Kamarátka sa rozviedla. Jej muža oslnila iná duša. Dej nabral rýchlosť blesku: zaľúbil sa, rozviedol a oženil s novou ženou. So zvesenou hlavou vyrozprávala celý príbeh. Na konci rozhovoru sa ma snažila presvedčiť, že už je z toho von. Môžete oklamať celý svet, ale seba nikdy.
– Odpustila si mu? – dal som jej kontrolnú otázku.
– Áno, – odvetila pohotovo.
– Rozprávaš sa s ním? – nedalo mi.
– S tým k.k.tom?! Nezaslúži si ani môj pozdrav! – oblizol jej hnev plafón čajovne.
Preletel som očami miestnosť, či na susedných stoloch nevzbĺkli sušené dekoratívne kvety vo vázičkách.
Všade to počúvame, múdri ľudia to rozprávajú, každá tretia omša je o tom, v hrubých knihách je to napísané, dokonca aj my sami to hrdo šírime medzi dav ako americký vojak syfilis cez druhú svetovú vojnu po podnikoch s divnou povesťou. No v skutočnosti to málokto z nás aj koná, aplikuje do života a privedie do záverečného stavu.
Nevieme prijímať, nechceme sa naučiť pochopiť, že každá bytosť koná podľa seba. Musí, ináč by ju roztrhlo ako granát. Aj ten jej muž iba načúval vlastné vnútro, napĺňal svoje osobné šťastie, kráčal svojou životnou cestou. Musel tak konať, lebo ak by to nespravil, zostal by nešťastný, a to by sa šírilo cez jeho najbližších ako mor ďalej. A skončilo by sa to možno ešte horšie. Aký hlad ho hnal a prečo, tak to už je na inú kapitolu…
Možno ste z toho zhrození, s akou ľahkosťou píšem o odchode muža od ženy, že podľa tohto princípu sa budeme všetci iba rozchádzať a schádzať. Žiaľ, táto kniha by nikdy nemusela vzniknúť, keby sme boli vychovaní v láske a neboli vovedení do sveta s pokrčenými vnútrami. Ide o to, aby sa napravilo, čo sa ešte napraviť dá. Skutočne plnohodnotný vzťah muža a ženy môžu vytvoriť iba dve veľmi duševne vyspelé bytosti. Také, ktoré budú brať lásku ako čistý cit, ako niečo, čo sa nedá spútať ničím. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, láska je sloboda.
Ak sa máme naučiť niekomu odpustiť, musíme pochopiť, že nik nikomu nerobí nič zlé. Niekto načúva mamonu, niekto baží po postavení, niekto dôkladne nasleduje vlastné ja, niekto potrebuje ublížiť, lebo cíti, že mu ublížili… Je milión motívov, prečo niekto koná tak, ako koná. A my z tej práčky deja občas vypadneme zronení, akú sme dostali ranu, že toto sme nečakali, že sa udiala krivda, že tamtá je pizda a henten haraburda a nie kamarát. Žiadna krivda sa nestala, to len my sme na nízkej úrovni, ktorá nám nedovoľuje pochopiť to. Udialo sa nám presne to, vďaka čomu máme vyrásť. Lenže mnohí, keď prehrajú bitku, prehrajú ešte aj ponaučenie z nej. A nezabúdajme, že myšlienka: Národ, ktorý si nepamätá svoju minulosť, ju musí prežiť ešte raz, sa dá krásne aplikovať aj na človeka ako jednotlivca.
„Prečo nám tu tento pišišvor káže? Prestaň s tým! Vieš, ako krásne sa kráča so zlobou v srdci? Vieš, ako dobre sa žije s motívom pomsty? Len dokonalá pomsta vie naplniť a vyžehliť bolesť zrady a sklamania! Veď ten uvidí! A keď nie ja, tak božie mlyny ho dostihnú! Veď aj príslovie tvrdí, že úžasne pomaly ho dolámu, pche!“
Píšem, aby som vám ušetril rozčuľovanie, zatínanie pästí, prívaly beznádeje a zlosti, umlčal potoky sĺz, odbremenil vás o bezsenné noci a zožieranie sa. Moje slová majú zabrániť klíčeniu nových chorôb vo vás. Chcem, aby ste vstali zo zeme, otriasli sa, triezvo pochopili situáciu a začali problém riešiť konštruktívne – bez nenávisti, zloby a klamlivých emócií, ale ako bytosť na úrovni – s pochopením a prijatím.
Tiež som sa kedysi klamal, že som odpustil. Ešte veľmi dávno môj kamarát spával s mojou frajerkou. Po viac ako roku sa to prevalilo. Cez rolety sĺz som sa zavádzal, že som im obidvom odpustil. No v skutočnosti to tak nebolo. Jemu som sa ledva pozdravil a ako psovi som mu hádzal robotu, ktorú musel pre mňa v pracovnej naviazanosti povinne vykonať. Jej som párkrát nadal v stave beznádeje do „pekných slečien“, zatiaľ čo po svete som chodil ako vyhojený hrdina, ktorý odpustil a celú vec vyriešil na jednotku. Ale pri predstave „ako bol na nej v nej“ mi srdce niekto vyšetroval rozžeraveným kutáčom a celú bytosť mi opanoval pocit zrady a ublíženia.
Rozišli sme sa. Ja som si hneď našiel novú priateľku. Poviem vám pravdu, trávil a spracovával som to v sebe viac ako dva roky. Skutočne som sa k tomu v myšlienkach vracal a tvrdo som pracoval na tom, aby som to anuloval ja, a nie kondory času. V jedno leto som môjho „učiteľa náhodne“ stretol na jednom festivale. Šiel som za ním a začal sa s ním normálne rozprávať. Keď mi „nasadzoval parohy“, bol už dávno ženatý. Mal aj deti, tak to na Slovensku jednoducho chodí. Pýtal som sa ho, ako sa mu darí, čo rodinka, proste obligátne otázky ako medzi dvomi známymi, ktorí sa minimálne rok nevideli. Nič som sa nepýtal nasilu, cítil som starú náklonnosť, v mojich otázkach nebola žiadna irónia či silenie, skutočne ma zaujímalo, ako sa má. Samozrejme, že bol z môjho správania prekvapený, ale strhol som ho svojou prirodzenosťou, takže rozhovor prebehol veľmi príjemne.
Ako som odchádzal, celú moju myseľ a telo naplnil stav, ktorý som dovtedy nepoznal. Niečo úžasné. Gravitácia zanikla, akoby som pri každom kroku odhadzoval obrovské vrecia piesku, skákal som sedem metrov do výšky. Zbavil som sa neuveriteľného bremena, ktorého váhu som v sebaklame odhadoval na dva gramy. No v skutočnosti som po celý ten čas nosil v batohu minimálne planétu Merkúr! Okamžite som použil kontrolný test: zažmúril som oči a predstavil som si, ako sa milujú. Nič!
V mojom vnútri sa nič nepohlo. Neozvalo sa žiadne zaerdžanie raneného mužského ega, nezaznel žiaden nárek zrady. Ticho. Bezvetrie.
Láska má nespočetne veľa podôb a toto bola jedna z nich. Celý ten proces som doviedol do konca, keď som za to ešte aj poďakoval, dokonca bývalej frajerke aj osobne do očí. Dozvedel som sa, že som blázon. No mohol som dostať krajšie vyznamenanie?
Oklepáva vás kolegyňa? Niekto vám pošpinil dievča či prebral chalana? Rodina vás okradla o dedičstvo? Dostali ste kopačky? Nezaplatili vám faktúru? Ukradli vám auto? Daňový úrad vám uložil pokutu? Zbil vás niekto, kto nevedel, že predné rezáky už v dospelosti nedorastú? Niekto vás zažaloval? Proste niekto konal mimo vášho očakávania a vy ste stopercentne presvedčení, že sa udiala krivda? Neradím vám nič iné, len aby ste dotyčnej strane odpustili. Ale nie tak, že zostanete povýšení a ten druhý ponížený. Odpustite spôsobom, aby ste obaja ostali bytosťami stojacimi na rovnakej úrovni. Uvidíte, oplatí sa.
Buďte šťastní, Hirax
