Opustil(a) ma (1. časť)

Psychológovia sa zhodujú, že rozvod a rozchod patria spoločne s lekciou prijatia vážnej choroby seba alebo milovaných či ich odchodu medzi najvážnejšie traumatické zážitky dneška. Prešiel som si za svoj život pár nemilými rozchodmi, takže keď sedím s klientom, ktorý sa práve nachádza v danom období, „zmizla mi zem pod nohami, nestojím už teda o kyslík“, viem ho dokonale precítiť. Áno, viem, vtedy nemá človek chuť na nič a posledné, na čo má chuť, je žiť.

Niekto to rieši prejedaním sa, iný neje dva týždne, kostra je jeho vzorom. Jeden sa vrhne na ohováranie a hanenie partnera, od ktorého vyfasoval kopačky (model obete). Mačka, ktorá často mňauká, chytá málo myší. Druhý je otrasený, prežíva hlboké sklamanie, žalostné zúfalstvo, viní seba, stiahne sa zo sveta. Zastaví planétu a vystúpi z nej, vráti sa až po „famóznom“ pláne, keď svoju záchranu vidí v bezradnom čakaní na novú lásku (model ovce). Ďalší začne metať hromy-blesky, škodiť, intrigovať, klamať, zúriť, pomstiť sa (model agresívneho energetického upíra). Takýto človek potrebuje nájsť dajaký škaredý dôvod, nadobudnúť istotu zlej podstaty bývalého partnera a zvestovať svoj objav všetkým. Keď píšem všetkým, tak všetkým, takže aj ľuďom, ktorí vášho posledného partnera nepoznajú. Poštári, maséri, barmani alebo taxikári by mohli rozprávať…

Každá vaša reakcia hovorí o vás. Možno ste boli podvedení, ale ako zareagujete, je vždy iba odraz vás. Nedokážete konať inak, len tak, ako je naladené vaše vnútro, kým vlastne dnes ste. Jabloň nikdy nesplodí mandarínku. Hocijako sa budete snažiť maskovať svoje konanie, nepodarí sa vám to. Taktiež sa vám všetky vaše reakcie raz vrátia. Hnev, pomsta, všetko škodenie, identicky tak aj vaša tolerancia, pomoc, vľúdnosť, pochopenie. Intenzitu a silu odozvy určuje úprimnosť konania a zhoda s vaším srdcom. Falošné, hrané a predvádzané je prázdna slama. Srdcové, úprimné a súcitné je zrno.

Všetko, čo vyšleme, vysielame aj proti sebe. Píšem o vesmírnom zákone spätného pôsobenia. Náboj vylietavajúci z hlavne hodí delo späť. Dokonca aj so zlobou vyslovená veta „to sa ti všetko vráti“, je vlastne malá kliatba, lebo do daných slov je vložená predstava utrpenia. V knihe Žítkovské bohyne týrali liečiteľku Surmenu za socializmu v psychiatrickej „liečebni“ elektrošokmi. Svojmu doktorovi povedala: „Koľko mne uberáš rokov, toľko sebe uberáš.“ Neviem, s akou energoinformáciou to vyslala k svojmu tyranovi, ale z pohľadu vesmíru kopaničiarska bohyňa (ako tieto divy na kopaniciach nazývali) iba citovala kozmický zákonník. Ak nie v danom živote, ale v niektorom ďalšom bude týraný samotný tyran a príde o rovnaký počet rokov bytia v ľudskej koži. Zažije rovnaký pocit strachu, bolesti, stratí rovnaký balík životnej sily.

Pamätáte? Našou úlohou je tvoriť emócie. Tak sa drgáme a prejavujeme. Schádzame a rozchádzame. Hlavný odkaz však je: nepremeškajme svoju sebapremenu. Nepremárnime postrehnúť naše pocity bezradnosti, hnevlivé výbuchy, plačlivé zajakávania, uzatváranie sa do seba. Nebojte sa, aj tá najväčšia hrča v dreve raz poľahky zhorí v plameni. No ak vám aspoň trochu záleží na vás, a teda aj na budúcnosti vašich detí, rodov, planéty, naučíte sa postrehnúť, pozastaviť, rozanalyzovať každý okamih vášho konania. Vynaložíte úsilie, aby ste sa zmenili a nabudúce reagovali o čosi lepšie.

Cieľom obdobia posledného slnka na Zemi je láska. Neutralitou prestanete byť terčom opustenia sa, pomsty, obviňovania bývalého partnera za stroskotaný vzťah, rovnako ako prestanete byť lovnou zverou vášne či túžby, teda hladu obratom si nájsť nového partnera, len aby sa mal s vami kto podeliť o váš smútok. Bude to však iba útek pred sebou samým. Kráčať je pre človeka ľahšie, ako sa zastaviť. Lebo keď putuje, sníva o cieli, zamestnáva sa činnosťami. No keď zastane, ocitne sa tvárou v tvár skutočnosti. Rozchod zastavuje a presne pomenováva, čo sa vo vás ukrýva. Státie bolí, človek to vie, a tak je radšej stále v pohybe.

Mal som raz sedenie s dievčinou, ktorú po piatich rokoch chodenia nechal chalan. Vzťah bol však už posledné mesiace na bode mrazu. Dal som jej na výber, nech pomenuje model ich vzťahu v poslednom období pred koncom: „otec – dcéra“, „syn – mama“, „učiteľ – žiačka“, „učiteľka – žiak“, „brat – sestra“. Vybrala si to posledné, boli ako súrodenci. Raz spokojnosť, inokedy „hádky pre nič“, nezáujem o druhého, apatia, nenaplnenie, vyhorenie. Tak sa skončí každý vzťah, o ktorý sa bytosti nachádzajúce sa v ňom prestanú starať.

Z dievčiny šlo dobro, čo sa mi neskôr prejavilo aj tým, že nepriala bývalému nič zlé, a to aj napriek tomu, že po dvoch týždňoch začal chodiť s inou. Áno, s tou, za ktorú ho nemálo pripomienkovala, že si s ňou píše. S tou, ktorej sa tak bála, že jej ho preberie. Kam zameriate svoju pozornosť, tam posielate energiu, spomínate si? Nevinila ho, nerozprávala o ňom zle, nerobila o ňom nijaké psychoanalýzy. Vyhľadala moju pomoc, lebo vinila seba. A bála sa samoty.

Nedopátral som sa k ničomu prekvapujúcemu ako k nízkemu sebavedomiu dotyčnej. Neverila si. Pochybovala o všetkých svojich nových začiatkoch. Strach zo samoty mala aj v dátume. Ale mala tam aj vysoký tarot, takže som vedel, že my dvaja sa vidíme pri tejto téme len raz, lebo všetka múdrosť bola v nej. Pritiahla si partnera, ktorý ju správaním, ako aj pustením k vode motivoval k sebaláske, uvedomeniu si svojej ceny.

Paľko von Z nového šlabikára šťastia „Strachy, vzťahy, sloboda“ čerpajko

Pokračovanie blogu je tu

Kniha Šlabikár šťastia 4. – Strachy, vzťahy, sloboda
Martinus
Ak chcete venovanie do knihy, tak treba robiť objednávku cez HladoHlas alebo HIRAX Shop  a píšte do poznámky „komu“ venovať.
E-pub verzia tu