Odpúšťam ti, otecko

Na prednáškach hovorím o odpustení. Druhým, aj sebe. Mnohí pritakávajú, ale iní vravia, že sa „tomu zlému človeku“ odpustiť nedá. Že v živote nevyslovia nahlas vetu „Odpúšťam ti, otecko“. Ani v duchu, lebo si otca-tyrana nevedia v duchu ani len predstaviť, nieto ho s pochopením a láskou v predstave objať, ako občas dávam ľuďom na osobných konzultáciách domáce úlohy.

Liečiteľka, Agátka Sedliačková z Cígla odišla na druhý breh, ale nikdy nezabudnem na jej vety: „Paľko, ľudia tu za mnou chodia, myslia si, že ich zachránim. Ja z nich zoberiem chorobu, negatívne energie, ale ak oni nespravia zmenu v sebe, neodpustia, budú stále myslieť na pomstu, vinenie, či krivdu, ktorú im niekto vykonal, prídu o mesiac za mnou znovu, nepolepší sa im. Budú sa musieť naučiť prestať viniť, súdiť, ohovárať, prifarbovať, klamať, škodiť…

Teraz pridám moje slová: ľudia, keď vám ktosi blíži, bráňte sa férovou cestou. Áno, nastavte škodnej plot. Ale odpúšťajte. „Odpúšťam ti tvoje konanie. Rozumiem, prečo tak činíš. A odpúšťam aj sebe, že som bola na začiatku slabá, nechala si blížiť, prípadne som sa ťa nesnažila pochopiť, alebo konala voči tebe nepeknou formou, ktorou si ty blížil mne.“ A ešte napíšem mnou vymyslenú afirmáciu, ktorou neotvoríte žiaden ďalší dlh: „Prosím, aby celá situácia skončila pre všetky zúčastnené strany dobre.“

Tu je príbeh od duše, ktorá realizovala odpustenie otcovi. Nesmierne jej ďakujem, že ho napísala a dovolila zverejniť pre inšpiráciu iných.

Chcela by som sa vám poďakovať za vaše Šlabikáre šťastia. Asi po polke jednej vašej knížky sa mi otvorila téma „otec“. Zhruba od mojich siedmych rokov nebýva s nami. Predtým to bol boj, vyhadzoval brata z okna, rozbíjal taniere a brat v tých črepoch musel umývať poháre, mamu bil pred nami… večne sme niekam utekali a po pár dňoch sa vracali. Až potom sa mamina rozhodla a ukončila to.

Nevidela som ho v podstate 24 rokov. Len zopár krát, ale on nemal záujem. Alkoholik, ktorý sa spýtal sestry, keď mu bola ukázať manžela, „že tento ťa šuká“ a podobné vulgárne vyjadrenia.

Raz som ho chcela vidieť, tak som išla do mesta, kde býval do krčmy a keďže som vedela, že ma asi nespozná, tak som sa ho pýtala na cestu. A on mi vysvetľoval, nespoznal ma. Potom som mu povedala, že som jeho dcéra. Najprv nechápal, potom sa rozplakal. So mnou to ale ani nemyklo.

Až teraz som začala spoznávať samú seba. Mám jednu kamošku, ktorá je už dávnejšie na svojej ceste. Povedala mi, že mám otca zamknutého niekde na 10000 zámkov a že nemám byť na to hrdá, ale bolo by fajn to otvoriť. A tak sme sa v terapkách snažili, ale opakovať „ocko“, čo sa mi ani vysloviť nedalo, bolo pre mňa strašne ťažké. A „ľúbim ťa“ už vôbec nie.

Jeden deň po asi hodinke vašej knihy, som išla okolo zrkadla a začala som sa rozprávať s otcom. Veľmi som plakala a stískala ho – teda, seba som stískala, ale cítila som, že musím niečo spraviť.

Ráno som odvolala ľudí, kde by sa otec mohol nachádzať, že si po neho prídem na víkend, nech mu povedia. Zobrala som moju štvorročnú dcérku, zajednala som hotel a zavolala aj sestru s jej ročným synčekom a išli sme. Hľadali sme ho po všetkých krčmách a bratranec nám ho pomohol hľadať u miestnych v domoch. Schoval sa. Bál sa, že ho ideme zobrať do basy. Povedali sme mu, že s ním chceme stráviť víkend, aj keď bude vulgárny, alebo hocijaký. Ja som mu v duchu verila, že to už nie je, ktorý nám ubližoval a dával tie hnusné vyjadrenia, že sa zmenil, verila som, že nám bude dobre. Šla som tam bez obáv, predsudkov, prílišného premýšľania. Bolo mi jedno, ako to dopadne. Chcela som ho spoznať a prijať ho, že je môj otec.

Bol to jeden super výlet, na ktorom som spoznala človeka, ktorému v žilách koluje ta istá krv, V podstate som o ňom nemala žiadne informácie, len zopár skreslených a neúplných vecí od mojej rodiny, samozrejme, všetky zlé. Veľmi som ho chcela pochopiť. Dozvedieť sa všetko, čo je možné.

Zobrali sme ho na nákupy, kde sa zdráhal ísť, ale bola tam veľká sranda a nakúpili sme. Potom obed, wellnes vírivka, sauny, bazén. A veľa sme sa rozprávali.

Večer, keď sme uložili deti do postele, krásne držal spiaceho sestrinho chlapčeka na rukách, až sa mi slzy hrnuli do očí. Krásne láskal aj moju dcérku. (Ktorá mimochodom videla starkého  prvýkrát a večer po akcii, keď sme už boli doma, povedala, že starký môže prísť a spať u nej v izbičke, odloží bábiky, aby sa zmestil). Keď deti pospali, išli sme vedľa k nemu do izby a len tak sme ležali na posteli, rozprávali sa, aj sa šúchali nohami o seba, dotýkali sa, až to skončilo stískaním a slzami.

Presne tie silne postískania od neho mi vyplnili nejakú chýbajúcu časť v hrudi, ale ja som ani netušila, že mi tam niečo chýba. Bol to pre mňa veľmi obohacujúci čas a teraz si moje srdiečko s úsmevom poskakuje a cíti sa veľmi spokojné, akoby som ho cítila vyššie vo svojej hrudi… aj telo naplnené takou zvláštnou energiou. Cítim veľkú chuť do života, ešte a ešte, ako keď telo pýta cukor.

Ďakujem Vám za nakopnutie, že robíte ľudí šťastnejšími a veľmi si vážim, že môj život môže byť kompletnejší aj vďaka vám. Môj otec bol a teraz je presne taký, ako má byť a vďaka nemu som taká, aká som. Aj cez ten víkend pil, ale tak slušne. Keď ho začalo triasť, tak som mu ukázala minibar, aj na večeri sme si dali vínko. Ale veď nech pije, ja ho nechcem meniť. Chcem, aby bol sám sebou, len aby bol.

Po tom stretnutí mi večer volala sestra. Veľmi plakala, „že ockóóó,“ ani nadýchnuť sa nemohla… že je šťastná a že má výčitky, lebo všetko zlé sa rozplynulo, akoby sa ani nič nestalo… Či je to správne?

Kebyže ma to detstvo nenakopne, tak tu nikdy takáto sebavedomá a šťastná nestojím. Ďakujem Vám.

 

Ja nič, za muzikant. To všetko vy, krásne a odpúšťajúce duše, ktoré majstrovsky pochopili všetky liečebné látky a krivdu a bolesť využili na svoj rast a zobudenie vnútornej sily, odpustenie dali do praxe. Svieťte, farbíte svet.

Paľko von Ďakovko za každú dušu, ktorá vykonala akt odpustenia

 

Knihy na tému odpustenia:
Radikálne odpustenie
Radikálne sebaodpustenie
Kniha odpustenia
Odpustenie

Prednášky, začiatok 18 hod (ak nie je uvedené inak):
24. 10., Bratislava, DK Vajnorská
25. 10., Nitra, Agroinštitút
07. 11., Žiar nad Hronom, DK
08. 11., Poprad, Malý princ, krst knihy Spod striech od Janka Martona (pozor, toto nie je prednáška, aj keď budem čítať básne a rozprávať)
10. 11., 9:15, Košice, Umenie byť ženou, festival
15. 11., Veľký Krtíš, DK
20. 11., Martin, kino Moskva, Veľký krst nového Šlabikára šťastia a románu Čo všetko o mne nevieš
27. 11., Košice, Stará radnica
28. 11., Levoča, Mestské divadlo
29. 11., Čadca, DK
05. 12., Banská Bystrica, Aula SZU
12. 12., Púchov, Mestské divadlo

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *