Je to našim národným zvykom. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji alebo voľby, sme tí najväčší odborníci šermujúci stovkami nezvratných argumentov.
Už dlhšie sa na svet pozerám z úplne iného pohľadu. Verím, že veľké veci stoja na maličkých kvantových skokoch v mojej mysli. Nie som bezbranná bábka. Som silný tvorca! Každou svojou myšlienkou tvorím vlastnú budúcnosť. Ja, nik iný! Chce to len zmeniť rozmýšľanie, postoje, konanie… Keď zmením seba, zmením i svoje okolie a svet, ktorý je elastický a prispôsobivý.
Každou sekundou chcem žiť lepší život. Byť milším, vnímavejším a láskavejším k všetkému živému a neživému navôkol mňa. Každým momentom bytia sa túžim učiť a svojím konaním prispieť k tomu, aby svet dokráčal k raju a nie k tretej svetovej vojne. Tieto úlohy za mňa nesplní nik, iba ja. Žiaden politik a zákon nikdy nespravili človeka milujúcejším.
Som pripravený niesť zodpovednosť za svoje činy. Neskrývam sa za nikoho a za nič. Za každý vlastný chybný krok férovo vypijem horký blen a vždy nájdem odvahu sa ospravedlniť keď spravím prešľap. Na prvom mieste u mňa je láska k všetkému živému okolo mňa. Štát a jeho zákony ma zaujímajú až ako druhé v poradí.
„Zver sa, inak budeš stratený. Vyspovedaj sa Bohu, odľahčíš si a nájdeš cestu. Prenechaj riešenie svojich problémov odborníkom, inak všetko pokazíš.“ Je to všade okolo nás. Všetko za nás riešia odborníci, namiesto nás rozhodujú politici. Lekári sa starajú o naše zdravie a štát o právo a poriadok. Zapnite si televízor a dozviete sa, koľko máme v republike kompetentných a ochotných ľudí, ktorí chcú vyriešiť všetky naše problémy. Ale ak sa spoľahnem na to, že štát sa postará o môj blahobyt, právo a poriadok, nesmiem sa čudovať, keď sa toto očakávanie skončí sklamaním. Štát, boháči, diktátori, kupliari, sudcovia a iné mocibažné elementy, ktoré ho využívajú vo svoj prospech, viac sledujú presadenie vlastných záujmov ako by im šlo o blaho jednotlivca. Alebo ste už niekedy počuli o nejakom sudcovi, ktorý by sa za chybný rozsudok poškodenému ospravedlnil? No nie je lepšie objať strom a započúvať sa do trilkovania jarného spevu vtáka, ako sa čertiť nad percentami?
Niekedy mám pocit, že mnoho ľudí rozčuľujúcich sa kvôli politike, sa týmto spôsobom zbavuje vlastnej viny, slabosti a zodpovednosti za to, čo nedokážu vlastným konaním v každý deň svojho života. Je to ich terapia nepriameho očisťovania. Bez toho, aby o tom vedeli, používajú tento adrenalínový šport na ventilovanie osobnej neschopnosti nájsť vlastný pokoj. Dostojevskij krásne povedal, že keď dáte človeku slobodu, hneď bude hľadať niekoho, komu by sa opäť veľmi rád podvolil a zbavil sa tak osobnej zodpovednosti.
Týmto blogom nemierim proti nikomu. V žiadnom prípade nemienim nikoho odhovárať, zosmiešňovať či ponižovať, že občiansky participuje. Keďže nevyužívam právo takto sa spolupodieľať na smerovaní nášho štátu, dopredu a dobrovoľne sa uberám o neskoršie právo kritizovať politikov. Rešpektujem a dodržím.
Nemienim sa zaujímať o politiku. Je to pre mňa strata času. Radšej si prečítam niečo podnetné. Televíziu sledujem málo, správy som nevidel roky. Prečo? Je to čistá nazhromaždená negatívna energia. Radšej budem tvoriť. To je očisťujúci vnútorný energetický vodopád. Nepíšem a nebudem písať politické blogy (ak som sa mojimi slovami párkrát dotkol „mocných“, vždy to bolo principiálne a nie konkrétna kritika nejakej hlavy). Radšej vybehnem do prírody alebo vycestujem do sveta. Tam si pritiahnem stovku krajších životných impulzov a plnohodnotných právd.
Už viem, že veľakrát je lepšie menej všeobecných právd, zákonov, citátov z Biblie a viery v čokoľvek. A naopak – viac obyčajnej slušnosti, tolerancie a aspoň náznak snahy o porozumenie a žilo by sa nám tu oveľa krajšie. Bez politikov. Vravíte, že sa to nedá? Ale dá! Aha, pozrite sa. Stojím tu pred vami nahý, v harmónii a s vnútorným úsmevom, ktorý mi nezoberie ani konečný verdikt hocijakých volieb. Ja totiž nepoznám pána Gašparoviča ani pani Radičovú. Nikdy som sa s nimi nerozprával sediac na lavičke, neopekal si s nimi v nedeľu na chate špekačky či nehral s nimi šachy. A napriek tomu ich mám rád. Obidvoch. Sú to predsa ľudské bytosti! Veď si lepšie pozrite spoločnú fotku dole. No nie sú prekrásni?
Buďte šťastní, Hirax
