Možno by sa dala odpoveď hľadať v minulosti, kde bola žena v posledných stáročiach jednoznačne odstavená na druhú koľaj. Na prelome minulých tisícročí nedisponovala volebným právom a počas rokov socializmu (ktoré neboli až tak dávno), skôr fungovala na princípoch „živej práčky, žehličky, nakupovačky, kuchárky a opatrovateľky detí“ a bez debaty nestála na jednej úrovni so samčekom. V starom Ríme bolo súloženie so ženami (ktoré boli hodnotené ako menejcenné) pre mužov ponižujúce, čo viedlo k celonárodnej homosexualite (ale aj v tom mali pravidlá – penis zasúval ten muž, ktorý bol spoločensky postavený vyššie). Neskoršie sa čo-to polepšilo, ale žena nemohla kvôli hlbokému poníženiu muža zaujať pri milovaní napríklad ani polohu „byť hore“. Bolo jej dokonca zatrhnuté prežiť aj orgazmus! V patriocentricky preformovanej spoločnosti by to znamenalo, že muž sexuálne poslúžil jej a nie naopak, čo bolo zavrhnutiahodné. A možno boli niektoré ženy v minulých životoch prostitútky, ktoré keď boli zaúčané staršími kolegyňami, boli kŕmené nasledovnými radami: „Hlavne žiadne „óčka“ (rozumej orgazmy). Keď sa párkrát urobíš, stratíš záujem a klienti to vycítia.“ No ale dosť bolo somarín, poďme si naliať čistého vína.
Chlapčekovia sú v živote aktívnejší, dravší, chtivejší, energickejší, podnikavejší, viac riskujú, majú túžbu sa presadzovať, častejšie zraňujú – sú proste červení. Dievčatká sú trpezlivejšie, menej bojovnejšie, uzavretejšie, empatickejšie, lojálnejšie, pasívnejšie – sú skrátka modré. Preto sa chlapčekovia v kolískach obliekajú do modrého a dievčatká do ružového. Farba totiž nevyjadruje identitu, ale je to doplnok, ktorý čerstvo vyliahnuté dušičky upokojuje a harmonizuje.
Takisto dospelú ženu upokojuje mužská spoločnosť a muža harmonizuje prítomnosť opačného pohlavia. Žiaľ, naša moderná doba všetko prekrútila. Ženy sa cítia v bezpečí na kávičke medzi kamarátkami a muži najlepšie v bare medzi priateľmi. Pravým balzamom pre chlapov sú kamaráti, ktorým je možné vyrozprávať čerstvé spálňové zážitky. Muži ženám takého príbehy rozprávať nemôžu. Žiadna žena totiž neocení muža úprimnou zmesou obdivu a závisti, ako to dokážu iba priatelia v šenku. Príklad:
Muž sa chváli: – Lízal som jej kundu. Vieš aký mala klitoris!
Odpoveď jeho kamaráta (nevedel sa dočkať, kedy sa mu o tom pochváli): – Rozprávaj! Akú mala buchtičku? Schovanú, či jej vytŕčala pekne vonka!
Odpoveď jeho skutočne dobrej kamarátky (keď našiel konečne odvahu a s malým srdiečkom sa jej pochválil): – Ufff, ja neviem. Znie mi to prízemne. Vy muži ste infantilní mimozemšťania. Nepokračuj, budem si myslieť, že si zvrhlý degenerát.
Prečo odbočenie k „sociálnej homosexualite“ a k modrej a červenej? Iba som sa vrátil k prírode, k duševným zákonom, k tokom energií, ku všetkému tomu, čo my – postavičky súčasnej éry tak šikovne porušujeme. Neučíme sa milovať a prežívať skutočné duševné prežitky lásky. Nie je to jednoduché, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá propaguje nepriateľstvo, a pred láskou a dôverou varuje.
Ženský orgazmus dosiahnutý splynutím ženy a muža totiž nie je povera, ktorú si vymysleli feministky nenávidiace mužov, ale skutočne splniteľný stav. Najradšej by som nepísal len o niekoľkých sekundách kŕčovitej slasti, ktorá sa zo všetkého najviac podobá epileptickému záchvatu (začiatočné štádium, ktoré však drvivá väčšina jedincov do svojej smrti žiaľ neprekročí), ale o nekončiacej radosti a láske, sexualite smerujúcej k trvalej rozkoši. Pokúsme sme sa ale vyjsť aspoň jeden schod (síce „nízky“, ale poteší).
Ale ako má žena dosiahnuť orgazmus, keď vôbec nevie, čo to je? Vnútorné uzatvorenie je neprípustné! Ženy nesmú odmietnuť boj o dosiahnutie orgazmu len na základe sebaklamu, že je to niečo neznáme, a že ani po desaťročiach skúšania nevedia ako to vlastne vyzerá a že oni sú tie nešťastnice, ktoré neboli obdarené výsadou tento stav prežiť.
JIN
Často je možné počuť radu, aby ženy masturbovali a dosiahli orgazmus najprv sami, keď si v pokoji a kľude doprajú všetko to, po čom ich telo a myseľ túži. A väčšina z nich dôjde na ceste dokonalého sebaspoznávania aj ku koncu. Prečo sa im to teda v posteli s partnerom nedarí? Veľakrát je totiž chyba v mužoch!
Muž dnešnej doby prežíva rozkoš vo vlastnom penise. Ženu vníma iba ako vec cez ktorú sa dopracuje k príjemnému prežitiu rozkoše. Na sexuálnom rozohriatí ženy sa nepodieľa ani duševne, ani fyzicky. Neobdivuje, neláska, nestará sa o svoj zovňajšok, o hygienu (nadobudol dojem, že keď ich manželstvo uzákonil Boh či štát, jeho žena mu nadosmrti patrí a nemôže ju stratiť – omyl!), nekomunikuje s ňou, jej ženský orgazmus považuje za jej osobný problém. Ide rýchlo na vec, podceňuje predohru a hladenie klitorisu ho vôbec nezaujíma. Nepozerá sa do očí, bozkávanie pri súloži zavrhuje, nekladie si v duchu otázky, čo by jeho partnerku mohlo potešiť. Chce vniknúť a zaradiť poriadne tempo. Mýli si športový výkon s milovaním. Muž, ktorý iba masturbuje v ženskej vagíne, nevníma ženu ako človeka a už vôbec nie ako človeka hodného skutočnej pozornosti a lásky.
Po orgazme a ejakulácii muž prestane predstierať záujem. Otočí sa a zaspí, pretože pre neho „to“ skončilo. Žena (vec), po ktorej pred chvíľkou túžil, je mu na obtiaž. Je to ako v tom vtipe, že čo si praje muž po súloži – aby sa žena premenila na narazený sud piva a kopec kámošov („pivná sociálna homosexualita“). Aj preto sa mnoho žien cíti po milovaní s mužom trochu nešťastnými, oklamanými a podvedenými. A ráno? Muži majú skleslé penisy, ale nafúknuté sebavedomia. Ženy sú duševne zvädnuté, majú citovú kocovinu a v duchu si kladú otázku, či im to za to „stojí“.
Drvivá väčšina partnerov má vzťah, manželstvo, sex ale nemá lásku. Kde nie je láska, je iba spolužitie, nezamieňajte ho s láskou. Ak žijete so ženou alebo s mužom a neľúbite ju či jeho, žijete v hriechu. Pretvarujete sa, že činíte lásku ale previňujete sa proti láske. Dali ste prednosť pohodliu, výhodám, spoločensky nepísaným pravidlám „byť na poriadku“ a konvenčnosti doby. Je to rovnako nemorálne, ako by ste šli a znásilnili cudziu ženu. A to sa deje minútu čo minútu na celom svete – spoločensky akceptované znásilnenia v manželských posteliach.
Meradlom mužskej sexuálnej sily nie je schopnosť stoporenia penisu (veď penisy sa toporia už chlapcom v predškolskom veku). Ukazovateľom je sila pozornosti mužovej mysle smerom k žene. Trvalej, úprimnej, posilňujúcej a nepoľavujúcej pozornosti, ktorá neochabne ani po súloži. Ženy sú bohyne, nádherné, jemné, úžasné a nedostižné. Ich poslaním je život v prílive mužskej pozornosti. Žena a muž sa navzájom potrebujú, je to proste takto vymyslené a my by sme sa to mali naučiť znova rešpektovať a neobchádzať to.
JANG
Moja posledná priateľka načítava svet ako z prieskumného balóna – s nadhľadom, ľahko, múdro, rýchlo a prirodzene. Bolo by hriechom neuverejniť jej reakciu na tento môj blog. Aby jej riadky nestratili čaro úprimnosti a živočíšnosť, nedotkol sa ani vulgarizmov. Bola totiž napísaná bez vedomia, že bude niekedy zverejnená – Januľka, vyzleč ma do hola, odhryzni mi penis, natri ma celého medom, vyváľaj v ovsených vločkách a kopni ma prejsť sa po Staromestskom námestí – ale ja som to musel zverejniť! Bez ženy som proste neúplný… 🙂
Ja by som to možno nestavala do tej roviny, že je to iba chyba mužov. Je to predovšetkým chyba žien, ktoré namiesto toho, aby k sexu pristupovali s radosťou, bez zábran a s úmyslom poriadne si to užiť, si v hlave konštruujú pavučiny psychických blokov typu: „Ježiši, mám celulitídu!“, alebo: „K.rva, zasa som si neoholila šušku!“, alebo: „Do kelu, čo ak mu ujde a oplodní ma“ a podobne, čo im zákonite bráni vychutnať si sex spôsobom, ktorý by im orgazmus priniesol. Tie ženy potom nechápu, prečo zákonite za tými horeuvedenými blokmi nastupuje ďalší a najzákernejší: „Do riti, ja sa zasa neurobím!“.
Ďalšia vec, v ktorej ženy robia chybu je tá, že si častokrát vyberajú samčekov na súloženie na základe všelijakých kritérií, namiesto toho, aby uprednostnili len to jedno, najdôležitejšie a to: „Vzrušuje ma? Vlhnem už len z toho, že sa ma ten muž dotkol? Vonia mi? Sme anatomicky kompatibilní?“ Veď sex je najprízemnejšia a najzákladnejšia ľudská potreba, tak načo zbytočne vymýšľať sofistikovane kritéria na výber partnera na kopuláciu. Buď ma niekto vzrušuje, alebo nie. A ak ma nevzrušuje, načo s ním mam liezť do postele? Zo zvedavosti? Preto, že je napríklad černoch a ja som zvedavá, ako súložia chlapi o ktorých koluje všeobecný chýr o ich nadrozmerných penisoch? A pritom nie som schopná načítať, či ma živočíšne priťahuje? ZLE!!!
Nie je to ani o veľkosti penisu, ani o tučnote konta, ani o zaparkovanom bavoráku v garáži, ani o tom, či sa ten dotyčný objaví každý týždeň v Smotánke. Keby predo mňa postavili opálenú modrookú k.kotinu s hustými čiernymi vlasmi, ktorá by bola vtipná, inteligentná, prachatá a rozprávala by mi p.čoviny o tom, ako ma miluje (až na tie vlasy celý popis sedí na mňa – to si si mohla odpustiť! 🙂 – poznámka autora), aj tak by som s nim do postele nešla, keby ma pri myšlienke na to, ako sa ma dotýka, poriadne nezasvrbela šuška. Je to predsa tak jednoduché…
A posledná vec. Žena by si v posteli mala vediet povedať, čo jej robí dobre a patrične sa postarať o to, aby jej to muž poskytol. Mám na háku predstierať orgazmus po tom, ako na mne 20 minút hopsal nejaký epileptický šašo, ktorý sa tvári ako ukrajinský gymnasta a robokop v jednom. Ak mi to chlap nevie spraviť tak, ako to chcem ja aj potom, ako som tu to objasnila, nech si to radšej ide urobiť do umývadla s mojou fotkou v ruke.
Buďte šťastní, Hirax + Janka
PS 1: Skromná poznámka autora: Prosím mužskú ješitnosť na ktorú neplatila nasledujúca úvaha o pokoj. Nič nerozbíjajte, nenadávajte, nepreklínajte ma – ja viem, že určité percento samčekov dobre vie a v praxi aj aplikuje to, o čom píšem.
PS 2: Článok nebol smerovaný k ženám, ktoré si dokážu „mokrý“ orgazmus dopriať „mužskou“ cestou lusknutím prstov a súhlasia s Jankou. Aj keď prečo neísť o level vyššie, všakže?
PS 3: Ďakujem manželom Volmovcom za nekonečnú inšpiráciu.
