Ohováranie, závisť a iné „krivdy” (1. časť)

Na jednom nádhernom festivale v Žiari nad Hronom, zameranom na osobnostný rast, kam ma pozvali, vystupovali každý deň piati prednášajúci. Ja som ukončoval prvý deň, druhý deň bol „hviezdou“ jeden český autor, ktorý napísal niekoľko motivačných kníh. V ten prvý deň sme mali ja a ešte jeden slovenský prednášajúci vďaka svojej otvorenosti, prirodzenosti, pozitívnym a čistým myšlienkam úspech. Český prednášajúci nás však oboch ohovoril, akí sme šarlatáni bez systému, jednoducho tárajovia.

Jedna z organizátoriek bola z toho veľmi smutná, vraj jej pokazil celý festival. Pokazila si ho sama tým, že niekomu dovolila, aby jej dobrý dojem z akcie zničil. A čo povedať na margo človeka, ktorý vehementne vyhlasuje, že jedine jeho pohľad na svet je správny? Tak sa správajú reprezentanti
starej materialistickej školy, ktorí majú v sebe zakorenený strach, že ich niekto o niečo ukráti. Klamú sa, že kopa je obmedzená, a ak sa niekomu ujde viac, im zostane menej. Je to vec ega, ktoré chce dostať, mať, byť väčšie a vyššie. V skutočnosti ide o sebaklam, lebo kopa je nekonečná. Ak sa raz
nebodaj rozoberie, tak len preto, že nadišiel čas, aby sa vytratila zo scény.
Keď mi bolo veľmi taktne a so strachom naznačené, ako o nás nepekne rozprával, iba som sa usmial. Necítil som, že by som sa mal brániť, či nebodaj začať ohovárať ja jeho. Nie preto, lebo som nečítal ani
jednu z jeho kníh, ale skôr preto, lebo by to znamenalo, že je vo mne niečo nevyriešené. Keďže som nečítal a nepýtali sa ma na názor, nemám ani čo rozprávať. Navyše pozadie jeho „osočenia“ som pochopil a kritiku prijal. Vyriešené, energiu som nestratil a ani negatívnu nemnožil.
Nepriatelia nie sú tí, ktorí skúšajú našu odvahu. Sú to učitelia, čo prišli skúšať našu slabosť, aby v nás zobudili silu. Sami si ich priťahujeme, aby nám kradli energiu, až kým to nezbadáme, nenahádžeme
im po paprčiach tým, že zachováme pokoj a nezistíme, prečo prišli. Všetci títo učitelia k nám totiž prichádzajú na našu objednávku a vždy za tým niečo je. V nás. Nezabudnite a pátrajte po väzbách.
Poznám ľudí, ktorí sú navonok veľmi pokojní, ale vnútri majú množstvo nevyriešených vecí. Ešte o nich nevedia, ale raz stretnú niekoho, kto im ich ukáže. Netvárte sa teda ako Budha, ak ním nie ste. Ja vám radím, že ak to tak cítite, tak kričte. Ale oveľa viac sa oplatí preskúmať, prečo daný človek koná pre vás takúto záslužnú vec. Prišiel vás totiž zobudiť, to je neodškriepiteľné. Jedna vec je teda konanie, ktoré zastaví celú „bolesť“. Druhá je objavenie vnútornej príčiny, pre ktorú sa lekcia začala. Obe idú ruka v ruke, tým si buďte istí.
Vždy by sme mali konať na úrovni nášho bytia, ináč sa budeme pretvarovať a všetko sa zopakuje. Ak ste teda na úrovni Budhu, nedovolí vám kričať. Ak ním nie ste, revte a konajte podľa stupňa ovládania
svojich emócií. Keď cítite potrebu brániť sa, bráňte sa. Napríklad vás niekto za niečo žaluje. Ak to tak budete cítiť, nájdite si dobrého právnika. Môžete sa brániť na rovnakej úrovni, na akej ste boli napadnutí. Nepriložíte tak k zlu ani jednu tehličku.
Uveďme ďalší príklad. Vášmu dospievajúcemu synovi pravidelne berú v škole trinásťroční chuligáni peniaze, ktoré dostal na desiatu. Ak vám duša napovie, že máte konať tvrdšie, pokojne si ich počkajte a povedzte im z očí do očí, že ešte raz a odvezie ich policajné auto. V danej situácii spravíte krok vpred, ak budete nasledovať svoje srdce, ktoré vám pošepká: „Túto situáciu vyrieši rázne chlapské konanie a na to je môj syn ešte malý. Biť ich nebudem, ale ak ich nezastaví výstraha, vyrieši to polícia.“ Nesmiete sa pritom, samozrejme, viniť, že ste konali tvrdo.
V prípade, že vás niekto ohovára a vy sa bojíte, že ak na to nezareagujete, nezačnete sa brániť a očisťovať pred svetom, využijú to ďalší ľudia na svoje útoky, stane sa tak, ako si želáte. Keď budete cítiť, že sa máte okamžite brániť, a budete si istí, že to jedným hlasným: „Dosť, toto nie je
pravda!“ zastavíte, tak to aj zastavíte. Ak budete tušiť, že tým privoláte len zdĺhavú vojnu, tak taká aj príde. Naše zmysly sú našou klávesnicou, duša je klavír, emócie naše antény. Čo je v nás, to sa zhmotní v reálnom svete.
Samotný ohovárajúci človek sa svojím počínaním zhadzuje. Okolie podvedome tuší, že nie je „v pohode“, keď vysiela takéto „nepekné“ signály o svojom vnútornom neporiadku. Ľudia sa však menia. Tých, ktorí budú konať na základe negatívnych pohnútok, bude čoraz menej a menej, čím sa bude zmenšovať podpora včerajšieho utrápeného sveta. Povedzte si, že blesky udierajú len do vysokých stromov alebo že orol lieta sám a vrabce v kŕdli. Tieto vety mi raz napísal Jožko Banáš. Sú to
vraj jeho mantry, keď mu ľudia dávajú poznať svoju slabosť. Pekné, však?
Bráňte sa, ale v duchu si želajte, aby ste vypátrali príčinu bolestivého, čo k vám prichádza. Proste a modlite sa, nech to pochopíte čo najskôr, aby lekcia dospela k svojmu koncu taktiež čo najrýchlejšie
a celá vec sa uzatvorila. Navždy. Ak situáciu nezačnete riešiť, vždy sa o slovo prihlási sám život, a potom to bude ešte tvrdšie.

Nech svet speje k láske, Hirax

 

Druhý diel vyjde zajtra. Knižne vyšlo v druhom diely Šlabikára šťastia: Sebaspoznanie, súvislosti, sebapremena