Vždy ma zarazilo, keď som vo svojom živote objavil nejakého psychického manipulátora, ktorý o mne šíril niečo škaredé a na moju otázku „Prečo hovorí nepravdu“, prípadne „Prečo o mne rozsieva urážajúce blbiny“, mi odvetil
priam detinskou odpoveďou:
– To bola sranda.
Ešte nezabudol pridať nablbý naučený úsmev, ktorým mi demonštroval v akých je úzkych.
Nemal vnútornej sily vysloviť osobnú pravdu: „Lebo ťa nenávidím… lebo ti závidím… lebo som na teba alergický… lebo tebe sa všetko darí a mne nič… lebo ty máš všetko a ja nič… lebo si obľúbená a ja nie… lebo si mi ublížil vtedy a vtedy (vy o ničom nebudete ani tušiť – škoda, že dotyčný/á to nevedela povedať hneď v tej sekunde, veľa by sa vyriešilo priamo tam a nepremenilo by sa to po mesiacoch na Krakatit)… lebo mi pripomínaš môjho debilného fotra (nadradenú mamu)“… atď. Stovky reakcií, jedna diagnóza: vnútorné zranenie osočovateľa.
V preklade by tieto vety boli totiž doznaním: „Som nemohúca, neviem dotiahnuť veci do konca, nie som kreatívna, prirodzená, cieľavedomá, veselá, moje komunikačné schopnosti sú chatrné, som negatívna, zakomplexovaná atď. Laický psychológ by so to okamžite prekladal: „Je v nej nízke sebahodnotenie, takže si neverí a jediné, čo ju rodičia naučili je ohovárať, sťažovať sa iným, viniť iných či seba… A tak stojí na mieste, priberá, búra sa do seba, chorľavie, nevie ako z toho von a keďže potrebuje ísť hore, tak neustále hľadá niekoho, koho dá dolu. Teraz si vybrala mňa. Ja sa ale odmietam stať zásobovateľom energie energetickému upírovi a tak nájdem harmonický spôsob, ako tomu zamedzím.“
Mojimi „sokmi“ – učiteľmi boli väčšinou slabé osobnosti (navonok samozrejme vystupovali ako giganti, žiaľ, papieroví), ktoré mi nevedeli nič povedať do očí. Vraj „som silná osobnosť a nešlo to“. Tak to začali robiť ticho poza môj chrbát. Keď som ich vyzval na osobné stretnutie, odmietli („sklamal si ma, nestojíš mi už za reč, zradil si ma“), prípadne na ňom trieskali veci, ktoré s vecnými vyjadreniami nemali za mak nič spoločné. Nepriamo mi celý rozhovor rozprávali o svojich zraneniach, pričom verbálne vinenie padalo vyslovene na moju hlavu.
Moja skúsenosť ako dať „mobbing a bossing“ majstrov v nepracovnej oblasti do laty je takáto: tvrdé určenie hraníc, tu milota veľmi nezaberá. Takže čo? S láskou sa naučiť hovoriť „nie“. To vy sami dovoľujete ľuďom, aby si z vás robili rohožku. Chcete sa všetkým „páčiť“ a byť v očiach celého sveta dobrými, lebo sa chcete z niečo „očistiť“. Väčšinou si to ale model vinníka nepamätá, lebo sa to ťahá z detstva, kde sa zasa premietajú nevyriešené veci z minulých životov. Preto si aj cielene vyberáme tých „najvhodnejších“ rodičov, ktorí v nás udusia, čo počas dospievania udusiť majú (samozrejme, na požiadanie dieťaťa – čítajte trilógiu kníh Rozhovory s Bohem). Prípadne znásobia, čo znásobiť majú. Ako kladné, tak i negatívne vlastnosti. Cestou ustupovania a utrpenia ale vyliečenie duše nenastane, naopak, opakovane si k sebe budete priťahovať ľudí, ktorí sa budú na začiatku javiť ako anjeli, aby sa za čas premenili na životných nepriateľov. Viac som tento proces rozobral v druhom diely Šlabikára šťastia.
Základná afirmácia pre vás znie: „Nemôže ma každý milovať.“ Odporúčam k tejto problematike túto trilógiu kníh:Hranice v manželstve (manželský vzťah potrebuje slobodu a zodpovednosť), Hranice a deti (kedy povedať deťom áno a kedy nie) a Hranice (naučiť sa v pracovných či susedských situáciách určovať hranice – métu, ktorou definujete veci a okolnosti, za ktoré ste zodpovední a za ktoré už nie). Osobne milujem aj amerického psychológa Kevina Lemana, takže ani titulmi Päť dní, ktoré zmenia vášho manžela (nie každý muž, ktorý ma vidly, je diabol), 5 dní a váš tínedžer bude iný (pre vzťah s dieťaťom-drzáňom od 7 do 18 rokov) či 5 dní, ktoré zmenia vaše dieťa (pre vzťah s dieťaťom-terminátorom od 0 do 7 rokov) sa nepomýlite.
Ak vás niečo bolí, čítajte. Je doba, kedy na každú jednu tému nájdete rady od ľudí, ktorí sa danou problematikou zaoberajú roky. Nemusíte trpieť. Sedením u kávičkovej „psychoterapeutky“ či s pivným „psychológom „si iba krátkodobo uľavíte, ale problém nevyriešite.
Paľko von Vzťahmi sa už roky zaoberajko, za šikanátorov ďakovko
