepasti, nech nelezú kalkulu do revíru. Stvorili sme hudobnú skupinu, ktorá chcela svojimi odkazmi v textoch primäť ľudí k lepšiemu životu, alebo sme založili firmu na prachy?

– V tejto dobe ide všetko cez peniaze. Všetko je obchod… aj vzťahy, – povedal Filip.

– Možno tvoje, – odvetil som.

Neodpovedal a ja som tiež chvíľku mlčal, ale jeho oči ma pozorovali ostro a pátravo.

– Peniaze sú perfektná vec. Jeden z najlepších vynálezov ľudstva. Nemusím čakať, kým sa nájde niekto, kto bude mať záujem vymeniť gunára za topánky, – povedal Filip.

Neodvetil som mu nič. Nechcelo sa mi začínať prednášku o dôvode pádu americkej ekonomiky, ktorý bol zapríčinený manipuláciou cez tie Filipom tak ospevované peniaze. Vďaka papierikom, ktoré už desaťročia neboli kryté zlatom, ale domami, ktorých hodnotu nevedel odhadnúť nik. O osude miliónov duší rozhodlo pár najbohatších ľudí sveta – držali v rukách zlaté čaše vína a pozerali z hradu na horiaci Rím. Tak ako vždy, rozhodli vo svoj prospech nehľadiac na súženia, ktoré nastanú.

– Marko, ty si taký odborník na vzťahy. Skúsiš mi poradiť, dobre? Ale prosím ťa, nepovieš to nikomu, hej? Prisahaj! – nešetril na dôležitosti Filip.

– Nemusíš sa obávať. Zo skúsenosti viem, že samotný vyplakávač to všetkým nakoniec vykecá sám. Samozrejme každému nezabudne prízvukovať vetu, nech to nikomu ďalej nepovie, – usmial som sa na Filipa.

– Povedal som to len Slavovi, ale ten sa mi vysmial. Vôbec mi nepomohol, práve naopak. Debil, išiel sa ušťať od smiechu. No ja neviem, čo s tým, – posmutnela Filipova tvár.

– No čo sa stalo? Miriam ti spáva s poštárom? – strelil som do vetra prvú kravinu, čo mi napadla, neuvedomujúc si, ako som blízko pravdy.

– Ufff, ešte horšie. Ty, – dal Filip vážnu rečnícku pauzu, ako keby bol vo finále Hviezdoslavovho pamätníka, – ona to robí s… – nedopovedal.

– S kým to robí? Už to dokonči! Som len človek, nie vodovodné tesnenie bez možnosti vnímania, – začínal som byť zo zvedavosti napätý, ako keby som prežíval druhú maturitu.

– Ona to robí s mojím Valanom, – dokončil.

Valan bol Filipov pes. Krásny, dobre stavaný a veľký doberman. Trošku som sa pousmial. Nevedel som to v sebe udržať, aj keď som si uvedomoval, že moje gesto môže zraniť. Ale potláčanie smiechu vyvoláva len následné erupcie rehotu, to som mal dostatočne odskúšané zo školy. Neraz som sa krčil pod lavicou, aby som nevyprskol do drzého výbuchu veselosti, lebo učiteľka by si to zrejme ináč nevysvetlila.

– Chcem ho dať utratiť, – vyslovil nekompromisne Filip.

– Chceš dať zabiť svojho hava, aby ti neliezol do kapusty s tvojím milovaným zajkom?

– Prestaň s tou kokotskou hantýrkou! – povedal nahnevane Filip.

– Ja používam jazyk zamilovaných, ty vyslovuješ vulgarizmy, – bránil som sa pokojne.

– To tie naše nespočetné koncerty. Stále som cez víkendy preč. Nudí sa, tak sa chytá všetkého. Ona je nonstop nadržaná ako mopslík. Robila by to so mnou denne aj desaťkrát. Kúpil som jej už štyri rôzne vibrátory a vidíš, nakoniec si skrotila Valana.

– Líže ju, alebo… ? – spýtal som sa ho jemne.

– Prestaň! – zahriakol ma. Neuvedomil si, že som sa ho to nespýtal ako úchyl, ale ako amatérsky psychológ a snažím sa z neho dostať celú ťažobu. Aj tú dobre schovanú a zastrčenú v posledných temných uličkách jeho strápenej duše.

– To je analýza problému, nie zvedavosť. Už sa upokoj, nejde mi o cibrenie vlastnej techniky, hehe, – zasmial som sa ticho dúfajúc, že žartom uvoľním jeho napätie.

– Keď sme minulú nedeľu prišli z Košíc, nechcelo sa mi hneď spať. Osprchoval som sa, už sa brieždilo a ja somár som si namiesto vychutnania tepla periny a dotyku Miriam zapol počítač. Náhodou som v ňom natrafil na súbor Valaník. Boli tam tri videá. Na všetkých ju lízal, – dopovedal Filip biely ako stena. Keby ešte trochu obelel, zmýlim si ho s rámom plastového okna tesne za jeho hlavou. – Iba jazykom. Našťastie… ničím iným jej to nerobil, – dodal s mŕtvolnou tvárou.

– Ako reagovala?

– Vzdychala ako besná… – odvetil Filip ledva započuteľným hlasom.

– Somár. Zaujíma ma, ako reagovala, keď ste sa o tom rozprávali.

– Nič som jej nepovedal… – zahabkal do zeme zahanbene Filip.

– Ja sa z týchto ľudí doseriem. Keď ide o kšeft, sú hrdinovia. Hádať sa   s organizátorom o každý liter, to vieš, ale doma si spraviť poriadok úprimným rozhovorom, na to už odvahu nenájdeš. Prepáč, ale musel som ti to takto povedať. Porozprávaj sa s ňou o tom! Na čo čakáš? Kým sa tvoj penis pre ňu stane smiešnym symbolom zašlej slávy súlože s mužom? Raz prídeš domov, Valan bude spať v tvojej posteli a ty budeš mať ustlané v jeho pelechu. Teda ak nebudeš z bytu vymknutý, – dopovedal som.

– Ja takéto veci neviem riešiť… som manažér, to áno. So ženami viem iba spávať, ale neviem sa s nimi rozprávať, – povedal Filip. – Dám Valana utratiť.

– A ty ju akože ľúbiš, hej? Ak by si k nej cítil čistú lásku, bol by si šťastný, že je šťastná, a neriešil by si, akou formou to dosiahla.

– Marko, prosím ťa, nechoď na mňa s týmito pičovinami! Rozprávam ti tu, ako môj vlastný pes líže frajerke kundu a nie o tom, že sa moja milovaná urazila na zle vybratý darček. Prestaň hrať v rockovej kapele, keď strácaš sluch, – snažil sa ma doraziť Filip.

– Chceš ju vlastniť a ovládať. To už nie je láska. Tá nespútava, tá dáva krídla, slobodu, voľnosť, nezávislosť. Napĺňa srdce šťastím a robí život radostným. A ešte chceš dať utratiť Valana. Správaš sa ako Kazisvet šiesty – zničíš a vyzabíjaš všetko, čo ti bude stáť v ceste. Čo keď ti s Miriam začne spávať Slavo? Zabiješ ho? Vykiluješ celý svet, aby nikto nemal šancu dotknúť sa niečoho, na čo si ty robíš mylný nárok?

– Čo by si robil ty?! Sedem hodín sa s ňou rozprával? Moja, prestaň      s tým, prosím! Veď je to pes, čo nevidíš? Prosím, hav-hav, – imitoval Filip Valana.

– Pýtal by som sa jej, aká veľká chyba je vo mne. Či okrem mojich častých víkendových odchodov nerobím niečo ináč a čo by ona túžila zažiť inak. Pýtal by som sa jej na pocity. Čo jej robí dobre, čo ju vzrušuje, napĺňa – v živote i v posteli. Rozprávanie, objavovanie a neklamanie je pre neustále oživovanie vzťahu to najpotrebnejšie.

– Tak ja som poškodený a ešte ju mám začať rozmaznávať? – nechápal.

– Ty si poškodený? A čo tak sa pozrieť na to z druhej strany – že ty si poškodil? Dva dni samoty sú pre nymfomanku ako dva mesiace pre väzňa    v base. Keď sa staráš o dobro partnerky, staráš sa aj o svoje dobro, – povedal som.

– Nie, nie… poviem jej to a Valana natvrdo zakážem. Ináč bude musieť

z domu. Pes a možno aj ona.

– Aby si sa nečudoval, keď raz na internete po návrate zo šnúry nájdeš pornofotky, ako ju naraz dávajú traja puberťáci z mestskej diskotéky. A ak by si chcel dať Valana zabiť, povedz mi to. Zoberiem si ho k sebe, – dopovedal som.

– Dobre, – pritakal Filip. – Čo ty a tá tvoja mladá láska? Stále si tak vrúcne píšete?

Chvíľku som mlčal a rýchlo si v hlave utrieďoval myšlienky podľa pravidla – hovor pomaly, rozmýšľaj rýchlo, koľko mu toho z mojej začínajúcej zamilovanosti prezradím a pustím tak nejaké pravdy do obehu pre moje zvedavé a nedočkavé okolie.

Vec sa mala totiž tak, že sme si začali s Natáliou písať cez maily. Od úvodných povinných viet plných radosti, smiechu a úsmevu sme čoskoro prešli na hlbšie témy. Poposielali sme si množstvo fotiek a začali sa tak navzájom odkrývať. Ešteže ľudia vymysleli ten chat. Takto sa duše, čo patria k sebe, majú šancu stretávať, aj keď sa narodili ďaleko od seba.

Doba šprintovala vo všetkom. Vo vzťahoch, vo vyrovnávaní kárm, v chorobách, proste v každej oblasti. Táto skutočnosť u mňa začala nabúravať názor, že jeden muž dokáže prežiť život len s jedinou ženou. „A čo tie stovky iných duší, s ktorými si mám cez vzťahy ešte vyrovnať minuloživotné dlhy? Kedy to doriešim? Počas nasledujúcich stoviek ďalších životov? Pre kristapána, koľkokrát sa tu ešte musím narodiť, kým dám všetky patálie z mojich minulých narodení na poriadok, keď tento život strávim celý s Nat?“

– Áno. Je neuveriteľne vnímavá, citlivá a pozerá sa na veľa vecí cez rovnaké okuliare ako ja. Mám dojem, že k nej začínam cítiť niečo viac, – povedal som zasnene. – Ale je aj rebelka. Občas si zapáli, či vypije. Berie život ako hru, žiadne spútanie dogmami.

– Koľko má rokov?

– Sedemnásť, – povedal som.

– Daj ju a nechaj to tak. Je pre teba mladučká. Si už starý cap, aj tak      z toho nič nebude.

– Ty by si tiež nikdy nepovedal, že medzi Miriam a Valanom niečo bude a vidíš. Čo keď ho miluje? – nahodil som Filipovi do papule šúľok dynamitu, rýchlo mu oblepil ústa lepiacou páskou, škrtol zápalkou a usmial sa na neho.

– Kto? Miriam, hmm… Valana? – blekotal Filip, keď sa mu podarilo nadýchnuť.

– Nie, Valan moju Natáliu. Zapaľuje ti to pomalšie ako večerníčkový deduško rozsvecuje hviezdy na nebi. Samozrejme, že Miriam Valana!

– Si jebnutý, už ti to niekto povedal? – vyslovil so sarkastickým úškrnkom Filip.

– Nie. Iba ty, hehe, – smial som sa.

– Tak si to už konečne uvedom.

– Ty si uvedom, že v tejto dobe je všetko naopak. Preto môže byť žena bez problémov zaľúbená aj do psa. Jebnutí sú jediní duševne zdraví jedinci, svet je dole hlavou. Je otázkou času, kedy začne vracať.

– Už si s ňou spal? – vyzvedal Filip.

– A kedy? Veď som s ňou bol iba raz… na tom koncerte, – povedal som, – možno príde túto nedeľu za mnou.

– Na prvom rande sa nejebe, maximálne olizuje. Zapamätaj si to, ak chceš zostať v jej očiach romantikom, – snažil sa mi radiť Filip. Vyznievalo to však skôr ako poprava lásky.

– Ako ťa tak počúvam, tak si zožal iba to, čo si zasial, – vyslovil som pomaly a dal si záležať na zreteľnosti.

Tak sa skončil večer. Koče som nevidel, klavír mlčal… Každý má právo na oddych.

 

 

Buďte šťastní, Pavel „Hirax“ Baričák

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *